Menový fond zhoršil výhľad rastu globálnej ekonomiky. Od januára je to už štvrtýkrát
Medzinárodný menový fond (MMF) zhoršil výhľad rastu globálnej ekonomiky na budúci rok. Hrubý domáci produkt (HDP) sa má zvýšiť o 2,7 percenta, čo je o 0,2 percentuálneho bodu menej, než predpokladal v júlovej aktualizácii výhľadu. Pre tento rok MMF vo svojom jesennom výhľade potvrdil predchádzajúci odhad, podľa ktorého čaká rast HDP o 3,2 percenta.
Od januára je to už štvrtýkrát, čo menový fond pristúpil k zhoršeniu výhľadu. Vlani svetová ekonomika vzrástla o 6,1 percenta, a výrazne sa tak zotavila z poklesu o 3,1 percenta v roku 2020. Vtedy na ňu doľahla pandémia choroby Covid-19.
Svetová ekonomika sa naďalej stretáva s veľkými problémami, ku ktorým prispieva invázia Ruska na Ukrajinu, kríza životných nákladov spôsobená pretrvávajúcimi a rozširujúcimi sa inflačnými tlakmi a slabší výkon čínskej ekonomiky. Spomalenie globálnej ekonomiky v roku 2023 bude mať podľa MMF široký základ. Krajiny predstavujúce zhruba tretinu globálnej ekonomiky sú ohrozené v tomto alebo v budúcom roku poklesom a výkon troch najväčších svetových ekonomík - USA, Číny a eurozóny - bude slabnúť.
V Spojených štátoch ďalšie sprísňovanie menovej politiky a finančných podmienok spomalí v budúcom roku rast na jedno percento z tohtoročných 1,6 percenta. Výhľad na budúci rok nechal MMF bez zmeny, prognóza na tento rok je však horšia o 0,7 percentuálneho bodu, než čakal v júli. Pre Čínu MMF zhoršil prognózu rastu na budúci rok o 0,2 percentuálneho bodu na 4,4 percenta kvôli oslabeniu realitného sektora a pokračovaniu pandemických obmedzení. Rast však zrýchli z tohtoročných očakávaných 3,2 percenta.
Spomalenie bude najvýraznejšie v eurozóne, na ktorú bude mať negatívny dopad pokračujúca energetická kríza spôsobená vojnou. Rast HDP sa tu budúci rok zníži len na 0,5 percenta, keď v júli fond očakával rast o 1,2 percenta. Pre tento rok však MMF zlepšil výhľad eurozóny o 0,5 percentuálneho bodu na 3,1 percenta.
Takmer všade spôsobia vážne problémy domácnostiam rýchlo rastúce ceny, najmä potravín a energií. Inflačné tlaky sa ukazujú ako širšie a trvalejšie, než sa predpokladalo. Očakáva sa, že tento rok celosvetová inflácia dosiahne svoj vrchol 9,5 percenta a do roku 2024 sa zníži na 4,1 percenta.
Riziká zhoršenia výhľadu zostávajú vysoké, varoval MMF. Okrem iného by sa inflácia mohla ukázať ako trvalejšia, vojna na Ukrajine by mohla eskalovať a prehĺbiť energetickú krízu alebo by na finančných trhoch mohli vypuknúť turbulencie, ktoré by investorov prinútili k nákupom bezpečných aktív a ďalej posilnili dolár. Hrozí tiež zlé nastavenie menovej, fiškálnej alebo finančnej politiky.