Gyimesi pre ta3: Bol by som rád, ak by Káčer nekopal do Maďarov, ako to robil aj Korčok

ta3/Henrieta Mihalková; Milan Špak; Patrik Guľa
21.9.2022 00:00

Premiér Eduard Heger sa nezachoval tak, ako to od neho očakávali médiá a liberálny mainstream, uviedol pre ta3 poslanec národnej rady György Gyimesi (OĽANO). V zahraničnej politike smerom k Maďarsku by uvítal viac priateľských gest. Na prvom mieste v našej politike by podľa neho mal byť občan až potom záväzky k partnerom v zahraničí. V rozhovore dodal, že nie vždy má pocit, že všetky kroky vlády boli v prospech občanov.

Gyimesi pre ta3: Bol by som rád, ak by Káčer nekopal do Maďarov, ako to robil aj Korčok
ta3

V rozhovore s Györgym Gyimesim sa dočítate:

  • či má podľa neho hnutie OĽANO občanom ešte čo ponúknuť,
  • čo mu prekážalo na ministroch SaS,
  • prečo kritizoval nového ministra Rastislava Káčera,
  • čo hovorí na možné pozastavenie eurofondov Maďarsku,
  • či by mal záujem viesť vlastnú politickú stranu.

Minulý týždeň nastúpili na svoje posty noví ministri. Medzi nimi aj nový šéf rezortu hospodárstva Karel Hirman. Nie je podľa vás v čase energetickej krízy riskantné meniť ministrov?

Výmenu ministrov neiniciovalo hnutie OĽANO, bolo to rozhodnutie strany SaS, ktorá sa rozhodla opustiť koalíciu. Ich ministri sami podali demisie, čiže bolo nutné ich nahradiť. Považujem za nutné zdôrazniť to, že som nikdy nekritizoval odbornosť osôb, ktoré sa dostali na ministerské pozície. Prekážalo mi skôr ideologické zameranie týchto pánov, a zároveň aj niektoré ich vyjadrenia z minulosti na nás, Maďarov.

Prídu energetické šeky?

Slovenská vláda čelí kritike za slabú podporu obyvateľov v čase zdražovania potravín a energií. Robí vláda v týchto dňoch dosť?

V týchto dňoch, po dva a pol mesiaci vyčerpávajúcich bojov, ktoré sme viedli medzi sebou, áno. Tieto boje už otravovali spoločnosť a nikoho nezaujímali. Po skončení koaličnej krízy sa ministri konečne začali venovať ich práci, a tou je aktuálne riešenie energetickej krízy. Dnes už vieme, že sa chystá balík opatrení. Sčasti by malo ísť o energetické šeky pre domácnosti a firmy. To od nás občania právom očakávajú a nie tieto žabomyšie vojny, ktoré nemajú asbolútne žiaden význam.

Premiérovi Hegerovi vyčítali, že počas leta a koaličnej krízy nebol pri Igorovi Matovičovi viac rázny. Navyše, minister financií zažíva nebývalý pokles popularity. Má OĽANO pod Igorom Matovičom stále čo ponúknuť?

Vždy máme čo ponúknuť. Dôkazom toho je aj penzum návrhov zákonov na septembrovú schôdzu z dielne OĽANO. Naše hnutie nikdy nikoho z koalície nevyháňalo. To, že strana SaS dosiahla odchod Igora Matoviča z pozície premiéra, a ešte aj požadovala jeho odchod z ministerského kresla, bolo pre hnutie OĽANO neakceptovateľné. Premiér Heger sa nezachoval tak, ako to od neho očakávali médiá a liberálny mainstream. Zachoval sa autonómne, čo mu teraz médiá kladú za vinu. Ja mu to za vinu vôbec nekladiem. Skôr si myslím, že tento postoj, ktorý zaujal pán premiér a ministri za hnutie OĽANO, bol správny. 

Igor Matovič je predsedom hnutia, je lídrom koalície, pretože je stále členom koaličnej rady. Samotná výmena ministra by absolútne neviedla k ničomu. Dôvodom je, že strana SaS chcela podpísať novú koaličnú zmluvu, ktorú by musel za hnutie OĽANO podpísať Igor Matovič. Ten by bol zároveň aj členom koaličnej rady, ktorá je zdrojom všetkých konfliktov. Nič by sa teda nedocielilo vo vzťahu k tomu, čo oni docieliť chceli, a ani to, aby sa upokojila situácia.

Kritizovali ste nomináciu Rastislava Káčera na post ministra zahraničných vecí. V smerovaní zahraničnej politiky Slovenska je však dlhodobo konsenzuálny, čo je v čase vojny na Ukrajine mimoriadne dôležité. Čo vám prekáža na jeho postojoch?

V prvom rade nekritizujem smerovanie Slovenskej republiky, pokiaľ ide o zahranično-politickú orientáciu. Tvrdím však, že nie všetko, čo prichádza z Bruselu alebo zo Spojených štátov, je pre Slovensko dobré. Dlhodobo hovorím, že na prvom mieste našej politiky musí byť občan SR a až potom naše záväzky vo vzťahu k našim partnerom v zahraničí. Nie vždy mám pocit, že všetky kroky, ktoré Vláda SR urobila, boli v prospech občanov. Mám na mysli súhlas s odpojením sa od ruského plynu alebo postoj bývalého ministra hospodárstva Richarda Sulíka, keď išlo o ruskú ropu. Toto sú veci, ktoré poškodzujú slovenskú ekonomiku a občanov. To je zdrojom mojej kritiky, nie zahranično-politické smerovanie.

Liberálny džihád

Exministra Ivana Korčoka ste v minulosti nazvali "farizej". Na posty "saskárskych" ministrov nastúpili odborníci. V čom vidíte prínos nového ministra Rastislava Káčera v porovnaní s jeho predchodcom?

Bol by som veľmi rád, ak by minister Káčer nepokračoval v tom, v čom skončil bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok. V zahraničnej politike smerom k Maďarsku, by som uvítal viac otvorenosti a priateľských gest. Zároveň by som bol veľmi rád, ak by pán Káčer nekopal do nás, Maďarov, ako to robil aj Ivan Korčok. On reagoval tak, ako reagoval. Zjavne nečítal Ústavu SR. Toto však konflikt nie je, je to len výmena názorov. Možno aj nejaké naše očakávania, ako bude nový minister fungovať v budúcnosti.

Slovensko má už niekoľko dní menšinovú vládu. V prieskume agentúry Ipsos pre ta3 43 % respondentov uviedlo, že si myslí, že nevydrží ani do konca roka 2022. Aké zrkadlo to nastavuje vláde premiéra Hegera?

Zlé. Frustrovali sme spoločnosť Slovenska dva a pol mesiaca osobnými vojnami a ukazovaním prstom na toho, kto za koaličnú krízu môže. Nikto sa nezaujímal o občana. Toto je naše relevantné zrkadlo, ktoré nám občania nastavujú. V tom prieskume je však jedna chyba. Ani pri najlepšej vôli nie je možné v tomto roku vyvolať predčasné voľby. Otázka teda nebola postavená správne. Ale ak by sme sa ich opýtali, či by si želali predčasné voľby, som presvedčený, že väčšina respondentov by odpovedala kladne. Toto je výsledkom toho, kam sme dospeli. 

Ak by ste sa mali prieskumu zúčastniť vy, ako by ste odpovedali? Akú životnosť má podľa vás menšinová vláda?

Na začiatku leta som bol optimistom, ktorým som aj naďalej. Všetko bude závisieť od jednoty poslaneckého klubu OĽANO. Ak zostaneme súdržní a kostrou tejto trojkoalície, dovládnuť vieme.

Maďarsku by malo byť pre porušovanie zásad právneho štátu a nedostatky v boji proti korupcii pozastavených približne 7,5 miliardy eur. Návrh Európskej komisie odmieta predseda NR SR Boris Kollár aj šéf Smeru-SD Robert Fico. Premiér Eduard Heger sa vyjadril, že Slovensko je pripravené podporiť predĺženie lehoty, aby Maďarsko získalo viac času na rokovanie. Aký je váš postoj voči návrhu Komisie?

Mám absolútne zmiešané pocity z postoja slovenskej vlády. Očakával by som skôr, že sa nepripojí k tomuto liberálnemu džihádu, ktorý Európska komisia vedie voči Maďarsku už dlhé roky. Všetci dobre vieme, že to, čím zdôvodňuje Komisia návrh na krátenie eurofondov nie je deficit právneho štátu. V Maďarsku právny štát existuje, sú tam aj slobodné voľby. Akurát ich miláčikovia z progresívnej a liberálnej ľavice nedokázali štyrikrát po sebe vyhrať voľby. Nedokázali ich vyhrať ani tak, že im tiekli milióny eur z USA, čo sa v súčasnosti vyšetruje ako pranie špinavých peňazí. Nedokázali to ani napriek obrovskému tlaku Bruselu na Maďarsko. Nášho južného suseda Komisia trestá pre to, že si dovolil v rámci EÚ viesť samostatnú a suverénnu politiku zameranú na svojho vlastného občana a až potom na záujmy globálnych mocností. Toto je trest a pokus o umlčanie tých, ktorí by sa pokúsili nastúpiť na túto maďarskú cestu. Osobne dúfam, že Slovensko sa k tomuto liberálnemu džihádu nepripojí.

Po posledných parlamentných voľbách sa nedostala do parlamentu ani jedna maďarsky orientovaná politická strana. Čo mu to pripisujete? Nie je po nej dopyt?

Vyzerá to tak, že 450-tisíc Maďarov na Slovensku stratilo vieru, že nejaká maďarská strana založená na etnickom princípe sa môže dostať do slovenského parlamentu. Pokiaľ ide o stranu Aliancia, problém je v tom, že sa spojila liberálno-progresívna strana s národno-konzervatívnou (pozn. red. SMK a Most-Híd). To je to, čo urobila aj naša koalícia. Pnutia, ktoré sú v strane, nie sú len výsledkom tohto spojenia, ale sú výsledkom 12-ročnej zákopovej vojny a osobnej nenávisti niektorých predstaviteľov strany Aliancia. A tie sa jednoducho prekonať nedajú. To, čo vidia občania, je presne to, čo vidia v rámci koalície. Aj napriek tomu, že je dopyt po maďarskej strane, ktorá bude obhajovať ich záujmy. Vidia, že sa hádajú medzi sebou a riešia svoje vlastné problémy. Napríklad dilemy pri komunálnych či župných voľbách, alebo porušenie vnútorných noriem. Voličov zaujíma to, čo im vie daná strana ponúknuť, a zatiaľ im ponúkli len hádky.

Nevylúčil založenie strany

Aký volebný výsledok strany Aliancia očakávate v najbližších parlamentných voľbách?

Nie som veštec. Na túto otázku relevantne neodpovie nikto ani renomované prieskumné agentúry. Spomeňme si na posledné voľby. OĽANO malo niekoľko mesiacov pred voľbami päť percent, nakoniec z toho bolo 25 %, čo nikto neočakával. Strana Aliancia má svoju budúcnosť vo vlastných rukách. Musí si nájsť smerovanie, musí sa ideologicky vyhraniť. Do dnešného dňa nikto nepovedal, či tá strana je liberálna, konzervatívna alebo centristická. A občan to nevie. Občan potrebuje vedieť, koho bude voliť. Potenciál a dopyt tam celkom určite je. Závisí len na nich, či túto šancu budú vedieť uchopiť.

Posledná maďarská strana v NR SR bola Most-Híd Bélu Bugára. Nemáte ambíciu viesť nejakú stranu?

V politike nič nevylučujem, nepopieram a nepotvrdzujem.

Celý rozhovor s poslancom národnej rady Györgym Gyimesim si môžete pozrieť nižšie.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok