Warnockovo víťazstvo dláždi demokratom cestu novým volebným bojiskom, píše The New York Times

ta3 čtk
8.12.2022 07:37

Zabudnite na Floridu a Ohio; Georgia a Arizona sú na ceste k tomu, aby dosadzovali na trón budúcich amerických prezidentov, píše denník The New York Times. Florida a Ohio vládli prezidentským kampaniam po desaťročia, oba štáty sa tešili zo svojej role, v ktorej korunovali prezidentov a tvorili politické klišé.

Warnockovo víťazstvo dláždi demokratom cestu novým volebným bojiskom, píše The New York Times
AP Photo/J. Scott Applewhite

Víťazstvo demokrata Raphaela Warnocka nad republikánom Herschelom Walkerom, podporovaným exprezidentom Donaldom Trumpom, preukázalo, že demokratické úspechy v Georgii, štáte broskýň, neboli len výstrelkom Trumpovej éry, jednorazovým prejavom odmietnutia nepopulárneho prezidenta. Georgia, so svojou históriou občianskych práv, prekvitajúcimi predmestiami ako je atlantská Marietta, a vzrastajúcou etnickou diverzitou, je teraz oficiálne sporným štátom s nejasnou väčšinovou náklonnosťou voči jednej zo strán. Malá skupina týchto sporných štátov rozhodne o ďalšom prezidentovi USA.

Zmenšujúce a posúvajúce sa volebné bojiská sú príznakom krajiny premenenej vplyvom demografických zmien a polarizujúcej éry Trumpa, ktorého populistické kultúrne výzvy a protielitárska rétorika presvedčila bielych voličov nižšej triedy. V centre politických záujmov oboch strán pre prezidentské voľby v roku 2024 bude podľa politických stratégov predovšetkým šesť štátov: Georgia, Arizona, Michigan, Nevada, Pensylvánia a Wisconsin.

Pre Trumpa, ktorý vo všetkých týchto štátoch pred dvoma rokmi prehral proti súčasnému prezidentovi Joeovi Bidenovi, a ktorý sa pripravuje na svoju tretiu kandidatúru, to nie je dobrá správa. Republikáni, ak chcú znovu obsadiť Biely dom, budú musieť nájsť iné témy ako trumpovské. "Vysokoškoláci, predovšetkým tí žijúci na predmestiach, a rozširujúce sa kultúrne rozmanité komunity sú tými, ktoré sa republikáni budú musieť naučiť presvedčiť," povedala Kristin Davisonová, poradkyňa Republikánskej strany.

V novembrových voľbách sa väčšina týchto sporných štátov vyfarbila skôr fialovo (farby modrá a červená sú symbolom Demokratickej a Republikánskej strany, pozn. ČTK); v Arizone demokrati obsadili kreslo guvernéra prvýkrát od roku 2006 a boj o post generálneho prokurátora je stále nerozhodnutý a výsledky sčítania tesné. V Nevade získal ich kandidát kreslo v Senáte väčšinou menší ako jeden percentuálny bod, republikáni na druhú stranu získali guvernérsky post. Vo Wisconsine to bolo práve naopak. V spomínaných šiestich štátoch zvíťazili demokrati s prehľadom len v Pensylvánii a Michigane.

Republikáni sa naproti tomu prehnali cez Floridu na čele s guvernérom Ronom DeSantisom alebo cez Ohio, kde demokratický kandidát, považovaný za jedného z najsilnejších, prehral o šesť percentuálnych bodov. Demokrati sa dušujú, že ich víťazstvá v Georgii budú presvedčivejšie. Víťazné združenie okolo nastávajúceho senátora Warnocka tam tento rok vyzeralo veľmi podobne ako to okolo Bidena – zoskupenie voličov rôznych rás, mladších voličov a vysokoškolákov žijúcich na predmestiach.

Receptom na víťazstvo pre republikánov je udržať si značnú väčšinu medzi voličmi pracujúcej triedy a na vidieku, voliči bielej rasy, a pritom nezabrusovať hlboko do trumpovských pravicových postojov, čo by im uškodilo u stredových nerozhodnutých voličov. Tohtoročná analýza The New York Times ukázala, že doterajšia investícia oboch strán do týchto nových bojísk bola šokujúca. V Georgii obe strany do troch senátnych klaní a jedného guvernérskeho vložili 1,4 miliardy dolárov od začiatku roku 2020.

Spojené štáty nie vždy záviseli pri voľbách na takej malej skupine voličov. V 80. rokoch minulého storočia prezidentskí kandidáti súperili o priazeň 29 nevyhranených štátov, v nultých rokoch to bolo o desať menej. Štátov, kde prezidentskí kandidáti Trump alebo Biden zvíťazili väčšinou menší ako päť percent, bolo v roku 2020 osem, vyplýva z dát organizácie FairVote .

Zmenšujúca sa mapa politických bojísk má jedného jasného porazeného: masu amerických voličov. V spomínaných šiestich štátoch, ktoré získajú najviac pozornosti, žije okolo 50 miliónov ľudí, iba zhruba 15 percent americkej populácie.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok