Ambulancie volajú o pomoc, štát mlčí. Poplatky by boli na úkor najslabších, súhlasia Dvořák a Raši
Slovenské zdravotníctvo je stále v problémoch. Hrubú čiaru ešte stále nemožno urobiť za pandémiou Covid-19. Po nemocničných lekároch žiadajú financie aj ambulantní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Dospejú ku kompromisu s vládou? Budú nútení svoje ambulancie zatvárať? Na tému sme sa spýtali Nadi Trenčanskej Beďušovej, Moniky Paluškovej, Richarda Rašiho a Oskara Dvořáka.
Štát doteraz nedal ambulanciám finančné kompenzácie pre zvýšenie cien energií. Momentálne už na to doplácajú aj pacienti. Niektorí lekári totiž začali vyberať poplatky. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že peniaze dostanú. Otázkou je však kedy.
Monika Palušková, prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska, považuje 80 miliónov eur, ktoré majú dostať zdravotné ambulancie a nemocnice zo štátnej kasy, za príliš nízku sumu. „Ak je inflácia 12 až 15 percent, päť až šesť percentné navýšenie je nedostatočné,“ povedala. „Nehovoríme o platoch, tu ide o prežitie, aby mal kam pacient prísť,“ dodala Palušková.
Financovanie ambulancií
„Hovoríme o ambulanciách. Je úplne jedno, na akú špecializáciu sa pozrieme,“ povedala Palušková. Existenčné problémy môžu tak zasiahnuť všetky druhy ambulancií. Ak ambulancia zanikne, pacienti tak budú musieť ísť inam, skonštatovala Palušková. „Máme tu džungľu,“ pokračovala o doplatkoch v ambulanciách. Podľa prezidentky v tomto smere chýba regulácia.
„Potrebujeme, aby fungovali aj nemocnice a aj ambulancie,“ uviedol o mzdovom automate odborník na zdravotníctvo z Progresívneho Slovenska Oskar Dvořák. Vysvetlil, že 5 až 6 percentný nárast v platovom automate je iba pôvodný návrh. „Stalo sa však, že sme navýšili historické skokové nárasty pre lekárov,“ pokračoval. Z tohto dôvodu podľa Dvořáka nenastalo dofinancovanie ambulancií. „Objektívne sú ambulancie naozaj podfinancované, majú problém,“ dodal.
„Posledné tri roky boli v ambulanciách nesmierne náročné,“ povedala Palušková. Pripomína, ako počas pandémie museli od štátu doslova žobrať zdravotné pomôcky, ktoré by doktorov ochránili pred Covidom-19. „Za týchto podmienok sa však ambulancia nedá udržať,“ skonštatovala. Zdôraznila, že pomoc nie je o platoch. Nedostatok financií dáva za vinu systému, ktorý zle rozdeľuje peniaze. „My chceme pracovať ďalej,“ dodala.
80 miliónov je málo
„Faktom je, že tých 80 miliónov eur má ministerstvo zdravotníctva vyhradené na energie pre všetkých,“ povedal Richard Raši, bývalý minister zdravotníctva. Myslí si, že to nepokryje energie ani len v nemocničnom sektore. V tejto sume nemá byť zarátaná ani inflácia, tvrdí Raši. „Nemáme alternatívne riešenie, ambulantný sektor nevieme nahradiť nikým,“ pokračoval. Platbu za vyšetrenia, ktoré sa môžu vyšplhať na stovky eur, nepovažuje za správnu cestu. „Musíme sa vrátiť k nášmu návrhu, aby prežili ambulancie bez dopadu na pacienta,“ dodal.
Stanovenie cenníka by chcel Zväz ambulantných poskytovateľov riešiť s ministerstvom zdravotníctva a vládou. „Takéto čosi by nemalo byť iba na pleciach lekárov,“ povedala Naďa Trenčanská Beďušová, výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov. „Lekári by nemali svojvoľne stanovovať poplatky,“ uviedla. Nepovažuje to za žiadúce a myslí si, že je nevyhnutné prediskutovať túto tému. „Treba to spraviť takým spôsobom, aby pacient bol na prvom mieste,“ dodala.
Poplatky ublížia najslabším
Dvořák nepovažuje poplatok za vyšetrenie za dobrý nápad. „Môže sa znížiť nápor na ambulancie, ale zníži sa z toho dôvodu, že sa stanú sociálne nedostupné,“ uviedol. Toto je pre Dvořáka absolútne neakceptovateľné. „Smerujeme do zlej situácie, že štát môže preniesť bremeno financovania ambulancií na pacientov na úkor tých najslabších,“ dodal. Ak je pacient v núdzi, tak poplatok zaplatí, čo ohodnotil ako nedobrovoľné zaplatenie.
„Za rok počet seniorov na hranici chudoby stúpol o takmer 190 tisíc,“ uviedol Raši. „Sú to ľudia, ktorí v súčasnosti kvôli inflácii a zvyšovaniu cien ledva prežijú,“ pokračoval. Zavedenie poplatku by podľa Rašiho viedlo chudobných k väčšej cene liečby, keďže neskoršia diagnostika je o to drahšia liečba. „V súčasnej dobe by sa spoplatnenie zdravotnej starostlivosti dotklo ľudí, ktorí ju potrebujú, ale nemohli by na ňu ísť,“ dodal bývalý minister zdravotníctva.