Belgicko čelí vysokému počtu samovrážd veterinárov. Môžu za to nízky plat, pracovné preťaženie aj vyhrážanie sa smrťou
Dvadsaťšesťročná veterinárka Margaux Demoulinová je znechutená. V práci je iba dva roky, predtým šesť rokov študovala. A teraz uvažuje, že dá výpoveď. Jej vysnívaná práca sa mení na nočnú moru. Kvôli panovačným majiteľom domácich miláčikov, vyhrážkam smrťou na sociálnych sieťach, pracovnému preťaženiu a nízkym platom belgickí veterinári tvrdia, že zažívajú profesijné vyhorenie a je medzi nimi vysoký počet samovrážd, píše server Politico.
Veterinári vláde odkazujú, že ak sa súčasné podmienky nezmenia, budú odchádzať ďalší a žiadni noví, ktorí by ich nahradili, neprídu. Vplyv pravdepodobne pocítia nielen frustrovaní majitelia domácich miláčikov. Veterinári totiž tiež kontrolujú mäso kvôli prípadným chorobám a ich nedostatok by mohol ohroziť aj potravinársky priemysel. "Ak na nás budú ďalej kašľať, jedného dňa tu už nebudú žiadni veterinári," myslí si Demoulinová.
V polovici augusta zverejnila Belgická profesijná veterinárna únia prieskum týkajúci sa duševného zdravia a profesijných očakávaní v tomto odbore. Štúdie sa zúčastnilo 530 francúzsky hovoriacich belgických veterinárov. Štúdia zistila, že 30 percent z nich pracuje viac ako 50 hodín týždenne. Približne 80 percent ich malo pocit, že nemá vieru v dobrú budúcnosť. Iná štúdia z roku 2019 zistila, že každý tretí veterinár z flámsky hovoriacej časti Belgicka trpí syndrómom profesijného vyhorenia.
"Profesii sa nedarí dobre, pretože sme často napádaní a samovraždy sú medzi veterinármi štyrikrát častejšie ako je priemer," povedala Fabienne Marchandová, veterinárka a podpredsedníčka UPV. "Predtým sme mali veterinárov nadbytok, teraz je ich nedostatok," dodala. Podľa prieskumu UPV najmenej štvrtina čerstvo doštudovaných veterinárov skončí v odbore do troch rokov od začiatku kariéry.
Vláda sľúbila zakročiť. V decembri federálna vláda presadila osempercentný nárast platov a zriaďuje agentúru, ktorá bude mať za úlohu monitorovať pracovné podmienky a spokojnosť veterinárov. Agentúra, ktorej členmi budú zástupcovia belgických úradov i veterinárnej spoločnosti, bude podľa hovorcu ministerstva poľnohospodárstva zriadená v nadchádzajúcich týždňoch. Marchandová ústretový krok vlády víta, ale varuje, že ak sa situácia nezlepší, začnú veterinári odchádzať.
"Ak sa nič nezmení, nebude dostatok veterinárov na poskytovanie starostlivosti. Keď dôjde k prerušeniu kontinuity starostlivosti, hrozia zdravotné riziká, pretože ľudí, ktorí majú na starosti bitúnok a ich kontroly, je príliš málo a nie sú dostatočne platení," uviedla Marchandová. Pandémia covidu-19 už tak plne vyťaženým veterinárom pridala prácu navyše, pretože si mnoho ľudí novo zaobstaralo domácich miláčikov.
Podobné problémy v ďalších krajinách naznačujú, ako veľmi sa situácia ešte môže zhoršiť. V júni zverejnená štúdia uvádza, že vo Francúzsku sa pokúsilo o samovraždu päť percent veterinárov, čo je trikrát až štyrikrát viac ako v bežnej populácii. V Kanade sa tiesnili stovky kráv, jahniat a ošípaných niekoľko dní na bitúnkoch, pretože nemal kto vykonať hygienické kontroly. Marchandová upozornila, že skutočná práca sa veľmi líši od predstáv, s akými sa ľudia púšťajú do štúdia. Študenti sú často milovníci zvierat, ale nemajú predstavu, ako táto práca vyzerá v praxi.
Jej obavy potvrdzuje aj Demoulinová, ktorú podľa jej slov ohromilo pracovné vyťaženie, ktoré musí znášať, a napäté vzťahy so zákazníkmi, ktorí volajú v ktorúkoľvek dennú i nočnú dobu bez ohľadu na to, či má službu. Klienti navyše niekedy za služby odmietajú zaplatiť a snažia sa ju presvedčiť, že by sa o zvieratá mali starať z čírej dobroty srdca. "Ľudia si neuvedomujú, že nie sme záchrancovia planéty," povedala Demoulinová.
Zatiaľ čo starší veterinári môžu také podmienky akceptovať, mladší nie, domnieva sa Demoulinová. "Nie je to len povolanie a vášeň. Je to práca. Myslím, že väčšina mladých ľudí chce mať aj osobný život a nechcú byť len veterinári," dodáva.
