Slovensko čaká po takmer ôsmich rokoch referendum. V histórii samostatnosti však bolo platné len jedno

Referendá sa na Slovensku vyznačujú mimoriadne nízkou účasťou. Na dôvody sme sa opýtali politológa Jozefa Lenča z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Podľa neho nízku účasť spôsobuje "nezáujem občanov participovať na politike a výber tém, ktoré nie sú dostatočne motivujúce k tomu, aby presvedčili občanov k účasti na referende".

Prvé referendum v ére samostatnosti sa konalo 22. októbra 1994. Referendová otázka znela: "Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?" S účasťou 19,96 % bolo referendum neplatné.

Zmarené referendum

Za najkontroverznejšie referendum v histórii Slovenska sa považuje to z 23. - 24. mája 1997, ktoré sa týkalo vstupu Slovenska do NATO a priamej voľby prezidenta. Priebeh referenda sa niesol v znamení sporov. S účasťou voličov 9,53 % bolo referendum neplatné a Ústredná komisia pre referendum 25. mája 1997 vyhlásila referendum za zmarené.

Referendové otázky:

1. "Ste za vstup SR do NATO?"
2. "Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?"
3. "Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?"
4. "Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?"

Na základe petičnej akcie vznikla ako prvá otázka týkajúca sa priamej voľby prezidenta. Petícia vznikla s podporou opozície, ktorej sa predtým v NR SR nepodarilo presadiť ústavný zákon. Otázky týkajúce sa vstupu Slovenska do NATO a rozmiestnenie jadrových zbraní a vojenských základní na území SR vznikli až v čase už prebiehajúcej petičnej akcie. Podľa politológa Erika Láštica išlo o snahu koalície znížiť politický zisk opozície z kampane o priamej voľbe prezidenta.

Účasť na referende dosiahla aj vďaka výzvam opozície na bojkot iba niečo málo cez 9,5 %. Ide o najnižšiu účasť spomedzi ôsmich referend, ktoré sa na Slovensku konali. Podľa Ústrednej komisie pre referendum zmaril vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči hlasovanie tým, že dal vytlačiť hlasovacie lístky len s prvými tromi otázkami.

Erik Láštic vo svojej publikácii V rukách politických strán. Referendum na Slovensku 1993 - 2010 hovorí o tomto referende ako o "modelovom príklade, ktorý objasňuje fungovanie referenda na Slovensku. Obsahuje všetky podstatné náležitosti. Referendum ako nástroj pre politické strany na presadenie ich vlastnej agendy (petičná akcia opozičných strán), ale i referendum ako prostriedok politického zápasu v snahe znížiť zisky politických oponentov (vládnou koalíciou iniciované uznesenie NR SR s troma otázkami)".