Názor ekonomickej redaktorky Buchlákovej: Najväčšie problémy so splácaním záväzkov majú ľudia v Košickom kraji

Názor ekonomickej redaktorky Buchlákovej: Najväčšie problémy so splácaním záväzkov majú ľudia v Košickom kraji
Zdroj foto: ta3/Lenka Buchláková
Viac ako tretina domácností má ťažkosti so zaplatením hypotéky, nájmu, účtov za energie či iných mesačných poplatkov.

Nie je to však prekvapenie. V rámci kraja Košického kraja je viacero tzv. hladových dolín, ktoré trpia vysokou mierou nezamestnanosti. Najmä tí, ktorí poberajú sociálne dávky a príspevky, majú problém s rôznym typom finančných záväzkov. Zároveň majú ľudia v Košickom kraji v priemere o 27 percent nižšie platy ako napríklad v Bratislavskom kraji. Hoci náklady na život sú v hlavnom meste o niečo vyššie, napríklad bývanie je oproti životu v Košickom kraji drahšie o takmer 18 percent.

Zo štatistík Štatistického úradu SR vyplýva, že najzaťažujúcejším finančným záväzkom sú pre nich náklady na bývanie, rôzne typy pôžičiek a leasingov. Z pohľadu zloženia domácnosti majú tieto problémy najmä tí, ktorí žijú sami, ale aj osamelí rodičia a rodiny, ktoré majú viac ako dve deti.

Osamelý rodič s dieťaťom/deťmi minie mesačne len na bývanie 33 percent z celkových výdavkov, pričom ak je pod hranicou chudoby, jeho celkové náklady mu uberú z rozpočtu až takmer 45 percent. Podľa Eurostatu sa výdavky na bývanie v tomto prípade šplhajú v priemere na takmer 380 eur mesačne.

Navyše na Slovensku je problém, že v preľudnenom bývaní nízkej kvality býva 14,3 percent ľudí žujúcich pod hranicou rizika chudoby, kde je veľká skupina osamelých rodičov. Ponuka cenovo dostupného nájomného bývania s regulovaným nájmom je jedna z najnižších v rámci EÚ. Na Slovensku v takomto bývaní žije iba 1,5 percenta populácie, výrazne menej ako je priemer únie.  

Viac ľudí v materiálnej deprivácii

Vyše 430-tisíc Slovákov si nemôže dovoliť auto, telefón či práčku. Mnoho z týchto Slovákov je práve z Košického, ale aj Prešovského či Banskobystrického kraja. Majú problém čeliť nečakaným finančným výdavkom alebo si nemôžu dovoliť udržiavať doma primerané teplo.

Slováci skončili na nelichotivom ôsmom mieste spomedzi 27 krajín Európskej únie v rebríčku tzv. materiálnej deprivácie. Medziročne sa Slovensko prepadlo až o dve miesta, pričom len za jeden rok pribudlo v tejto skupine ďalších 50-tisíc ľudí.

Na východe krajiny sú stále rodiny s nezaopatrenými deťmi, kde aj napriek tomu, že obaja dospelí pracujú, nemôžu si napríklad dovoliť ísť ani raz za rok na jednotýždňovú dovolenku mimo domu alebo jesť mäso či rybu aspoň každý druhý deň. Majú nedoplatky spojené s hypotékou alebo nájomným, úhradou za energie alebo splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek. Táto situácia sa vlani medziročne zhoršila, a dá sa očakávať, že vzhľadom na súčasnú situáciu spojenú s pandémiou koronavírusu, sa počet ľudí v materiálnej deprivácii môže opäť zvyšovať.

Vysoké náklady na život

Slováci vynakladajú na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako pätinu z mesačného rozpočtu. Za posledné tri roky ide až o trojpercentný nárast. V rámci 27 krajín Európskej únie ide o jeden z najvyšších podielov a zároveň aj o jeden z najvyšších nárastov za ostatných desať rokov. Priemerná štvorčlenná rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi do 14 rokov podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat minula mesačne za vlaňajšok 298 eur na potraviny a nealkoholické nápoje. Viac míňajú ľudia v krajských mestách, ako v menších mestách či na dedinách.

Výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje rastú. Kým v roku 2010 na ne obyvatelia SR dávali mesačne približne 17 percent z celkových rodinných výdavkov, aktuálne je to už vyše 20 percent. Horšie je na tom už len Česko, ktorému narástli výdavky zo 14 na takmer 16 percent.

V rámci únie domácnosti v EÚ minuli na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako 956 miliárd eur, čo predstavuje 6,8 percenta HDP únie. To predstavuje 13 percent celkových výdavkov mesačne a radí sa k tretej najväčšej kategórii výdavkov domácností po položkách bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá, ktoré tvorili 23,5 percenta výdavkov domácností. Na Slovensku vynakladajú domácnosti na bývanie viac ako štvrtinu z celkových výdavkov. Najviac minú na potraviny v Rumunsku, a to až vyše štvrtinu celkových výdavkov, za nimi nasledujú práve domácnosti na Slovensku (20,5 %), v Litve (20, 2%) a Estónsku (19,3 %).

Východ si viac dopestuje

V rámci regionálneho rozdelenia najviac míňajú na potraviny ľudia v Trenčianskom kraji, v prípade štvorčlennej rodiny ide o sumu viac ako 350 eur. Výdavky na potraviny však rástli vo všetkých krajoch za posledných päť rokov v priemere o viac ako 12 eur mesačne na osobu. Najmenej dávajú na jedlo a nealkoholické nápoje v Prešovskom kraji. Priemerná suma tam dosahuje úroveň 262 eur mesačne. Súvisí to s tým, že kraj má dlhodobo nižšie mzdy ako zvyšok krajiny. Zároveň si mnohé potraviny (ovocie, zelenina, mäso) tamojší ľudia vypestujú a dochovajú doma. Bratislavčania sú s výškou mesačného účtu za nákup potravín dokonca až štvrtí. V ich prípade za tým môže byť fakt, že vzhľadom na vyššie príjmy je u nich častejšie stravovanie sa v reštauračných zariadeniach.

Výdavky na potraviny

Výdavky priemernej 4-člennej rodiny s dvoma nezaopatrenými deťmi do 14 rokov na potraviny mesačne

  • Trenčiansky kraj: 350 eur
  • Prešovský kraj: 262 eur
  • Bratislavský kraj: 320  eur
  • Košický kraj: 312
  • Banskobystrický kraj: 307 eur
  • Trnavský kraj: 336 eur
  • Nitriansky kraj: 327 eur
  • Žilinský kraj: 328 eur

Zdroj: ŠUSR, údaje za rok 2020

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá