Dvanásť chodov, ale žiadne kuracie mäso: Takto vyzerali kedysi vianočné zvyky a tradície
Dnešné sviatky majú mnoho podôb a každý si vytvorí vlastné zvyky a tradície. Ale kedysi sa každá rodina držala rovnakých pravidiel. Ako to vyzerali pri sviatočnom stole v minulosti?
Naši predkovia prikladali Vianociam veľký význam. Tento deň bol pre nich magický, a tak z poverčivosti museli mať na stole niektoré konkrétne jedlá alebo predmety a iným sa, naopak, vyhýbali.
Sviatočné jedlá
Kedysi sa tradovalo, že na Štedrú večeru sa musí pripravovať dvanásť chodov jedla. Podobne, ako napríklad v Poľsku, aj u nás bol silný vplyv kresťanstva a toto číslo predstavovalo počet apoštolov. Nemohli to však byť akékoľvek pokrmy. Kuraciemu mäsu sa naši predkovia vyhýbali, pretože podľa nich odháňalo blahobyt. Neskôr sa táto tradícia a povera premenila na zvyk, že cez sviatky sa nemôže jesť nič, čo má krídla, aby vám neodletelo šťastie.
Čo však na slávnostnom stole v minulosti nesmelo chýbať, bolo maslo. Malo symboliku toho, že všetko pôjde v nasledujúcom roku hladko. Z toho vzniklo aj dodnes používané prirovnanie - pôjde to ako po masle.
Symbolika sviečok
V minulosti sa Vianoce spájali tiež s množstvom svetielok ako je to dnes. No mihotavú žiaru vytvárali len sviečky, a tak sa vytvorili povery ohľadne ich farby. Sviatočná trikolóra biela, červená a zelená sa mala dodržiavať aj pri výbere sviečok, pričom každá symbolizovala niečo iné. Biele boli očistné, červené priťahovali hojnosť a lásku a zelené chránili pevné zdravie.
Okrem farebnosti sa prikladal význam aj počtu sviečok. Rozhodne ste nemali mať na stole párny počet. Zvyčajne sa preto prestierali na slávnostnú tabulu jedna alebo tri sviece. Poverčivosť ohľadne počtu sa týkala aj ľudí pri stole. Kedysi sa rodiny báli trinástky, a ak sa pri stole zišlo práve toľko ľudí, hrozila v rodine smrť.
Vianočná mágia
V minulosti sa veľa čarovalo. A práve so Štedrým dňom bola spojená silná ľúbostná mágia. Nezadané dievčatá si mohli vyveštiť, ako sa bude volať ich nastávajúci. Presne o polnoci mali otvoriť okno a počúvať okoloidúcich. Prvé meno, ktoré začuli, malo byť totožné s menom ich budúceho ženícha.
Ale aj manželia si mohli na Vianoce vyveštiť, či ostanú spolu. Mali si vytrhnúť každý jeden vlas a hodiť ho do šálky s vodou, cukrom a soľou. Na noc šálku postaviť na parapetu a ráno sledovať, čo vlasy urobili. Ak boli prepletené, znamenalo to pevné manželstvo. Ak každý vlas plával samostatne, hrozilo, že sa rozídu aj manželia.