Mozgy detí počas pandémie predčasne zostarli, tvrdí výskum zo Stanfordu
Mozgy dospievajúcich v USA vplyvom stresu spojeného s uzáverami počas pandémie covidu-19 za obdobie zhruba desiatich mesiacov predčasne zostarli o najmenej tri roky a vykazujú podobné zmeny ako mozgy mladistvých, ktorí boli vystavení chronickému stresu či nepriazni osudu, píše denník The Washington Post s odvolaním sa na štúdiu vedcov zo Stanfordovej univerzity.
Štúdia vydaná vo štvrtok odbornom časopise Biological Psychiatry: Global Open Science je podľa jej hlavného autora Iana Gotliba, profesora psychológie na Stanfordovej univerzite, prvá, ktorá porovnávala snímky mozgov tínedžerov z obdobia pred začiatkom pandémie a po nej, pričom odhalila výrazné rozdiely.
Vedci podľa Gotliba vedeli, že u násťročných je vyššia miera depresie, úzkosti a strachu ako pred pandémiou, ale nevedeli, ako to ovplyvnilo ich mozgy. "Domnievali sme sa, že tam môžu byť podobné dopady ako u ranej nepriazne osudu, len sme si neuvedomovali, aké veľké budú," uviedol Gotlib.
Porovnaním snímok z magnetickej rezonancie skupiny 128 detí, z ktorých polovica bola urobená pred prvým rokom pandémie a polovica na jeho konci, vedci zistili, že došlo k rastu hipokampu a amygdaly, teda častí mozgu, ktoré riadia prístup k niektorým spomienkam a pomáhajú regulovať stres, strach a ďalšie emócie. Vypozorovali tiež stenčenie tkanív v mozgovej kôre. Gotlib uviedol, že k týmto zmenám dochádza počas normálneho vývoja dospievajúcich, avšak pandémia proces zrejme urýchlila.
Predčasné starnutie detského mozgu nie je pozitívnym javom. Pred pandémiou bolo vypozorované u detí, ktoré boli vystavené chronickému stresu, traume či boli zneužívané alebo zanedbávané. Tieto nepriaznivé skúsenosti z detstva nielenže robia ľudí náchylnejšími k depresiám, úzkostiam, závislostiam a ďalším duševným chorobám, ale môžu zvyšovať riziko rakoviny, cukrovky, srdcových ochorení a ďalších zdravotných problémov.
Predpandemické snímky mozgov dospievajúcich pochádzajú z dlhodobej štúdie, ktorú Gotlibov tím začal pred ôsmimi rokmi a ktorej pôvodným cieľom bolo lepšie pochopiť rozdiely v miere depresií medzi dospievajúcimi chlapcami a dievčatami.
Výskumníci do štúdie zapojili 220 detí vo veku od deviatich do 13 rokov s plánom každé dva roky vykonávať vyšetrenie mozgu magnetickou rezonanciou. Keď zhotovovali tretiu sériu snímok, pandémia výskum na Stanfordovej univerzite zastavila, takže nemohli zhromažďovať ďalšie dáta od marca 2020 do konca toho istého roku. Keď vedci diskutovali o tom, ako toto prerušenie vysvetliť, dospeli k záveru, že ide o príležitosť, ako zistiť niečo iné, teda ako mohla pandémia ovplyvniť štruktúru mozgu detí a ich duševné zdravie.
Spájali páry detí rovnakého veku a pohlavia a vytvorili podskupiny, v ktorých boli deti v podobnom štádiu puberty, z podobných socioekonomických podmienok as podobnou mierou stresu v detstve. "To nám umožnilo porovnávať 16-ročných pred pandémiou s inými šestnásťročnými skúmanými po pandémii," uviedol Gotlib.
Zistenia sa podľa Gotliba zhodovali so závermi iných výskumníkov, ktorí študovali dopad pandémie na duševné zdravie dospievajúcich. "Zhoršenie duševného zdravia je u dospievajúcich sprevádzané fyzickými zmenami v mozgu, pravdepodobne kvôli stresu z pandémie," povedal. Zatiaľ podľa neho nie je jasné, či budú zmeny v mozgu mať na tieto deti vplyv v neskoršom živote. Výskumníci plánujú pomocou magnetickej rezonancie skúmať tie isté deti aj v budúcnosti, aby mohli sledovať ich vývoj. Podľa Gotliba je totiž možné, že vypozorované zmeny môžu byť iba okamžitou reakciou na stres a postupom času sa znormalizujú.