Situácia na vonkajšej hranici Únie pritvrdzuje, EÚ sa snaží migrantov odradiť od vstupu

ta3 čtk
31.12.2022 08:09

V sprievode roja komárov vyráža kapitán gréckej polície Konstantinos Tsolakidis a ďalší traja jeho kolegovia na hliadku na rieke Evros, ktorá je prirodzenou hranicou medzi Gréckom a Tureckom. Rieka Evros, ktorú Turkovia nazývajú Meriç, tečie v jednej z najodľahlejších častí Európy. Patrí tiež k európskym oblastiam s najsilnejšou prítomnosťou polície a armády, pretože sa Grécko, a tiež Európska únia, snaží odradiť migrantov od prekročenia hranice z Turecka, píše agentúra AP.

Etiópia spoločne so Saudskou Arábiou prešetria streľbu na migrantov. Organizácia ukazuje na zločiny proti ľudskosti
TASR (ilustračné)

V roku 2023 sa Grécko chystá strojnásobiť dĺžku pohraničnej bariéry. Je to päť metrov vysoký plot s masívnymi oceľovými stĺpmi, ktorého základy sú zapustené do hĺbky desiatich metrov a na vrchole ktorého je žiletkový drôt. Na gréckej časti hranice, kde hliadkuje armáda, Európska únia skúša pokročilý systém dohľadu s cieľom zachytiť pohyb migrantov, ktorí sa snažia hranicu prekročiť. Systém využíva množstvo senzorov a kamier a tiež softvér so strojovým učením.

Kritici tohto prístupu tvrdia, že Grécko čoraz viac využíva autoritárske postupy voči migrantom a žiadateľom o azyl. Podľa nich sa tak deje v oblastiach, ktoré má pod kontrolou armáda a kam civilné organizácie nemajú voľný vstup. Reportéri agentúry AP navštívili grécko-turecké pohraničie pod dohľadom príslušníkov armády a polície.

Polícia aj obyvatelia v pohraničí tvrdia, že sú radi, že múr funguje. "Dostať sa cez ňu je nemožné," tvrdí Tsolakidis, ktorý velí hliadkam v južnej časti hranice. "(Múr) postavili v oblastiach pri rieke Evros, kde bola hranica prekovávaná najčastejšie. Funguje stopercentne," hovorí grécky policajt. Podľa gréckych úradov sa tento rok, od januára do konca novembra, podarilo zabrániť prekročeniu pozemnej hranice medzi Tureckom a Gréckom zhruba v 250-tisíc prípadoch. Ďalších viac ako 5000 ľudí bolo zadržaných.

Podľa pohraničnej polície sa v lete a na začiatku jesene, kedy je prietok rieky na najnižších hodnotách, odohrá aj niekoľko pokusov o prekročenie hranice so zapojením až tisíce migrantov. Pri nízkom prietoku sa uprostred rieky, kde z úradného hľadiska hranica medzi dvoma štátmi leží, vynárajú malé ostrovčeky, ktoré uľahčujú prechod na druhý breh.

Prihraničný múr v súčasnosti pokrýva 37 kilometrov hranice v troch úsekoch. Úrady plánujú pridať ďalších 100 kilometrov múru, ktorý by tak pokrýval väčšinu zo 192 kilometrov dlhej hranice. Pred desiatimi rokmi stavba pohraničného múru rozvírila politickú debatu a vyvolala protesty, ktoré zvolávali predovšetkým ľavicové strany a organizácie na ochranu ľudských práv. Tohtoročné rozhodnutie o rozšírení múru ale žiadne hlasné reakcie nevyvolalo. Nedávnemu schváleniu zámeru zo strany parlamentu predchádzala len krátka debata.

Len niekoľko stoviek metrov od jedného z novo vybudovaných úsekov múru nakladá štyridsaťjedenročný Stavros Lazaridis kopy sena do nákladného vozidla. Múr si nemôže vynachváliť. "Kým ju postavili, tak tu bolo veľa neporiadku. Cez dedinu mohlo prejsť denne aj viac ako 200 alebo 300 migrantov. Bolo to mimo kontroly," hovorí. 

Podľa Lazaridisa obyvatelia pohraničnej dediny obvykle súcítili s utečencami, z ktorých onoho pochádza z Blízkeho východu a hľadá azyl v Európe. Unavoval ich však čoraz väčší neporiadok v noci. "V týchto dedinách žije veľa starších ľudí a mnohí z nich sú sami. Mali strach vychádzať z domu," hovorí muž. "Teraz je tu pokoj, ale viac na sever, kde stena stále nie je, je situácia ďalej šialená," dodáva.

Zvyšujúce sa napätie medzi Gréckom a Tureckom ohľadom námorných hraníc a vojenských cvičeniach v poslednej dobe zatienilo migračnú otázku. Grécko podalo množstvo medzinárodných sťažností po tom, čo polícia našla pri hranici 92 nahých migrantov. Atény tvrdia, že turecké úrady úmyselne tlačia na migrantov, aby prekročili hranicu do Grécka. Naopak Turecko opakovane obvinilo svojho suseda, že tajne vracia migrantov cez hranicu a ohrozuje tak životy žiadateľov o azyl.

Atény tiež čelia kritike od významných ľudskoprávnych organizácií, OSN, agentúr Európskej únie a tiež jedného vládneho poradného orgánu. Tie tvrdia, že sa Grécko v posledných 20 rokoch dopustilo mnohých zaháňaní migrantov na grécko-tureckej hranici, a to často za použitia násilia. OSN aj únijné agentúry po Aténach žiadajú, aby vytvorili nezávislý orgán, ktorý by monitoroval situáciu. To ale Grécko stále neurobilo.

Spory s krajinami, ktoré susedia s EÚ, a často oprávnené bezpečnostné obavy znižujú pozornosť, venovanú utečencom potrebujúcim medzinárodnú ochranu. Únijné štáty sú v čoraz väčšom pokušení presadzovať tvrdý prístup k migrácii, tvrdí analytička Begum Basdasová zo súkromnej univerzity Hertie v Berlíne. "Ľudia nie sú kritickí voči bezpečnostným postupom či budovaním stien, pretože nevnímajú spojitosť medzi týmto prístupom k migrácii a úpadkom demokratických hodnôt a svojich práv v bezprostrednom okolí," tvrdí analytička. "Ale, viete, tieto múry nás doslova obklopujú," dodáva.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok