Ako byť úspešný na pohovore? O výpovedi či prázdnych miestach v životopise nemusíte klamať

ta3/Nicolette Ftáčková
20.9.2022 18:00

Mladí ľudia, väčšinou absolventi vysokých škôl, často čelia prekážkam pri hľadaní práce. Pripravia ich slovenské školy dostatočne na tento krok? Čo by sa mohli naučiť od staršej generácie, aby na pohovore uspeli? Ako zostaviť životopis takmer z ničoho? Pýtali sme sa skúsenej náborárky Simony Štrbovej.

Po roku a pol s pandémiou chce z domu pracovať len 8 % Slovákov
TASR/DPA

V rozhovore sme sa pýtali:

  • čo by sa náborár mal a nemal pýtať,
  • čo robiť, keď sa náborár opýta na prázdne miesta v CV,
  • či pripravia slovenské univerzity študentov do praxe dostatočne,
  • ako vystavať CV po ukončení štúdia bez skúseností.

Pohovory nie sú niekedy prepadákom len zo strany záujemcu, ale aj zo strany náborára. Ako by sa mal náborár správať?

Najdôležitejší fakt, ktorý si treba na pohovoroch uvedomiť, je, že nie len firma si vyberá nového kolegu, ale takisto si človek vyberá svoje budúce zamestnanie. To však za mňa neplatí iba počas pohovorov. Náborár reprezentuje firmu a buduje jej tak dobré alebo zlé meno aj pred alebo po pohovore, napríklad ako promptne a akým spôsobom sa ozve kandidátovi. Náborár by mal byť empatický, priateľský, zvedavý, vedieť počúvať a reagovať. Nič nie je horšie ako zamračený, znudený náborár, ktorý sa pýta na niečo, čo ste už povedali.

V inzeráte často očakávajú tri roky praxe, no hľadajú začiatočníka či absolventa. Ako má na to uchádzač reagovať?

Roky skúseností by som brala ako nadradenú informáciu voči popisu, či je to entry level (z angl. začiatočnícka úroveň alebo vyšší. Za mňa “tri roky praxe a entry level” zmysel nedáva. Prečo to firmy robia, bohužiaľ, neviem. Ako človek, ktorý požiadavku na roky praxe spĺňa, by som sa kategorizáciou seniority nezaoberala. Na pohovore by som si ujasnila o akú zložitú náplň práce ide, prípadne či by platové ohodnotenie bolo v súlade s mojimi predstavami. Sklamaním to skôr môže byť pre opačnú skupinu ľudí, tých, ktorí si hľadajú prácu v oblasti, kde prax nemajú. 

Aké otázky by sa mal a nemal pýtať náborár? A naopak, ako by zase mala byť nachystaná druhá strana?

Recruiter, respektíve náborár, by sa mal pýtať na všetko relevantné pre danú pozíciu, mal by sa pýtať do hĺbky a na konkrétne situácie, ktoré má človek za sebou. Nemal by sa pýtať na teoretické situácie a v podstate, nie je potrebné sa pýtať na nič, čo nesúvisí s výkonom pracovnej činnosti. Určite nie je vhodné sa pýtať na sexuálnu orientáciu, politické názory, náboženstvo, tehotenstvo - aktuálne alebo plánované.

Kandidát by na druhej strane mal vedieť odpovedať na všetky otázky súvisiace s informáciami, ktoré má uvedené v životopise, mal by vedieť opísať svoju predstavu o pozícii, o ktorú sa uchádza, a mal by vedieť čím sa firma zaoberá. Mal by odpovedať konkrétne. Za mňa je veľkým výkričníkom, ak kandidát nevie vysvetliť podrobne svoju náplň práce, prípadne povie, že si nepamätá.

Vašimi rukami prešlo určite veľa uchádzačov v rôznych vekových kategóriách. V čom sa podľa vás môže mladšia generácia inšpirovať na pohovoroch od staršej?

Samozrejme, je to vždy veľmi individuálne, ale ak to mám zovšeobecniť, tak je to spôsob prezentácie seba, svojich skúseností a zručností. Mám pocit, že staršia generácia je komunikatívnejšia, odpovedajú v súvetiach a súvislostiach.

Korešponduje vzdelanie uchádzačov s očakávaniami firiem? Pripraví ich slovenské školstvo dostatočne?

Z vlastnej študentskej skúsenosti to povedať neviem, ale samozrejme, sú lepšie a horšie školy. To si vie každý pozrieť pred tým, ako sa na školu prihlási. Vzdelanie v rámci teórie však nie je všetko. Markantný rozdiel sa prejavuje v tom, ako študent pristupuje k svojmu vzdelaniu, brigádam, stážam a na konci aj k pohovorom. Ak je dôsledný, šikovný, zodpovedný, spája si súvislosti, je proaktívny, chce danú prácu, a dokáže to ukázať na pohovore, je veľké plus.

Čo ak skončím školu a nemám mnoho skúseností, no potrebujem prácu a chcem robiť to, čo som vyštudoval?

Ak absolvent nemá žiadnu prax, brigádu ani stáž, určite by som odporučila viac priestoru venovať škole. Uviesť nielen názov školy, ale aj zameranie alebo odbor, prípadne voliteľné predmety, ktoré by mohli pomôcť. Odporučila by som uviesť aj projekty alebo mimoškolské aktivity.

Ďalšou radou by bolo napísať o sebe krátke intro, ktoré môže zahŕňať pozície, o ktoré má človek záujem, jeho či jej silné stránky a pridanú hodnotu. Dobrá sekcia sú aj zručnosti, či už programy alebo charakteristické črty, jazykové zručnosti, certifikáty alebo dobrovoľnícke aktivity.

Netreba ale zabúdať na to, že na hociktorú časť sa môže recruiter na pohovore opýtať a kandidát by určite mal vedieť čo-to porozprávať ku každému bodu svojho životopisu. Ak si uvádza, že sa rýchlo učí, je precízny a flexibilný a ja sa opýtam, prečo to o sebe tvrdí, je fajn mať pripravenú odpoveď. 

Čo, ak mám v životopise prázdne miesta, mesiace som si nevedel nájsť prácu alebo som dostal výpoveď? Ako zareagujem, ak sa ma recruiter opýta na odchod z predošlého zamestnania?

Prázdne miesta v životopise vždy vyvolávajú otázniky v očiach recruitera a s veľkou pravdepodobnosťou sa na ne aj bude pýtať. Určite to však nemusí znamenať nič zlé a odporúčala by som vždy povedať pravdu.

Ak ste boli z predošlej práce prepustený, nemusí na tom byť nič zlé a aj takéto situácie sa dajú prezentovať pravdivo a slušne. Ak však vaša odpoveď na tri prepustenia za sebou bude, že ste sa nepohodli so zamestnávateľom, určite to vyvolá viac otázok, a ak na ne nebudete chcieť odpovedať, môže sa stať, že na pohovore úspešný nebudete.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok