Ľudový súd v Haagu stíha Putina za zločin agresie voči Ukrajine
Takzvaný "ľudový súd" v Haagu stíha ruského prezidenta Vladimira Putina za zločin agresie v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. Ide pritom len o symbolický krok, keďže rozhodnutie tohto "súdu" nebude mať právnu záväznosť.
Tzv. Ľudový súd vytvorený ľudskoprávnymi aktivistami reaguje na skutočnosť, že momentálne neexistuje medzinárodný tribunál, ktorý by mohol šéfa Kremľa súdiť za napadnutie Ukrajiny.
Prokuratúra ľudového súdu tvrdí, že má dôkazy o tom, že Putin spáchal zločin agresie, keď takmer pred rokom nariadil vojenský útok na susednú krajinu.
Súdne pojednávanie, ktoré má trvať týždeň, sa v Haagu začalo dva dni po tom, čo viceprezidentka Spojených štátov Kamala Harrisová na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii obvinila Rusko z toho, že Ukrajine pácha zločiny proti ľudskosti. Páchatelia takýchto skutkov podľa nej ponesú za svoje činy zodpovednosť.
Haagsky ľudový súd má svoj verdikt vyniesť v piatok 24. februára, teda presne rok od vypuknutia ruskej agresie. Na pojednávanie bol pozvaný aj samotný Putin, avšak organizátori nedostali od ruského veľvyslanectva v Haagu v tejto veci žiadnu odpoveď.
"Putin a... politické vedenie a vysoké vojenské velenie, ktorí túto agresívnu vojnu iniciovali, plánovali a začali, musia byť potrestaní za tento zločin proti medzinárodnému právu," vyhlásila pred otváracím zasadnutím súdu Oleksandra Matvijčuková z Centra pre občianske slobody (CCL), ktoré bolo vlani ocenené Nobelovou cenou za mier.
Tento "ľudový súd" je iniciatívou ľudskoprávnych skupín Cinema for Peace, ukrajinského CCL a Bena Ferencza, 102-ročného právnika, ktorý je posledným žijúcim prokurátorom z norimberských procesov, počas ktorých boli po druhej svetovej vojne súdení vysokopostavení nacistickí lídri.
AP pripomína, že zatiaľ čo Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu začal vyšetrovanie vojnových zločinov spáchaných na Ukrajine, stíhanie ruských lídrov za zločiny agresie do jeho jurisdikcie nepatrí.
ICC nemôže stíhať "zločin agresie", ak dotknuté krajiny neratifikovali Rímsky štatút, ktorým sa ustanovil Medzinárodný trestný súd. Doteraz to neurobili Rusko ani Ukrajina.
Čoraz viac však narastá medzinárodný tlak v súvislosti s požiadavkou zriadiť špeciálny tribunál. EÚ v januári prijala nezáväznú rezolúciu vyzývajúcu členské štáty na úzku spoluprácu, čo sa týka jeho možného vytvorenia. Holandsko, kde sídlia viaceré medzinárodné súdy, sa ponúklo, že tento tribunál by mohol sídliť práve tam.