Majiteľ Teplárne: Smútok a obavy sú tu stále. Iniciatíva ministra Karasa je sklamaním
Od teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave uplynulo takmer päť mesiacov. Zásadné zmeny, ktoré by pomohli LGBTI+ komunite, však neprišli. Majiteľ podniku Tepláreň Roman Samotný vystúpil po dlhšom čase opäť na pódiu - tentokrát na spomienkovom zhromaždení za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. O tom, čo sa od vrážd zmenilo, a prečo nepovažuje návrh ministra spravodlivosti za optimálny, hovorí v rozhovore.
Majiteľ Teplárne: Smútok a obavy sú tu stále. Iniciatíva ministra Karasa je sklamaním
V rozhovore s Romanom Samotným sa dočítate:
- ako vníma vraždu na Zámockej ulici v Bratislave s odstupom času,
- aké podujatia pre LGBTI+ komunitu pripravuje v blízkej budúcnosti,
- čo v ňom vyvolali reakcie politikov a známych osobností,
- či podľa neho predčasné voľby ovplyvnia vývin situácie,
- prečo vystúpil na spomienkovom zhromaždení za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú.
Od dvojnásobnej vraždy na Zámockej ulici prešlo takmer päť mesiacov. Postrehli ste v spoločnosti nejakú zmenu správania sa ľudí voči LGBTI+ komunite?
Pribudlo významné množstvo ľudí, ktorí v minulosti mali skreslenú predstavu o živote tejto komunity, prípadne len málo informácií, no dnes už lepšie poznajú, s čím sa denne stretávajú LGBTI+ ľudia. Útok mnohým otvoril oči, až po ňom zistili, že podcenili nenávistné prejavy voči LGBTI+ ľuďom. Určite sa zlepšila informovanosť, v značnej miere pribudli v mediálnom priestore skutočné príbehy LGBTI+ ľudí a taktiež citlivo spracovaných informácií, ktoré boli založené na faktoch.
Rovnako sa ozvalo veľké množstvo ľudí z väčšinovej spoločnosti, ktorí vyjadrili solidaritu s LGBTI+ ľuďmi a jasne ukázali, že aj my sme súčasťou spoločnosti a zaslúžime si rovnako rešpekt a bezpečie. Podpora v takejto miere tu pred útokom nikdy nebola. Iní zasa začali viac vážiť, aké slová sú vhodné vo verejnom priestore. Musím však dodať, že aj naďalej je na Slovensku väčšina tých, ktorí osobne nepoznajú LGBTI+ osobu a informácie čerpajú z pochybných článkov a komentárov na sociálnych sieťach.
Ako sa vám a vašim blízkym darí zotavovať sa z tohto incidentu? Prevláda u vás stále smútok a hnev, či sa emócie preklopili do prijatia skutočnosti či apatie?
Vyrovnať sa s niečím takto brutálnym si vyžaduje veľa času. Nemôžem hovoriť za všetkých, každý sa s takouto stratou vyrovnáva po svojom a má iné mechanizmy, ako to zvládnuť. Ale ten smútok sa objavuje v takých vlnách, rovnako aj obavy, vedomie zraniteľnosti. Na druhej strane nám všetkým veľmi pomohlo, že sme držali spolu a snažili sa vzájomne si pomáhať. Rovnako aj solidarita a podpora z mnohých kútov Slovenska, ale aj zo zahraničia, nám dodala silu v týchto ťažkých chvíľach.
V októbri táto tragická udalosť vyhnala mnohých ľudí do ulíc. V súčasnosti sa však o nej až tak nerozpráva. Plánujete nejaké ďalšie zhromaždenia, napríklad po pol roku od udalosti alebo počas Pride mesiaca?
V aktivitách sme nepoľavili, v rámci iniciatívy Ide nám o život sa venujeme intenzívne osvete, vzdelávaniu a vytváraniu bezpečných miest. Robíme prednášky a školenia napríklad pre firmy a organizácie, ale aj pre jednotlivcov, o čo je vcelku veľký záujem. Napríklad, Tepláreň sa zmenila na také osvetové miesto, kde každý týždeň robíme rôzne vzdelávacie formáty.
Rovnako sa stretávame aj so zástupcami štátnych orgánov či samosprávy Bratislavy, máme stretnutia s politikmi a političkami, aby sme sa s nimi rozprávali aj o výzve a požiadavkách, ktoré sme zverejnili na idenamozivot.sk. V niečom už nastal posun, no ten záujem a tempo nie je úplne podľa našich predstáv. Jednou z našich priorít je aj komunitné centrum v Bratislave, na ktoré sa snažíme nájsť vhodné miesto a tiež dostatok financií. Chystáme aj ďalšie kampane a podujatia, ktoré postupne zverejňujeme. A 22. júla bude aj Dúhový Pride Bratislava, v júni tiež v Banskej Bystrici a v auguste v Košiciach.