V izraelských parlamentných voľbách je favoritom je opäť Netanjahu

Izraelčania v utorok pristúpili k volebným urnám, aby rozhodli o zložení parlamentu a ďalšom smerovaní krajiny. Favoritom hlasovania je koalícia pravicových strán vedená súčasným premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Podľa odhadov by Netanjahuov Likud (Zjednotenie) a ultranacionalistická strana Jisrael Beitenu (Izrael, náš domov) stíhaného ministra zahraničia Avigdora Liebermana mala získať približne 35 zo 120 kresiel v parlamente a spolu s ďalšími spojencami by pravicovo-náboženský blok mal mať väčšinu. Podpora Likudu však podľa posledných prieskumov mierne klesá.

Poslanci izraelského parlamentu ešte v polovici októbra odhlasovali rozpustenie Knessetu a vypísanie predčasných volieb. Tie sa sústreďujú na dve kľúčové témy: iránsky jadrový program a izraelskú ekonomiku. Do popredia sa však v posledných dňoch dostáva najmä otázka postoja jednotlivých strán k židovským osadám na Západnom Brehu. Netanjahu ešte minulý týždeň svojich voličov ubezpečil, že v prípade víťazstva v nachádzajúcich parlamentných voľbách nezbúra žiadne z nich. Osád je na celom Západnom brehu a vo Východnom Jeruzaleme viac ako sto a žije v nich asi pol milióna Izraelčanov.

"Dni, keď buldozéry vykoreňovali Židov, sú za nami, nie pred nami," povedal premiér v očakávanom predvolebnom prejave. Na otázku, či môže sľúbiť, že v priebehu nasledujúcich štyroch rokov nezruší žiadne z osád odpovedal "áno". "Nezrušili sme žiadne osady, rozšírili sme ich," dodal. "Nikto mi nebude dávať lekcie o láske k izraelskej krajine alebo k záväzkom voči sionizmu alebo osadám," vyhlásil pravicový líder.

Tri spomedzi pravicových strán v Izraeli vrátane dvoch, ktoré by mohli byť súčasťou budúcej vládnej koalície, sa pred nachádzajúcimi voľbami vážne zaoberajú aj myšlienkou čiastočnej alebo úplnej anexie okupovaného Západného brehu Jordánu. Izrael túto oblasť okupuje od roku 1967. Územie je momentálne domovom pre zhruba 1,7 milióna Palestínčanov, ale aj státisícov židovských osadníkov, ktorých príbytky medzinárodné spoločenstvo považuje za ilegálne. Myšlienka vyhlásenia Západného brehu za súčasť Izraela pritom nie je nová a Izraelčania sa už v roku 1980 k takémuto kroku odhodlali v prípade východného Jeruzalemu, čo však zvyšok sveta nikdy neuznal. Pravicové strany sa k anexii vracajú v snahe osloviť početnú voličskú skupinu osadníkov.

Do parlamentu by sa okrem strán Likudu a Jisrael Beitenu mala dostať aj nová strana Ješ Atid (Existuje budúcnosť), Šás (Z Tóry) i nové zoskupenie expremiérky Cipi Livniovej HatNuah (Hnutie). Chýbať by nemala ani jej bývalá strana a kedysi vplyvná Kadima (Vpred), ktorá by však mala získať menej ako tri kreslá. Pred troma rokmi pritom pod vedením Livniovej voľby so ziskom 29 kresiel vyhrala. Vládu však nakoniec zostavoval Netanjahu.

V utorkových voľbách bude môcť svoje volebné právo využiť 5,65 miliónov Izraelčanov. O zložení 19. Knessetu sa rozhodne vo viac ako 10-tisíc volebných miestnostiach, ktoré sa otvorili o 6.00 SEČ a zatvoria sa o 15 hodín neskôr. Na bezpečnosť bude dohliadať viac ako 20-tisíc policajtov, príslušníkov pohraničnej stráže a dobrovoľníkov.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá