Analytička Globsecu: Imponujú nám silní vodcovia. Slušnosť a pravdivosť pôjde pred voľbami bokom

Kým Západ po konci studenej vojny prestal s informačnými operáciami, Rusi v nich pokračovali. Aj to je podľa senior analytičky z Globsec Kataríny Klingovej dôvodom, prečo sa na Slovensku darí kremeľskej propagande. V rozhovore pre ta3 odpovedala aj na to, či Slovensku hrozí autokracia, prečo sa časť politikov stala hviezdami dezinformačných portálov, a ako Slováci uverili domácej liečbe rakoviny.

Analytička Globsecu: Imponujú nám silní vodcovia. Slušnosť a pravdivosť pôjde pred voľbami bokom
Archív Kataríny Klingovej

Katarína Klingová v rozhovore hovorí: 

  • aké dezinformácie sa šírili pred pandémiou a vojnou,
  • v čom pramení príklon Slovákov k dezinformáciám,
  • v čom tkvie sila ruskej propagandy,
  • na ktorej sociálnej sieti sa darí hoaxom najviac.

Prax ukázala, že Slováci sú náchylní na hoaxy a šíria rôzne dezinformácie, v súčasnosti najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Veríme dnes hoaxom viac ako kedysi?

Dezinformácií o vojne je, samozrejme, viac, ale nemyslím si, že by sa nejako veľmi zmenili postoje Slovákov v tom, že sú viac náchylní veriť dezinformáciám. Globsec pozoruje náchylnosť Slovákov veriť rôznym konšpiračným teóriám a dezinformáciám už od roku 2020. V tom roku nám v prieskume 64 % ľudí povedalo, že ak by na Slovensku boli umiestnení americkí vojaci, tak mnohí by to považovali za obsadenie našej krajiny Američanmi. To bola tiež jedna z dezinformácií, ktorá sa šírila veľmi dobre. Myslím si, že náchylnosť je rovnaká, len množstvo dezinformácií a hoaxov, ktoré sa šíria, aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine, narástlo.

Sila propagandy a trolie farmy

Spomenuli ste rok 2020, kedy vypukla pandémia. S ňou prišlo mnoho hoaxov, ktorým sa darilo aj na Slovensku. Ako sme na tom boli s náchylnosťou na hoaxy pred vojnou a covidom?

Na Slovensku sa šíria dezinformácie dlhodobo. Naše Centum pre demokraciu a odolnosť vzniklo už v roku 2015, kedy sme videli, že po anexii Krymu v roku 2014 sa dezinformačné stránky transformovali zo dňa na deň. Predtým, napríklad, písali o športe a odrazu šírili kremeľskú propagandu a dezinformácie. Problémom však posledné tri až štyri roky je, že niečo, čo bolo kedysi na okraji spoločnosti, je teraz súčasťou hlavného politického diskurzu. Nepravdivé informácie sú mnohokrát šírené v priamom prenose cez rôznych vysokopostavených politických predstaviteľov.

Dezinformácie zdravotného charakteru, že očkovanie spôsobuje rôzne choroby alebo aké sú domácie lieky, ktoré vyliečia rakovinu, tak toto všetko tu bolo dávno pred pandémiou. Približne v rokoch 2017-18 boli najvirálnejšie dezinformácie na Slovensku spojené práve s tým, že ľudia si dokážu sami vyliečiť rakovinu, napríklad, konzumáciou kôstok z marhúľ. Samozrejme, už vám nikto nepovie, že ich nadmerným užívaním by ste sa mohli priotráviť, pretože obsahujú nebezpečnú jedovatú látku. 

Vo vašej minuloročnej publikácii Globsec Trends 2022 ste uviedli: "Rusko je dnes väčšinou Slovákov vnímané ako hrozba, ale paradoxne ho zároveň 37 %, najviac v regióne, vníma ako strategického partnera Slovenska." Zmenilo sa toto číslo odvtedy?

Nové dáta aktuálne zbierame a budeme ich publikovať koncom mája. Budeme sa pýtať ľudí v prieskume aj na vnímanie Ruska ako hrozby. Budeme sa tiež pýtať na to, koho vnímajú Slováci za nášho najdôležitejšieho strategického partnera. Novinkou tohto roka bude otvorená otázka, kedy budeme zbierať dáta o tom, prečo si myslia, že daná krajina je pre nás dobrým strategickým partnerom. 

V čom podľa expertov Globsec pramení príklon Slovákov k dezinformáciám?

Vo všeobecnosti, odolnosť občanov voči dezinformáciám je výsledkom viacerých faktorov, ako je kvalita školstva, schopnosť kriticky myslieť a digitálne zručnosti. Vo Fínsku sa deti učia kriticky myslieť už v škôlke. Na Slovensku hovoríme roky o potrebe reformy školstva. Z našich prieskumov vidíme, že mnohí Slováci, nielen mladé generácie, nevedia, kto sú Rudolf Viest, Ján Golian či Jozef Gabčík.

Príklon Slovákov k dezinformáciám tiež reflektuje zlú komunikáciu verejných inštitúcií a ich predstaviteľov s občanmi. Mnoho z nich nevykonáva strategickú komunikáciu a mnoho pracovníkov verejnej správy nepovažuje komunikáciu s občanmi za súčasť ich práce. Ak štát alebo verejné inštitúcie nekomunikujú určité témy, tak toto vákuum vyplnia veľmi rýchlo dezinformačné webstránky. Ľudia majú veľmi krátku pamäť, preto je dôležité pravidelne im komunikovať, čo znamená byť súčasťou EÚ alebo NATO. Aké benefity má Slovensko z členstva v týchto medzinárodných inštitúciách. Príspevky na sociálnych platformách, kde dáte link na tlačovú konferenciu a nič viac, nie je dobrý spôsob komunikácie s občanmi, ktorí sú už teraz zahltení množstvom informácií, ktoré povrchne konzumujú.

Článok pokračuje na ďalšej strane
Strana 1 / 4 Ďalšia strana
zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok