Výstražný signál pre slovenské zdravotníctvo. Spomedzi krajín V4 je najmenej pripravené na budúce výzvy
Medzinárodná organizácia GLOBSEC publikovala jedinečné dáta v rámci Indexu (Health care Readiness Index 2021) o pripravenosti zdravotníckych systémov krajín strednej a východnej Európy na budúce výzvy, ako je starnutie, nárast chronických ochorení či ďalšie vlny infekčných ochorení.
Slovensko sa spomedzi krajín V4 ocitlo v celkovom indexe pripravenosti zdravotníctva na budúce výzvy na poslednom mieste a v celkovom meraní štvrté od konca. Najlepšie sa spomedzi krajín nášho regiónu umiestnilo Slovinsko, druhá v poradí skončila Česká republika. Na posledných miestach skončilo Bulharsko a Rumunsko.
V rámci celej Európy sa najlepšie umiestnilo Nórsko, ktoré je dnes príkladom pre mnohé zdravotnícke systémy v Európe. Severskú krajinu robí jedinečnou veľký prízvuk na prevenciu a rizikové faktory, ktoré dosahujú jedny z najlepších hodnôt v rámci celej Európy, decentralizácia riadenia či opakované a výrazné investície do sektora.
"V prípade Slovenska môžeme objektívne povedať, že je v mnohých oblastiach na chvoste výkonnosti, respektíve na 4. mieste od konca z pohľadu celkových výsledkov. Súčasne vieme, že bez zásadnejších reforiem a zmien v procesoch fungovania, vyplývajúcich z krajín, ktoré sú v rebríčku pred nami, nebudeme schopní zmeniť túto trajektóriu," hovorí jeden z autorov Indexu Michal Štofko.
Slovensko vykazuje veľmi nízku pripravenosť na budúce výzvy, primárne pre nízku prevenciu, nadpriemerné rizikové faktory, nízke výdavky per capita či nízku flexibilitu a stabilitu v sektore.
Slovensko je dlhodobo v rámci krajín Európskej únie na poslednom mieste vo vynakladaní finančných prostriedkov do prevencií. Výdavky na preventívnu zdravotnú starostlivosť na Slovensku predstavujú 0,06% HDP , pričom priemer krajín EÚ je až 0,28 % HDP. Pre porovnanie v rámci krajín V4, Česko a Maďarsko investujú do preventívnej starostlivosti 0,2% HDP a Poľsko 0,13 % HDP.