Slovensko dobiehajú resty z minulosti. Pripomíname si Medzinárodný deň gramotnosti

ta3/Patrik Guľa
8.9.2022 16:45

Schopnosť písať a čítať tvorí nevyhnutný predpoklad na dôstojný život. Ak si spomenieme na nedávne vynútenie dištančného vzdelávania, téma – transformácia priestorov na učenie a rozvoj gramotnosti – je výsostne aktuálna aj pre Slovensko. V čitateľskej gramotnosti sme totiž dlhodobý podpriemer.

Deti
TASR/AP (ilu)

Gramotní ľudia definujú inteligenciu národa a vďaka schopnosti kódovať a dekódovať text sú považovaní za kultúrnych jedincov, ktorí sa nemajú problém kdekoľvek uplatniť. Úlohou Medzinárodného dňa gramotnosti, ktorý pripadá každoročne na 8. septembra, je celosvetovo upozorniť na problematiku a pozdvihnúť gramotnosť v krajinách, ktoré to najviac potrebujú. Na najnižších priečkach sa dlhodobo umiestňuje africký kontinent, kde je vzdelávací systém v porovnaní so zvyškom sveta ešte len v zárodku. Na Slovensku je schopnosť čítať a písať na úrovni 99,6 %.

Kontinentálny kontrast

Podľa štatistík UNESCO z roku 2021 je celosvetová gramotnosť na úrovni 86 %. Až deväť z desiatich celosvetovo najmenej gramotných krajín sa nachádza v Afrike. Medzi tieto krajiny sa zostupne radí Sierra Leone, Benin, Burkina Faso, Stredoafrická republika, Mali, Niger, Južný Sudán, Guinea a Čad, uvádza World Population Review. Posledná z menovaných dosiahla v meraní z roku 2016 gramotnosť na úrovni 22,31 %. Mimo afrického kontinentu sa ako deviata najmenej gramotná krajina na svete umiestnil Afganistan s indexom 43,02 %.

  1. Čad - 2016 - 22.31%
  2. Guinea - 2014 - 32.00%
  3. Južný Sudán - 2018 - 34.52%
  4. Niger - 2018 - 35.05%
  5. Mali - 2018 - 35.47%
  6. Stredoafrická republika - 37.40%
  7. Burkina Faso - 2018 - 41.22%
  8. Benin - 2018 - 42.36%
  9. Afganistan - 2018 - 43.02%
  10. Sierra Leone - 2018 - 43.21%

Na opačnom konci tabuľky sa na prvom mieste ako najgramotnejšia krajina sveta umiestnil Uzbekistan, ktorému do absolútneho ovládania jazyka chýbala len jedna stotina percenta. Nasleduje náš východný sused z Ukrajiny, za ktorým sa na treťom mieste nachádza mikroštát San Maríno. Česká republika sa v meraní z roku 2016 približuje k 99 %. Po pobaltských krajinách rebríček zakončujú republiky zo Strednej Ázie a Azerbajdžan. 

  1. Uzbekistan - 2018 - 99.99%
  2. Ukrajina - 2012 - 99.97%
  3. San Marino - 2018 - 99.92%
  4. Lotyšsko - 2018 - 99.89%
  5. Estónsko - 2011 - 99.89%
  6. Česká republika - 2016 - 99.83%
  7. Litva - 2011 - 99.82%
  8. Tadžikistan - 2014 - 99.80%
  9. Azerbajdžan - 2017 - 99.79%
  10. Kazachstan - 2018 - 99.78%

Prečo Uzbekistan?

Uzbekistan sa najvyššou gramotnosťou na našej planéte pýši najmä vďaka bezplatnému školstvu a vyše 60 školám vyššieho vzdelávania. K vysokému číslu taktiež dopomohol zákon z roku 1997, ktorý sa týka práva každého občana na vzdelanie. Táto krajina je svetovou triedou v prechode žiakov zo základnej do strednej školy, keď 100 % absolventov základných škôl vo vzdelávaní pokračuje ďalej.

Naopak, v prípade Čadu je najnižšia gramotnosť spôsobená najmä rodovou nerovnosťou. Ženy v tejto africkej krajine totiž nemôžu navštevovať školy. K poslednému miestu svetovej gramotnosti rovnako prispieva aj nízka kvalita vzdelania, vyčíňajúca chudoba a využívanie detskej pracovnej sily. V Čade sa o týchto problémoch hovorí len zriedka, a preto aj vyhliadky pre prípadné zlepšenie gramotnosti v tejto krajine sú mizivé.

Medzinárodný deň gramotnosti si každoročne pripomína 8. septembra. Poukazuje na dôležitosť ovládania jazyka vo forme písania a čítania. Zaviedla ho Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru, do kalendárov pribudol 60. rokoch. Podnetom pre vznik týchto osláv bol teheránsky kongres o boji proti analfabetizmu.

Prehľad celosvetovej gramotnosti Ourworldindata

Člen Slovenskej akadémie vied (ďalej len SAV) a odborný pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (ďalej len JÚĽŠ) Roman Soóky vníma nízku gramotnosť afrického kontinentu so znepokojením. "Ak sa trápite s nedostatkom pitnej vody, jedla či bezpečia, tak dieťa pravdepodobne radšej pošlete pracovať, než do školy. Ak však aj dokážete zabezpečiť základné potreby, narazíte na nedostatok škôl a kvalifikovaného učiteľského personálu. Nečudujme sa preto nízkej úrovni gramotnosti," konštatoval pre ta3 Soóky.

Dobieha nás minulosť

Na základe posledného merania je úroveň gramotnosti na Slovensku na úrovni 99,6 %. Nezahŕňa to však čítanie s porozumením, finančnú alebo digitálnu gramotnosť, čo sú samostatné disciplíny. Odborný pracovník JÚĽŠ odmieta spájať úroveň všobecného vzdelania s úrovňou gramotnosti. Podľa neho pri čitateľskej gramotnosti zapájame odlišné zručnosti, ako napríklad pri matematickej gramotnosti. 

"V zásade však platí, že ak chceme pozdvihnúť úroveň gramotnosti, musíme človeka vystaviť stimulujúcemu prostrediu," dodáva člen SAV. Pri čitateľskej gramotnosti je podľa Soókyho dôležité sa pýtať dieťa nielen na fakty, o ktorých si prečítalo, ale aj na súvislosti, ktoré sa mu s nimi spájajú. "Pri čítaní rozprávok sa preto nepýtajme iba na dej, ale aj na jeho dôsledky, ktoré z neho vyplývajú, napríklad: Prečo slamený domček prasiatko neochránilo pred zlým vlkom? Prečo si prasiatko nepostavilo radšej domček z tehál?," vysvetlil Soóky. Hovorí, že bez ohľadu na vek sa každý človek môže stať gramotným. Pracovať na kvalite gramotnosti teda nemusí začínať len v ranom veku jedinca, možné je dovzdelať aj dospelého.

Sóoky si myslím, že v rámci Slovenska nás dobiehajú resty z minulosti. V čitateľskej gramotnosti sa totiž dlhodobo umiestňujeme pod priemerom krajín Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD). "Aj vďaka medzinárodným testovaniam, ako je napr. PISA, si začíname uvedomovať, že schopnosť prečítať text ešte neznamená rozumieť prečítanému. Vo vzdelávaní venujeme príliš veľa priestoru memorovaniu vedomostí pred ich spájaním do súvislostí," upozornil.

Podľa člena SAV je v rámci kvality vzdelávania SR nutná zmena vyučovacej orientácie z memorovania faktov k podnecovaniu uvedomiť si ich súvislosti. Vyzýva, aby sa žiaci a študenti v škole neučili napríklad o jednotlivých dielach, ale radšej o nich diskutovali. "Zamerajme sa radšej na komunikačnú výučbu slovenčiny. Namiesto učenia detí robiť formálne rozbory slovných tvarov, učme ich v jazyku rozmýšľať. Ukážme im, že jazykom komunikujeme, a preto významy, ktoré ním vyjadrujeme, ovplyvňujú zmýšľanie a konanie ostatných," vyzýva odborný pracovník JÚĽŠ.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok