Sú pre vás superšporty a hyperšporty nudné? Z Grécka totiž prichádza prvé ultra auto
Grécka firma Spyros Panopoulos Automotive predstavila svetu prvé ultra auto s príznačným názvom Chaos. Jeho dynamické a výkonové parametre vyrážajú dych. Čo všetko svojim budúcim zákazníkom prinesie?
Grécky inžinieri navrhli auto s takmer až neuveriteľnými parametrami. V pláne majú vyrobiť 20 kusov tohto monštra, ktoré bude dostupné v dvoch verziách. Ich názvy sú Earth Version a Zero Gravity. Líšiť sa budú nielen výkonom, ale aj dynamickými parametrami a výrobnými postupmi.
V oboch verziách zabezpečuje pohon štvorlitrový 10 valec dopovaný dvoma turbami. Teraz ale to najpodstatnejšie. Earth Version ponúka výkon 2048 konských síl a 1398 Nm krútiaceho momentu. Zero Gravity je ešte ešte šialenejšia. Ponúka totiž výkon neuveriteľných 3064 konských síl a mamutí krútiaci moment 1983 Nm. Akcelerácia z pokoja na 100 km/h zaberie 1.9, respektíve 1.5 sekundy v prípade výkonnejšej verzie. Pri takto výkonnom aute je však zaujímavý údaj zrýchlenia nie na 100 km/h, ale z 0-300 km/h. Túto disciplínu zvláda Chaos za 7.9 sekundy v prípade slabšej a 7.1 sekundy v prípade výkonnejšej verzie.
Ako sa dajú takéto parametre dosiahnuť? Gréci majú jednoduchú odpoveď, ktorou je titán a horčík. Z týchto materiálov je vyrobených 78% percent komponentov použitých na aute. Vyrábajú sa pomocou 3D tlače, pripadne sú vyrábané z uhlíkových vlákien a kevlaru. Výfukový systém je vyrobený z titánu a inconelu, ktorý je zliatinou niklu a chrómu a má skvelé vlastnosti pri použití vo vysokých teplotách. Na výrobu monokoku auta bol použitý špeciálny polymér, ktorý je hojne využívaný v F1 a v leteckom priemysle. Valce motora sú taktiež upravené a vyrobené z iného materiálu. V tomto prípade inžinieri použili titán, kremík a keramiku. Sedlá ventilov motora sú vyrobené z veľmi nezvyčajného materiálu, ktorý je tvrdý a krehký zároveň. Je to kov s vysokou teplotou topenia s názvom Berýlium.
Po dizajnovej stránke je grécky počin veľmi svojský a pohľad naň doslova naháňa strach. Množstvo hrán a krkolomné tvary však majú svoje opodstatnenie. Tvarovanie karosérie totiž zapríčinilo vznik Venturiho efektu, čo znamená, že čím auto ide rýchlejšie, tým väčšou silou je tlačené smerom k vozovke. Tvar blatníkov a koniec koncov celého auta je diktovaný aerodynamikou.
Interiér sa môže pýšiť 5g pripojením k internetu a dokonca aj virtuálnou realitou. Čerešničkou na torte je systém schopný rozpoznávať tvár posádky. Čo som však ešte v žiadnom aute nevidel je systém vyhodnocujúci stres u vodiča, ktorý po prekročení určenej hranice stresu zmení nastavenia trakčnej kontroly a upraví dostupný výkon motora. Toto opatrenie môže teoreticky predísť nehode pretože ak auto vyhodnotí, že vodič má stres a nezvláda riadenie jednoducho uberie výkon.