Dlhým covidom podľa štúdií trpia viac ženy ako muži, dôvod ostáva záhadou
Ženy tvoria takmer dve tretiny pacientov, ktorí trpia dlhotrvajúcimi zdravotnými komplikáciami v nadväznosti na ochorenie COVID-19. Informoval o tom server Independent s odvolaním sa na štúdiu, ktorá sa uskutočnila v niekoľkých krajinách. Podľa vedcov by odlišná imunitná reakcia na chorobu mohla byť spôsobená rozdielmi medzi pohlaviami.
Extrémna únava, strata čuchu, dýchavičnosť a bolesti svalov patria k najčastejšie uvádzaným príznakom takzvaného dlhého covidu, ktorý postihuje zhruba šesť percent ľudí, čo sa nakazili koronavírusom. Podľa britských zdravotníckych úradov sa väčšina ľudí s týmito problémami plne uzdraví po 12 týždňoch, ale niektorí pociťujú príznaky dlhšie.
Až 63 percent ľudí s dlhým covidom tvoria ženy, zistila najnovšia štúdia vedcov z Washingtonskej univerzity v Seattli. Výskumníci modelovali zistenia na 1,2 milióna ľudí vo veku od štyroch do 66 rokov z 22 krajín, ktorí mali v rokoch 2020 a 2021 symptomatický priebeh ochorenia Covid-19 a prekonali ho v najhorších vlnách epidémie.
U ľudí, ktorí boli hospitalizovaní, pretrvávali príznaky až deväť mesiacov. Ľudia, ktorí počas ochorenia nevyžadovali pomoc lekárov, mali dlhý Covid v priemere štyri mesiace.
Nie je jasné, prečo sú k dlhému Covidu náchylnejšie ženy. Nedávny výskum publikovaný v odbornom časopise American Journal of Managed Care však naznačil, že rozdiely medzi pohlaviami by mohli vysvetľovať odlišné imunitné reakcie.
Skorší výskum, zverejnený v časopise Nature Medicine, zistil, že na zoznam dlhodobých príznakov covidu pribudla strata vlasov a erektilná dysfunkcia. Iné štúdie odhalili, že vyššie riziko dlhého covidu majú ženy, mladší ľudia a jedinci z černošských, rasovo zmiešaných alebo iných etnických skupín.
Určenie osôb, ktoré majú dlhotrvajúce príznaky covidu, môže politikom a úradom pomôcť "zaistiť zodpovedajúci prístup k službám, ktoré povedú ľudí k uzdraveniu, návratu na pracovisko alebo do školy ak obnoveniu ich duševného zdravia a spoločenského života", uviedli vedci.
Správa analyzovala údaje z výskumov koronavírusu vykonávaných okrem iného v USA, Rakúsku, Nemecku, Iráne, Taliansku, Holandsku, na Faerských ostrovoch, vo Švédsku, Švajčiarsku a Rusku. Vedci do výskumu zahrnuli aj dáta zo 44 ďalších štúdií a štatistiky z lekárskych záznamov.