Ekonomická redaktorka Buchláková: Ceny na burzách sú podľa priemyselníkov čistou úžerou

Ekonomická redaktorka Buchláková: Ceny na burzách sú podľa priemyselníkov čistou úžerou
Zdroj foto: ta3
Slovenské firmy trápia ceny plynu, emisných povoleniek aj mnohých komodít, ako napríklad hliníka, medi, či ropy. Ako nedávno veľkí priemyselníci na podujatí Titani slovenského biznisu potvrdili, nateraz je situácia pokojná. A to najmä vďaka tomu, že máme zásobníky s plynom naplnené.

Kľúčový bude budúci rok, konkrétne koniec prvého kvartálu budúceho roka, keď sa zásobníky vyprázdnia. Potom ceny vyrazia prudko hore. Dovtedy podľa nich je potrebné urobiť veľa práce, predovšetkým na úrovni EÚ v regulácii energií. 

Podľa generálneho riaditeľa Železiarní Podbrezová, Vladimíra Sotáka, sú ceny na burzách aktuálne čistou úžerou. ,,Ceny energií sa na trhoch ponúkajú za oveľa vyššiu cenu ako tá, za čo sa vyrobí. Tomu sa hovorí úžera. Burza mala byť zastavená. Riešenie treba hľadať na európskej úrovni," povedal Soták.

Dočasne naplnené zásobníky

Európe sa nateraz podarilo naplniť svoje zásobníky plynu, aj keď musela zaplatiť obrovské prostriedky v čase extrémne vysokých cien plynu. Nedávna simulácia nemeckého ministerstva hospodárstva zhodnotila, čo by sa stalo, ak by energetické siete na juhu krajiny dostávali vo februári budúceho roka o 50 % menej plynu ako normálne, mnohé francúzske jadrové reaktory (ako tento rok) a uhoľné elektrárne by zostali odstavené. 

Dospeli k záveru, že EÚ by mala medzi svojich členov rozdeliť 91 hodín výpadkov. Nemecko by sa v panike mohlo rozhodnúť obmedziť export elektriny do Francúzska alebo zastaviť dodávky plynu do Česka a Slovenska. Spojené kráľovstvo, ktoré má slabé skladovacie kapacity, ale veľkú spotrebu plynu, by bolo zraniteľné.

Ekonóm Daniel Lacalle tvrdí, že energetická kríza v Európskej únii nebola spôsobená zlyhaniami trhu alebo nedostatkom alternatív. Dnešná situácia je výsledkom politického vnucovania vlády. Vlády podľa neho presadzujú vybrané technológie v rámci energetického mixu, monopolizujú a obmedzujú licencie, zakazujú investície do niektorých technológií, inde ich prikazujú alebo niektoré odvetvia zatvárajú. 

Napríklad prikážu zatvoriť jadrové elektrárne a vo väčšej miere sa spoliehať na zemný plyn a hnedé uhlie, ako v prípade Nemecka. Alebo privedú svoju vlajkovú verejnú spoločnosť na pokraj bankrotu intervenčnými tarifami, ako napríklad Francúzsko. Alebo podobne ako Španielsko vytvoria diplomatický konflikt so svojím najväčším dodávateľom zemného plynu Alžírskom a spolu 0s ním zdvojnásobuje nákupy plynu z Ruska od začiatku vojny do júla 2022.

Európa je však ešte ďaleko od konca svojej energetickej krízy. S príchodom chladného obdobia sa ceny sa zvýšia a iní nákupcovia LNG, najmä v Ázii, budú súťažiť o náklady. Rusko, ktoré čelí vojenským neúspechom, by mohlo ešte viac zvýšiť tlak. Medzi Putinove možnosti patrí zastavenie všetkých dodávok plynu do Európy alebo zničenie infraštruktúry. Takéto opatrenia – alebo použitie taktickej jadrovej zbrane – by vyvolali ďalšiu vlnu sankcií zo Západu. 

Analýza Economistu a Rystadu naznačuje, že sebauspokojenie v otázke konca krízy je nebezpečné, pretože veci sa môžu veľmi rýchlo a zásadne zhoršiť.

Viac sa dozviete v pokračovaní článku na ďalšej strane

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá