ROZHOVOR: Kedysi sa ľudia vyhýbali vojenskej službe, teraz je nadbytok dobrovoľníkov, hovorí Ukrajinec
Od ruskej invázie na Ukrajinu prešiel už rok. Zatiaľ, čo niektorí Ukrajinci každodenne bojujú o život na bojisku, iní sa z cudziny iba s hrôzou prizerajú na ich domov, ktorý ničí ruská armáda. Daniil je študentom na Slovensku, ktorý sa sem presťahoval v roku 2014. Na Ukrajinu sa v najbližších rokoch nechce vrátiť, no Ukrajincom na Slovensku sa snaží pomôcť ako len môže.
FOTO Škody po výbuchoch v Kyjeve, masový únik z metropoly. Ako to vyzerá po prvých hodinách invázie?
V rozhovore sa dočitate:
- prečo Ukrajinec Daniil opustil domov,
- aké boli jeho prvé dni na Slovensku,
- aké vzťahy mali Rusko a Ukrajina pred vojnou,
- čo prežívajú jeho blízki, ktorí ostali v Ukrajine,
- či pomoc od Slovenska a Európy Ukrajincom stačí,
- ako Daniil pomáha utečencom, ktorí prišli na Slovensko.
Ukrajinu ste opustili dávno pred vypuknutím celoplošnej ruskej invázie. Čo vás viedlo k príchodu na Slovensko?
Na Slovensko som prišiel v auguste 2014 z Kyjeva. Mal som na to viaceré dôvody, no hlavným z nich bola ekonomická situácia. Pracoval len môj otec, na ukrajinské pomery mal sprvu celkom slušný prijem, okolo 1700 eur v čistom. To stačilo na to, aby sám uživil päťčlennú rodinu. Avšak v priebehu jedného polroku sa kurz ukrajinskej hrivny a eura, ktorý bol 9/1, zmenil na 24/1.
Mali sme ešte niečo našetrené, no zhodli sme sa, že ide o poslednú príležitosť poslať mojich súrodencov a mňa do Európy za lepším vzdelaním. Spolu so starším bratom sme sa ocitli na Slovensku. Ja som nastúpil na štvorročné gymnázium v Bratislave a on na Slovenskú technickú univerzitu.
Názory na vojnu na Ukrajine sú veľmi polarizujúce. Stretli ste sa s prejavmi rasizmu či nenávisti?
Viackrát som sa stretol s rasizmom, ale nikdy to neviedlo k vážnym dôsledkom. Hádal som sa s agresívnymi Slovákmi v baroch, napádali ma v komentároch na sociálnych sieťach, a dokonca mi majiteľ bytu odmietol prenajať ubytovanie pre to, že som z Ukrajiny. Častejšie som sa však stretol s ochotnými a nápomocnými Slovákmi, a to najmä medzi spolužiakmi, vedením školy a aj na úradoch.
Prvé dni na Slovensku
Na Slovensku ste už niekoľko rokov. Ako sa vám podarilo udomácniť a nájsť tu zázemie?
Nebolo vôbec jednoduché pripraviť potrebné doklady k emigrácii. Rodičia museli predať rekreačný dom a stráviť mesiace vybavovaním, legalizáciou a prekladom našich dokladov. V tom čase som sa už pripravoval na život na Slovensku. Na súkromných jazykových kurzoch v Kyjeve som sa učil jazyk. Po príchode na Slovensko som hodiny strávil na Slovenskej cudzineckej polícii v Petržalke.
Mal som problémy s ubytovaním, so školou i s hľadaním brigády. Vďaka ochotným kamarátom, spolužiakom a mojej triednej učiteľke sa však všetko podarilo vyriešiť. Momentálne študujem na vysokej škole v Bratislave, pracujem v odbore a píšem diplomovú prácu.
Chceli by ste sa niekedy vrátiť na Ukrajinu?
Najprv si chcem spraviť v Európe doktorát a získať expertízu v mojej oblasti. Ak sa mi naskytne príležitosť vrátiť sa na Ukrajinu viesť laboratórium a učiť mladých vedcov, rád ju zoberiem. Je to však otázka, nad ktorou sa zamyslím o 10 až 15 rokov.
