Francúzsko a Taliansko odsúhlasili členstvo Fínska a Švédska v NATO
Dolná komora francúzskeho parlamentu v utorok večer vyslovila súhlas so vstupom Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie. Svoj súhlas s rozšírením NATO v stredu vyslovil aj taliansky parlament, a to napriek výzvam niektorých politikov, aby tak neurobil. Celkovo tak súhlasili zákonodarné zbory v 22 z 30 aliančných krajín, uviedla agentúra AFP. Ratifikovať rozšírenie musia všetky členské krajiny.
Obe severské krajiny v tomto roku prehodnotili svoju tradičnú neutralitu v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a rozhodli sa požiadať o vstup do NATO.
Poslanci francúzskeho Národného zhromaždenia návrh o ratifikácii prijatia Fínska a Švédska do NATO schválili pomerom 209 hlasov k 46. Pre boli Republikáni, Socialistická strana a ekológovia. Krajne pravicové Národné združenie sa zdržalo hlasovania a proti bola krajne ľavicová strana Francúzska nepodrobená, napísala agentúra AFP. Francúzsky Senát dokument odsúhlasil už 21. júla.
"Francúzsko sa pripojilo k 20 spojencom, ktorí už protokoly ratifikovali," uviedla francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnaová.
Veľkou väčšinou schválil v stredu vstup Švédska a Fínska do NATO taliansky Senát a obdobne sa vyjadrila skôr aj dolná komora parlamentu. Niektorí politici, napríklad šéf regiónu Furlánsko Julskej Benátky Massimiliano Fedriga z pravicovej Ligy, ale zákonodarcov vyzvali, aby pozastavili schválenie vstupu do NATO Fínska. Súviselo to so zámermi fínskej firmy Wärtsilä uzavrieť svoj výrobný závod na východe Talianska. Podľa Fedrigy mal Rím najskôr dojednať s Fínskom zmenu zámerov firmy a až potom udeliť súhlas s rozšírením aliancie.
V júli zástupcovia tridsiatich členských krajín NATO podpísali protokoly o pristúpení Fínska a Švédska, čím urobili zásadný krok k ich prijatiu do aliancie. Aby sa obe krajiny stali členmi, musí prístupové dokumenty ratifikovať všetkých 30 aliančných štátov, čo môže trvať niekoľko mesiacov. Väčšina krajín NATO vyjadrila zámer ratifikovať prístupové dohody rýchlo.
Neznámy je zatiaľ postup Turecka. Jeho predstavitelia pohrozili, že o zmluvách nenechajú hlasovať parlament, pokiaľ Švédsko a Fínsko nepreukážu zmenu postoja ku kurdským skupinám, ktoré Ankara považuje za teroristické. Predovšetkým Švédsko sa v očiach Ankary nesnaží dostatočne.
Na konci júla turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vytkol Štokholmu, že sa dostatočne nepodieľa na boji proti terorizmu. Ankara žiada od oboch severských krajín vydanie niekoľko desiatok členov kurdských a opozičných skupín, zatiaľ v tom ale bola neúspešná.