Pred dvadsiatimi rokmi vznikla Slovenská republika

Aktualizované:
O rozdelení československého štátu nerozhodli občania, ale politici. Krátko po tom sa obe republiky stretli v Európskej únii. Samostatne vstúpili do NATO aj Schengenského systému otvorených hraníc. Slovensko na rozdiel od Česka prijalo aj euro.

Pozrite si brífing predsedov vlád Slovenskej republiky a Českej republiky po spoločnom stretnutí v Brne

Rozdelenie spoločného československého štátu pred 20 rokmi bolo nevyhnutným riešením vtedajšej napätej situácie, ktorá už bola neudržateľná. Zhodli sa na tom v dnešnom špeciálnom vydaní diskusnej relácie Otázky Václava Moravce, vysielanom z vily Tugendhat v Brne, premiéri SR a ČR Robert Fico a Petr Nečas.
"Som presvedčený, že ten krok bol pred 20 rokmi správny a dokonca jediný možný. Bolo dobré, že sa vtedy politické reprezentácie dohodli na tomto kroku," vyhlásil Nečas. Prípadné referendum o rozdelení by podľa neho nič pozitívne neprinieslo a keby sa uskutočnilo, mohlo viesť skôr k predĺženiu politickej krízy a vyhroteniu vzťahov medzi oboma národmi.
"Potvrdzujem slová pána premiéra, bola určitá miera spoločenskej objednávky na určité riešenie, ten stav bol neudržateľný. Ja som to tak pociťoval," doplnil Fico s tým, že za uplynulých 20 rokov sa SR a ČR napriek rozdeleniu veľmi priblížili, a to aj vďaka spoločnému členstvu v európskych a severoatlantických štruktúrach.
V tejto súvislosti vyzdvihol veľmi dobré a korektné vzťahy medzi oboma krajinami. "Bez ohľadu na to, kto je premiérom alebo premiérkou na slovenskej alebo českej strane, boli sme svedkami vynikajúcich osobných vzťahov. Často sú to politici, ktorí stoja na iných stranách politických barikád, ale zodpovedá to kvalite vzťahov medzi jednotlivými krajinami," zdôraznil slovenský premiér.
Jeho slová potvrdil aj Nečas. "Bez ohľadu na konkrétne stranícke zafarbenie jednotlivých vlád a osoby konkrétnych premiérov, vzťahy sú veľmi dobré a dnes môžeme obaja spokojne konštatovať, že aj keď je na Slovensku ľavicová vláda a v ČR pravicová, vzťahy sú veľmi korektné," dodal.
Fico aj Nečas sa zhodli na tom, že existuje množstvo oblastí, v ktorých môžu krajiny výhodne spolupracovať. Ide napríklad o zahraničnú politiku, obranu, energetiku či rôzne ekonomické projekty ako vznik spoločného nákladného železničného prepravcu.

Na základe politických dohôd a ústavného zákona o rozpade ČSFR prijatého Federálnym zhromaždením, vznikla 1. januára 1993 Slovenská republika. Napriek tomu, že prieskumy na jeseň roku 1992 hovorili o pomere 46% občanov za rozdelenie k 40% proti rozdeleniu v slovenskej spoločnosti a bolo množstvo hlasov za referendum o rozpade československej federácie, to sa nikdy neuskutočnilo.

Po voľbách v roku 1992 sa na Slovensku stalo najsilnejšou politickou silou HZDS hlásajúce požiadavku konfederácie a medzinárodnoprávnej subjektivity Slovenska. "Tá by bola v prípade realizácie nezlučiteľná s dovtedajšou federáciou ako i s predstavami českej strany. V povolebnej situácii, komplikovanej aj lavírovaním a protirečivými vyjadreniami predstaviteľov HZDS, víťazná česká pravica pragmaticky a včas usúdila, že pre ňu bude výhodnejšie spoločný štát rozdeliť, ako ho dlhodobo paralyzovať vzájomnými spormi národných reprezentácií," uviedol pre agentúru SITA historik Martin Lacko.

Pokiaľ ide o postoj obyvateľstva, na oboch stranách rieky Moravy v roku 1992 prevažovala podľa Lacka vôľa na pokračovanie spoločného štátu. Avšak jeho potreba už nebola pociťovaná tak striktne, ako napríklad v 30. rokoch, keď sa ČSR nachádzala v nepriateľskom zovretí susedov. Politické elity na slovenskej i českej strane federálneho štátu sa definitívne dohodli na jeho zániku. Dňa 25. novembra 1992 Federálne zhromaždenie ako vtedajší najvyšší zákonodarný orgán odhlasovalo ústavný zánik ČSFR k 31. decembru 1992. "Nemožno opomenúť ani to, že významným krokom k štátnej samostatnosti bola aj Deklarácia zvrchovanosti SNR (júl 1992) a prijatie vlastnej ústavy, atribútu štátnosti (september 1992)," upozornil. 
Vznik Slovenskej republiky z 1. januára 1993 pre väčšinu dnešných občanov ostáva podľa Lacka skôr v tieni silvestrovských osláv. "Je otázkou, či, respektíve kedy sa tento postoj zmení. Historici budú akiste ešte dlho uvažovať o skutočnej motivácii politických elít v ich rozhodnutí o rozdelení československého štátu. Či prevažovali vlastenecké pohnútky, vedomie nevyhnutnosti, prípadne či svoje zohrala aj pragmatická vízia nerušeného ovládnutia nového štátu, pri ktorej sa už nebude treba deliť o moc s tým druhým. Politická, no najmä ekonomická prax po roku 1993 dávajú podnety aj k takýmto úvahám," zdôraznil Lacko. S odstupom času sa však podľa neho ukazuje, že rozhodnutie pokojným spôsobom vytvoriť dva samostatné národné štáty bolo optimálnym riešením. Nenaplnili sa katastrofické scenáre odporcov samostatnosti o budúcom vývoji. "Vzťahy medzi oboma národmi sú v súčasnosti azda najlepšie v dejinách. Historickým paradoxom však ostane, že mnohí z tých, čo sa výrazne aktivizovali proti vzniku druhej SR, už pár rokov po jej vzniku v podstate ovládli rozhodujúce sféry tohto ´nechceného´ štátu," dodal.

Prvým slovenským premiérom bol Vladimír Mečiar. Ten na základe presunutých prezidentských právomocí vymenoval členov ústavného súdu. Vznikli Najvyšší kontrolný úrad, generálna prokuratúra, Slovenska informačná služba a ďalšie štátne orgány. Do marca nemal nový štát prezidenta. V prvom kole neuspel kandidát najsilnejšej strany - HZDS Roman Kováč. Prezidentom sa stal až Michal Kováč, ktorý bol zvolený ústavnou väčšinou 15. februára 1993. Inaugurovaný bol 2. marca.

Slovenská republika za 20 rokov prešla podľa podpredsedníčky NR SR Renáty Zmajkovičovej (Smer-SD) zložitým vývojom a zaznamenala významné úspechy v domácom i zahraničnom meradle. „Prvé akty smerom ku štátnej samostatnosti sa udiali práve na pôde  Slovenskej národnej rady prijatím Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky a Ústavy SR. Stali sme sa tak štátotvorným národom, vďaka čomu máme samostatnú a suverénnu Slovenskú republiku. Bolo to obdobie, ktoré si vyžadovalo politickú odvahu i zodpovednosť,“ povedala pre agentúru SITA s tým, že jubilujúcej Slovenskej republike želá, aby jej občania naďalej posilňovali a rozvíjali jej základy, prosperitu a dobré susedské vzťahy.

Slovensko v januári 1993 nemalo vlastnú menu. Až vo februári nastala menová odluka a začala platiť slovenská koruna. Bezprostredne po menovej odluke, Slovensko nemalo pripravené vlastné bankovky a mince, s výnimkou desaťkorunáčky. Na československé bankovky sa preto lepili špeciálne kolky, ktoré mali odlíšiť bankovky používané na Slovensku a v Česku. Celkovo sa okolkovalo 120 miliónov kusov bankoviek v nominálnej hodnote 40,64 miliardy korún. Z nich sa do obehu dostalo 86 miliónov kusov za 28 miliárd Sk. Výmena bankoviek za okolkované sa uskutočnila hladko, na výmenu hotovosti bol stanovený limit 4000 Kčs na obyvateľa, ďalšie peniaze si ľudia mali vložiť na účet v banke. Prvá slovenská bankovka, a to v nominálnej hodnote 50 Sk, sa dostala do obehu koncom augusta 1993. Posledné okolkované bankovky definitívne stratili platnosť na začiatku nasledujúceho roka.

Chronológia vývoja Slovenskej republiky

1993

1. januára
O 00:00 vznikla samostatná Slovenská republika.
2. januára
Počas prvých hodín existencie Slovensko diplomaticky uznalo viac ako 62 krajín sveta.
16. januára
SR sa stala členom Svetovej banky.
8. februára
V SR začala platiť nová mena - slovenská koruna.
15. februára
NR SR zvolila za prezidenta Slovenskej republiky kandidáta HZDS Michala Kováča.
30. júna
SR bola prijatá do Rady Európy (RE).
2. augusta
Pri obci Kátov (okr. Senica) osadili prvý hraničný kameň na slovensko-českej hranici.
27. októbra
Európsky parlament v Štrasburgu ratifikoval Európsku dohodu o pridružení medzi Európskym spoločenstvom (ES) a SR.

1994

9. februára
Premiér Vladimír Mečiar v bruselskom sídle Severoatlantickej aliancie (NATO) podpísal rámcový politický dokument o pristúpení SR k projektu Partnerstvo za mier
14. marca
Vláda ukončila po vyslovení nedôvery Vladimírovi Mečiarovi v NR SR svoju činnosť.
16. marca
Prezident Michal Kováč vymenoval novú koaličnú vládu, ktorej premiérom sa stal Jozef Moravčík.
30. septembra - 1. októbra
V parlamentných voľbách získala koalícia HZDS a Roľníckej strany Slovenska (RSS) 34,96%, Spoločná voľba 10,41% a Maďarská koalícia 10,18%, KDH 10,08, DÚ 8,57, ZRS 7,34 a SNS 5,4.
3. novembra
V noci z tretieho na štvrtého novembra v NR SR prebehla schôdza, ktorá sa do dejín samostatnej SR zapísala ako "dlhá parlamentná noc" alebo "noc dlhých nožov". Počas jednej noci nová vládna koalícia dosadila na všetky významnejšie posty, ktorých obsadzovanie je v právomoci parlamentu, ľudí blízkych vládnym stranám.
11. decembra
Predsedovia HZDS, RSS, ZRS a SNS Vladimír Mečiar, Pavel Delinga, Ján Ľupták a Ján Slota podpísali koaličnú dohodu o vstupe do vlády
13. decembra
Prezident Michal Kováč vymenoval novú vládu SR, ktorej predsedom sa stal Vladimír Mečiar.

1995

1. februára
Platnosť nadobudla Európska dohoda o pridružení SR k Európskej únii (EÚ).
19. marca
V parížskom Matignonskom paláci, podpísali premiéri SR a Maďarska Vladimír Mečiar a Gyula Horn základnú zmluvu medzi oboma krajinami.
27. júna
Počas vrcholnej schôdzky EÚ v Cannes Vladimír Mečiar odovzdal francúzskemu ministrovi zahraničných vecí Hervé de Charettemu oficiálnu žiadosť SR o vstup do EÚ.
30. júna - 3. júla
Slovensko navštívil pápež Ján Pavol II.
31. augusta
Syn prezidenta Michal Kováč ml. bol násilne zavlečený do Rakúska, kde ho po krátkom pobyte v nemocnici zadržala rakúska polícia v súvislosti s medzinárodným zatykačom Interpolu, ktorý na neho vydali v Nemecku.
20. septembra
Prezident Michal Kováč na výzvu vlády, aby odstúpil, reagoval vyhlásením, že naďalej zotrváva vo funkcii.
25. októbra
Zástupcovia EÚ odovzdali Vladimírovi Mečiarovi demarš vyjadrujúci znepokojenie nad vnútropolitickým vývojom na Slovensku.
27. októbra
Veľvyslanec USA v SR Thedore E. Russel odovzdal Vladimírovi Mečiarovi demarš vyjadrujúci znepokojenie vlády USA nad vnútropolitickým vývojom na Slovensku.

1996

23. februára
Michal Kováč ml. sa po takmer šiestich mesiacoch vrátil na Slovensko.
29. apríla
Krátko pred polnocou vybuchlo za jazdy auto BMW, v ktorom uhorel Róbert Remiáš, spojka a blízky priateľ bývalého agenta SIS Oskara Fegyveresa, ktorý sa priznal k účasti na únose Michala Kováča ml. a vyšetrovateľovi potvrdil, že za ním stála SIS.
22. októbra
USA a EÚ ústami svojich veľvyslancov na Slovensku opätovne zdôraznili, že vláda a občania SR sa musia sami rozhodnúť, či SR chce rešpektovať základné demokratické hodnoty.

1997

2. mája
Vláda SR oficiálne priznala, že Róbert Remiáš bol pred rokom zavraždený.
23. mája a 24. mája
Na referendum, ktoré malo pozostávať z otázok týkajúcich sa vstupu SR do NATO, rozmiestnenia jadrových zbraní na území SR, prítomnosti vojenských základní a priamej voľby prezidenta, boli občanom predložené hlasovacie lístky bez otázky o priamej voľbe prezidenta. Ústredná komisia pre referendum (ÚKR) však schválila hlasovacie lístky aj s otázkou o priamej voľbe hlavy štátu, tak ako referendum vyhlásil prezident Michal Kováč. ÚKR preto vyhlásila referendum za zmarené. Zúčastnilo sa na ňom necelých desať percent občanov, jeho výsledky by neboli platné. Vyšetrovateľ navrhol obviniť zo zmarenia hlasovania ministra vnútra Krajčiho, prokurátor Šumichrast vec odložil.
6. júla
Summit NATO v Madride rozhodol, že na konzultácie o rozširovaní aliancie bude v prvej vlne prizvané Poľsko, Maďarsko a Česká republika, SR z rokovaní vylúčil. Na summite ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová Vladimírovi Mečiarovi zopakovala výhrady voči vývoju na Slovensku.
25. septembra
Medzinárodný súdny dvor v Haagu rozhodol, že Maďarsko nemalo právo odstúpiť od Československo-maďarskej zmluvy o projekte využitia hydro-elektrickej energie dunajských vôd z roku 1977. Medzinárodný súdny dvor však uviedol, že Slovensko postupovalo nezákonne, keď samo uskutočňovalo projekt a jednostranne presmerovalo tok Dunaja.
17. októbra
Michal Kováč a Vladimír Mečiar podpísali spoločné vyhlásenie k rozširovaniu EÚ. Deklarovali ochotu vyvinúť úsilie o obnovenie dôvery členských štátov voči SR z hľadiska plnenia politických kritérií s cieľom dodatočného prizvania SR na rozhovory o začleňovaní SR do integrácie v druhej vlne.

1998

3. marca
Skončilo sa funkčné obdobie prezidenta Michala Kováča a vláda sa ujala prezidentských právomocí. Vladimír Mečiar vyhlásil amnestiu v súvislosti so zmareným referendom a zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny.
10. marca
Predstavitelia trojky EÚ, zastúpenej veľvyslancami Veľkej Británie, Holandska, Rakúska a chargé d`affaires Delegácie Európskej komisie (EK) odovzdali vláde vyhlásenie, v ktorom vyslovili znepokojenie z amnestie z 3. marca.
20. mája
NR SR schválila novelu volebného zákona. Novela volebného zákona vytvorila jeden volebný obvod pre celé Slovensko a v prípade koalície určila päťpercentnú hranicu na vstup do parlamentu pre každú jej stranu. Kampaň v súkromných elektronických médiách je neprípustná.
7. júla
Vladimír Mečiar vydal opätovne rozhodnutie o amnestii za spáchanie trestných činov v súvislosti s vlaňajším zmareným referendom a zavlečením syna bývalého prezidenta Michala Kováča. Spresnil ho tak, aby sa nemohlo viesť vyšetrovanie.
26. septembra
Vo voľbách do NR SR získalo HZDS 27 %, SDK 26,33 %, SDĽ 14,66, SMK 9,12 %, SNS 9,07 % a SOP 8,0 %.
29. októbra
Predseda HZDS Vladimír Mečiar zložil poslanecký sľub a vzápätí sa vzdal mandátu. Na jeho miesto nastúpil bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Ivan Lexa.
30. októbra
Predseda NR SR Jozef Migaš vymenoval vládu premiéra Mikuláša Dzurindu.
4. novembra
EK v správe o pokroku kandidátskych krajín neodporučila preradiť SR na decembrovom summite EÚ do prvej skupiny.
8. decembra
Mikuláš Dzurinda podpísal rozhodnutie o amnestii, na základe ktorého bolo umožnené konať v prípadoch zmareného referenda a únosu Michala Kováča ml.
12. decembra
Európska rada (ER) na Viedenskom summite odmietla odporúčania Európskeho parlamentu (EP) začať rokovania s Lotyšskom, Litvou a Slovenskom.

1999

11. januára
Bývalý minister hospodárstva a generálny riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Ján Ducký bol vo vchode vlastného domu v Bratislave zastrelený.
14. januára
NR SR schválila novelu ústavy o priamej voľbe prezidenta.
20. - 28. februára
Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella sa zúčastnil na vesmírnom lete v ruskej kozmickej lodi Sojuz.
24. marca
Vláda súhlasila s otvorením slovenského vzdušného priestoru pre lietadlá NATO v súvislosti s operáciou NATO v Juhoslávii.
9. apríla
NR SR zbavila bývalého riaditeľa tajnej služby SIS Ivana Lexu poslaneckej imunity a vydala ho na trestné stíhanie v prípade piatich trestných činov.
29. mája
V druhom kole priamych prezidentských volieb zvíťazil Rudolf Schuster, ktorý získal 57,18 percenta hlasov. Vladimír Mečiar získal 42,82 percenta hlasov.
15. júna
Inaugurácia Rudolfa Schustera do prezidentského úradu.
19. júla
Ivan Lexa bol prepustený z vyšetrovacej väzby.
18. novembra
Americký kongres prijal rezolúciu pozitívne hodnotiacu vývoj v SR.

2000

20. januára
Na historicky prvú návštevu Bratislavy pricestoval predseda Európskej komisie (EK) Romano Prodi spolu s členom EK, zodpovedným za rozširovanie EÚ, Günterom Verheugenom.
26. februára
Krajský súd v Mníchove zastavil trestné stíhanie Michala Kováča ml. v kauze Technopol.
17. apríla
Slovenský plynárenský podnik (SPP) prehral súdny spor vo veci tzv. Duckého zmeniek. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave by mal uhradiť svoj zmenkový záväzok voči českej Union banke vo výške 350 mil. Kč. SPP sa proti rozhodnutiu odvolal.
11. mája
Generálny tajomník NATO lord George Robertson na návšteve SR.
17. mája
NR SR schválila zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
22. mája
Premiéri SR a ČR Mikuláš Dzurinda a Miloš Zeman v Prahe podpísali protokol o definitívnom ukončení delenia federatívneho majetku a dohodli sa na zachovaní colnej únie až do vstupu jednej z krajín do európskeho spoločenstva.
19. - 23. júna
Prezidenta Rudolfa Schustera po náhlom zhoršení zdravotného stavu dvakrát operovali.
27. júna
Zdravotný stav Rudolfa Schustera sa zhoršil a bol kritický. Okrem problémov s bruchom sa objavili i náznaky zlyhávania niektorých životne dôležitých orgánov.
28. júna
Prezidenta Rudolfa Schustera previezli na Univerzitnú kliniku do rakúskeho Innsbrucku na oddelenie intenzívnej starostlivosti.
4. júla
Polícia vyhlásila pátranie po trestne stíhanom Ivanovi Lexovi.
14. júla
Spoločnosť Deutsche Telekom podpísala v Bratislave zmluvu o vstupe do Slovenských telekomunikácií.
15. augusta
Rudolf Schuster sa vrátil po 48 dňoch liečenia v Rakúsku na Slovensko.
4. septembra
Okresný súd Bratislava vydal medzinárodný zatykač na Ivan Lexu.
28. septembra
Generálny tajomník OECD Donald Johnston a minister zahraničných vecí Eduard Kukan v Paríži podpísali dohodu o pristúpení SR k Dohovoru OECD. 14. decembra 2000 sa SR formálne stala 30. členom OECD.
24. novembra
Základnú zmluvu medzi SR a Svätou stolicou podpísali vo Vatikáne premiér Mikuláš Dzurinda a štátny sekretár kardinál Angelo Sodano.

2001

4. júla
NR SR schválila zákon o samospráve vyšších územných celkov s ôsmimi vyššími územnými celkami (VÚC).
3. októbra
Rozpočtový výbor Európskeho parlamentu (EP) navrhol v Štrasburgu podmienečne pozastaviť určitú časť prostriedkov, na ktoré má SR nárok z rozpočtu EÚ v rámci predvstupovej pomoci. Prostriedky v hodnote 15 miliónov eur sa mali uvoľniť hneď, ako sa splnia podmienky, spojené s vyšetrovaním podozrenia zo zneužitia fondov PHARE.
1. a 15. decembra
Uskutočnili sa 1. a 2. kolo volieb do orgánov samosprávnych krajov v SR.

2002

4. februára
BMG Invest, s.r.o., uzavrel svoje pobočky.
20. februára
Maďarský premiér Viktor Orbán sa v Bruseli vyslovil za zrušenie Benešových dekrétov na Slovensku a v ČR.
25. februára
Spoločnosť AGW, s.r.o. prestala prijímať vklady a vyplácať výnosy, úroky a istiny.
28. februára
Dvoch konateľov skrachovaných nebankových spoločností B.M.G. Invest a Horizont Slovakia - Vladimíra Fruniho a Mariána Šebeščáka zadržala na základe medzinárodného zatykača polícia v Chorvátsku.
19. marca
Prvým slovenským ombudsmanom sa stal kandidát opozičného HZDS Pavel Kandráč.
11. apríla
Zmluvu medzi SR a jedenástimi registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami podpísal prezident Rudolf Schuster, premiér Mikuláš Dzurinda a predseda NR SR Jozef Migaš s predstaviteľmi cirkví.
24. apríla
Kauza posledného šéfa československej komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) Alojza Lorenca sa skončila. Vyšší vojenský súd (VVS) v Trenčíne zamietol odvolania prokurátora a aj obžalovaného ako neodôvodnené a tak vstúpil do platnosti rozsudok Vojenského obvodového súdu v Bratislave, ktorý 5. decembra 2001 Lorenca odsúdil na 15 mesiacov podmienečne na tri roky v prvej nápravnovýchovnej skupine za trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa.
11. mája
Slovenskí hokejisti vyhrali vo finále majstrovstiev sveta vo Švédsku.
21. mája
Mimoriadny pokrok, ktorý urobila SR v politickej oblasti, ocenil v Bratislave na stretnutí s prezidentom Rudolfom Schusterom generálny tajomník Rady Európy (RE) Walter Schwimmer.
5. júna
Trojčlenný senát Krajského súdu v Bratislave zamietol sťažnosť prokurátora v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do Rakúska v celom rozsahu. Znamená to, že prokuratúra môže podať už len mimoriadny opravný prostriedok - sťažnosť generálneho prokurátora pre porušenie zákona na Najvyšší súd SR.
27. júna
Po 58 rokoch boli do rodnej zeme na Národnom cintoríne v Martine pochované telesné pozostatky bývalého československého predsedu vlády Milana Hodžu.
14. júla
Bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) a poslanca za HZDS Ivana Lexu zadržala na základe medzinárodného zatykača polícia v Juhoafrickej republike.
21. júla
Krajský súd v Bratislave rozhodol o vzatí Ivana Lexu do väzby.
16. augusta
Bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa opustil Ústav na výkon väzby v Bratislave na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu (NS) SR.
12. septembra
V kauze Horizont Slovakia a BMG Invest Košice bolo obvinených celkovo päť osôb z trestného činu podvodu. Dvaja obvinení - Vladimír Fruni a Marián Šebeščák, sú vo väzbe, dve osoby sú stíhané na slobode a jeden obvinený David B. sa zdržiava na neznámom mieste.
21. septembra
Voľby do NR SR vyhralo so ziskom 19,5 percenta hlasov HZDS. Druhá s15,09 percenta je Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ). Smer so ziskom 13,46 percenta obsadil tretie miesto. Stranu maďarskej koalície (SMK) podporilo 11,16 percenta voličov, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) 8,25 a Alianciu nového občana (ANO) 8,01 percenta. Do parlamentu sa dostala ešte Komunistická strana Slovenska (KSS) so 6,32-percentnou podporou.
8. októbra
Koaličnú zmluvu podpísali predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, predseda SMK Béla Bugár, predseda KDH Pavol Hrušovský a predseda ANO Pavol Rusko.
15. októbra
Generálny prokurátor SR Milan Hanzel podal mimoriadny opravný prostriedok, teda sťažnosť pre porušenie zákona v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do Rakúska.
16. októbra
Novú vládu Mikuláša Dzurindu vymenoval prezident Rudolf Schuster.
30. októbra
Senát Najvyššieho súdu (NS) SR zamietol mimoriadne dovolanie v kauze "Duckého zmenky". Po tomto rozhodnutí je kauza definitívne uzavretá. Slovenský plynárenský priemysel, a.s., (SPP) bude teda musieť zaplatiť ostravskej Union banke 350 mil. CZK. Zmenky vystavili plynári v roku 1998 pod vedením vtedajšieho šéfa Jána Duckého.
21. novembra
Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko a Bulharsko boli na summite NATO v Prahe pozvané k prístupovým rokovaniam o vstupe do aliancie.
5. decembra
Bývalého šéfa SIS Ivana Lexu polícia zadržala v súvislosti s vraždou bývalého príslušníka SIS Roberta Remiáša. Lexu vyšetrovateľ odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti obvinil z trestných činov návodu vraždy Roberta Remiáša, zneužitia právomoci verejného činiteľa a ohrozenia štátneho tajomstva.
20. decembra
Štefan Harabin sa na ďalších päť rokov stal predsedom Najvyššieho súdu (NS) SR. Rozhodla o tom Súdna rada SR.

2003

30. januára
Predseda vlády Mikuláš Dzurinda sa pripojil k stanovisku lídrov ôsmich európskych krajín, v ktorom podporili postup Washingtonu proti Iraku.
6. februára
NR SR podporila vyslanie slovenských vojakov do Perzského zálivu.
26. marca
Veľvyslanci 19 členských štátov NATO v Bruseli podpísali prístupové protokoly o vstupe SR a ďalších šiestich pozvaných krajín.
14. apríla
Premiér Mikuláš Dzurinda v Londýne rokoval s britským predsedom vlády Tony Blairom.
15. apríla
Prezident Rudolf Schuster podpísal prístupovú listinu Slovenska k NATO.
16. apríla
Slovensko spolu s 24 štátmi budúcej zjednotenej Európy podpísalo v Aténach prístupovú zmluvu, ktorá má od mája 2004 rozšíriť EÚ o desať nových členov. Všetky pristupujúce štáty sa zhodli, že je to pre Európu historický deň, prinášajúci mier, bezpečnosť, stabilitu a nové príležitosti. Osem bývalých komunistických krajín ho označilo za návrat do rodiny európskych demokracií a definitívny pád železnej opony.
25. apríla
Predsedom správnej rady Ústavu pamäti národa sa stal Ján Langoš.
8. mája
Senát USA schválil vstup Slovenska a ďalších šiestich krajín do NATO.
16. mája
Konalo sa referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie. Občania podporili vstup Slovenska do EÚ, keď sa na referende za tento krok vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov.
1. júna
Občania začali platiť poplatky za využívanie zdravotníckych služieb. Za návštevu ambulancie praktického aj odborného lekára 20 Sk, za deň v nemocnici 50 Sk, za návštevu pohotovosti 20 Sk. Platiť sa začalo aj 20 Sk v lekárni za spracovanie receptu a za dopravu sanitkou 2 Sk za kilometer.
29. júna
Premiér Mikuláš Dzurinda, minister dopravy Pavol Prokopovič a generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest Dušan Faktor otvorili prvý diaľničný tunel na Slovensku - Branisko.
1. júla
NR SR vyslovila súhlas so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii.
26. augusta
Zmluvu o pristúpení SR do EÚ podpísal prezident Rudolf Schuster.
1. septembra
Začala platiť novela Trestného zákona, ktorá zavádza do nášho právneho systému zásadu "trikrát a dosť".
11.-13. septembra
Pápež Ján Pavol II. navštívil Bratislavu, Banskú Bystricu i Rožňavu.
30. septembra
Predsedom Najvyššieho súdu SR sa stal Milan Karabín.
21. októbra
NR SR prijala kľúčové zákony v boji proti mafii a proti korupcii. Schválením novely Trestného poriadku a zákona sa zriadil Špeciálny súd a Úrad špeciálneho prokurátora.

2004

1. januára
79 okresných úradov nahradilo osem krajských a 50 obvodných úradov.
16. januára
Zuzana Martináková sa vzdala funkcie podpredsedníčky Národnej rady (NR) SR.
1. februára
Nový generálny prokurátor Dobroslav Trnka vystriedal vo funkcii Milana Hanzela.
21. februára
Rómovia začali rabovať predajne potravín v obciach na východnom a strednom Slovensku. Rómske nepokoje trvali niekoľko dní a policajné hliadky v mestách a obciach museli posilniť aj vojaci.
2. marca
Juhokórejská automobilka Hyundai Motor oznámila, že sa rozhodla umiestniť novú fabriku v Žiline.
2. apríla
NATO slávnostne prijala sedem nových členov. Historicky najväčšie rozšírenie potvrdilo pred sídlom aliancie v Bruseli vztýčenie vlajok Slovenska, Slovinska, Lotyšska, Litvy, Estónska, Bulharska a Rumunska.
3. apríla
Občania na Slovensku rozhodovali vo voľbách o novom prezidentovi a o tom, či referendum o predčasných parlamentných voľbách bude platné.
17. apríla
Víťazom prezidentských volieb sa stal Ivan Gašparovič. Získal hlasy 1 079 592 občanov. Jeho protikandidát Vladimír Mečiar získal podporu 722 368 voličov.
27. apríla
Premiér Mikuláš Dzurinda jednoznačne odmietol stiahnutie vojakov z Iraku.
V Bruseli slávnostne otvorili Stále zastúpenie Slovenskej republiky (SZ SR) pri EÚ.
1. mája
Slovensko sa stalo členom Európskej únie (EÚ).
V Bratislave sa konalo pri príležitosti vstupu SR do EÚ slávnostné zasadnutie Národného konventu o EÚ.
Premiér Mikuláš Dzurinda sa v írskom meste Cork zúčastnil na oslavách rozšírenia EÚ.
3. mája
Slovenská vlajka zaviala spolu s ostatnými 24 vlajkami členských krajín EÚ pred sídlom Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu. Predsedovi EP Patovi Coxovi ju odovzdal predseda NR SR Pavol Hrušovský.
28. mája
Bratislava hostila Jarné zasadnutie Parlamentného zhromaždenia (PZ) NATO.
14. júna
Voľby do Európskeho parlamentu vyhrala SDKÚ so ziskom 17,09 percenta. Na druhom mieste skončila ĽS-HZDS, ktorej dalo svoj hlas 17,04 percenta voličov. Tretí Smer volilo 16,89 percenta voličov. Štvrté KDH podporilo 16,19 voličov. SMK získala 13,24 percentnú podporu. Na hlasovaní sa zúčastnilo 714 508 voličov, čo predstavuje 16,96 percentnú účasť.
15. júna
Ivan Gašparovič zložil v Bratislave sľub do rúk predsedu Ústavného súdu SR Jána Mazáka.
29. októbra
Dvadsaťpäť krajín EÚ v Ríme podpísalo prvú európsku ústavu, ktorá mala dať dosiaľ zmluvnému zväzku prvky štátu vrátane právnej subjektivity, občianstva, prezidenta a ministra zahraničných vecí a potvrdí vlajku, hymnu a znak ako štátne symboly EÚ. Aby mohla platiť, mali by ju ratifikovať všetky členské štáty. Nestalo sa tak vo Francúzsku a Holandsku, ktoré text ústavy v referendách odmietli, britská vláda plánované referendum zrušila.
19. novembra
Obrovské škody spôsobila víchrica, ktorá zasiahla Vysoké Tatry, Horehronie i Oravu. Kalamitu vo Vysokých Tatrách má na svedomí studený front, ktorý prechádzal tatranskou oblasťou, za ktorým vpadol od severozápadu studený vzduch, sprevádzaný zrážkami, ale najmä silným vetrom. Vietor dosiahol v Poprade v nárazoch rýchlosť 123 km/h, čo už je sila orkánu. Na Lomnickom štíte namerali meteorológovia až 166 km/h. Najsilnejší vietor fúkal na Chopku, kde meteorológovia namerali 173 km/h.

2005

1. januára
Ivan Šramko sa stal novým guvernérom Národnej banky Slovenska (NBS).
6. januára
Senát Okresného súdu Bratislava 3 uznal bývalého riaditeľa SIS Ivana L. za vinného z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa v kauze Triptych - Klaňanie troch kráľov. Ivana L. odsúdil na peňažný trest 500 000 Sk. Išlo o prvý rozsudok nad Ivanom L., v ktorom ho uznal súd za vinného.
24. februára
V Bratislave sa konal summit Bush – Putin.
24. apríla
Predseda vlády Mikuláš Dzurinda s manželkou a minister zahraničných vecí Eduard Kukan sa zúčastnili na inaugurácii pápeža Benedikta XVI. pred Bazilikou Svätého Petra vo Vatikáne.
11. mája
NR SR súhlasila s ústavou Európskej únie (EÚ). Za hlasovalo 116 poslancov, 27 bolo proti a štyria sa zdržali. V pléne bolo 147 zo 150 členov NR SR.
18. mája
Snaha o zrušenie Mečiarových amnestií na pôde NR SR opäť nevyšla. Za postúpenie návrhu ústavného zákona hlasovalo 65 zo 132 prítomných poslancov. Návrh ústavného zákona, ktorým by sa zrušili amnestie týkajúce sa únosu Michala Kováča ml. a zmareného referenda 23. a 24. mája 1997 predložili pätnásti poslanci za KDH opätovne po piatich rokoch.
3. septembra
V Hniezde záchrany pre nechcené deti v žilinskej nemocnici s poliklinikou našli prvé bábätko - zdravého chlapčeka. Na Slovensku vzniklo postupne od roku 2004 13 hniezd záchrany a dosiaľ v nich zašli 13 detí.
4. septembra
V Bratislave otvorili novopostavený Most Apollo. Zvláštnosťou pri jeho výstavbe bolo zostavenie mostného telesa na plávajúcich pontónoch na ľavom brehu Dunaja a jeho otočenie na druhý breh rieky až po ukončení montáže oceľovej konštrukcie.
4. novembra
Na parkovisku na Tyršovom nábreží v Bratislave večer zavraždili 21-ročného študenta Daniela Tupého. Mladík zomrel na následky viacpočetných bodných zranení. Páchatelia vraždy Daniela Tupého dodnes unikajú pred spravodlivým trestom.

2006

1. januára
Slovensko sa ujalo funkcie nestáleho člena Bezpečnostnej rady (BR) Organizácie OSN.
19. januára
Slovenské vojenské lietadlo havarovalo vo večerných hodinách na severovýchode Maďarska pri obci Télkibánya. Lietadlo smerovalo z kosovského hlavného mesta Prištiny do Košíc a viezlo domov vojakov a inštruktorov, ktorí pôsobili v misii KFOR. Na palube lietadla bolo 43 osôb, z toho tri ženy. Tragédiu vojenského špeciálu prežil len jeden vojak.
6. februára
KDH odišlo z vládnej koalície. Kresťanskí demokrati v stanovisku zdôraznili, že sa tak rozhodli po odmietnutí predsedu vlády a SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu zaradiť návrh zmluvy o výhrade vo svedomí na rokovanie vlády a po jeho nedôstojnom a lživom útoku na ministra spravodlivosti Daniela Lipšica a celé hnutie.
7. februára
Pavol Hrušovský sa vzdal funkcie predsedu NR SR. Výkonom svojich povinností poveril podpredsedu NR SR Bélu Bugára.
9. februára
NR SR rozhodla, že predčasné parlamentné voľby budú 17. júna.
15. júna
Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ján Langoš zahynul pri dopravnej nehode.
17. júna
Víťazom parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD so ziskom 29,14 percenta platných hlasov voličov. Na druhom mieste sa umiestnila s 18,35 percentami SDKÚ-DS a tretia bola s 11,73 percentami SNS. Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do NR SR prekročili aj SMK (11,68%), ĽS-HZDS (8,79%) a KDH ( 8,31 %). Na voľbách do NR SR sa zúčastnilo 54,67 percenta voličov. Išlo o historicky najnižšiu účasť voličov na parlamentných voľbách od vzniku samostatnej SR.
2. júla
Koaličnú dohodu podpísali predseda strany Smer – sociálna demokracia Robert Fico, predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar a predseda SNS Ján Slota.
4. júla
Prezident Ivan Gašparovič vymenoval novú Vládu SR, na čele ktorej stojí Robert Fico. Novým predsedom NR SR sa stal Pavol Paška zo Smeru-SD.
Európski socialisti vyjadrili "hlboké znepokojenie zo zloženia novej slovenskej vlády, ktorá zahŕňa SNS a ĽS-HZDS". Lídri Strany európskych socialistov a Socialistickej frakcie v Európskom parlamente Poul Nyrup Rasmussen a Martin Schulz svoje obavy vyjadrili v liste predsedovi strany Smer-SD Robertovi Ficovi.
25. augusta
Dvaja neznámi mladí muži ráno v Brezovom hájiku v Nitre údajne prepadli 23-ročnú dievčinu maďarskej národnosti Hedvigu M.. Podľa napadnutej dievčiny jej ukradli mobil, z ktorého práve telefonovala v maďarčine a strhli jej náušnice, čím jej roztrhli uši. Dievčina uviedla, že jej kázali vyzliecť si blúzku a na zadnú stranu jej perom napísali Maďari za Dunaj.
7. septembra
Premiér Robert Fico potvrdil po rokovaniach s generálnym tajomníkom NATO Jaapom de Hoop Schefferom v Bruseli úmysel slovenskej vlády stiahnuť z Iraku ženijnú jednotku.
10. októbra
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány po rokovaní predsedov vlád V4 vo Visegráde náhle zrušil plánované rokovanie s Robertom Ficom. Dôvodom boli rozdielne názory na účasť extrémistov, nacionalistov a populistov vo vláde.
12. októbra
Predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) rozhodlo, že strana Smer-SD má na desať mesiacov pozastavené členstvo. Rozhodnutie sa netýkalo europoslancov Smeru.
24. októbra
NR SR schválila vládny návrh zákona o poskytnutí vianočného príspevku pre dôchodcov.
18. novembra
Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek v Novákoch informoval že všetci štyria baníci, ktorí boli od rána 16. novembra po prievale bahna do banskej chodby nezvestní, sú mŕtvi. V bani zahynuli Pavol Papaj, Vladimír Ondrejka, Jozef Néčey a Milan Zrnek. Baníci mali od 32 do 45 rokov, boli ženatí a mali deti.
30. novembra
Veľkopodnikateľa Jozefa Majského zadržala polícia na jeho ranči v Obyciach v okrese Zlaté Moravce.

2007

1. januára
Žilinskú radnicu po 16 rokoch na jej čele opustil Ján Slota a funkcie primátora Žiliny sa ujal Ivan Harman.
31. januára
Vo funkcii verejného ochrancu práv bude aj v ďalšom päťročnom období pôsobiť Pavel Kandráč. Rozhodla o tom NR SR.
Predsedom Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) sa v tajnej voľbe poslancov NR SR stal historik Ivan Petranský.
7. februára
SR po prvý raz, po neúspešných rokovaniach s Bruselom, zažalovala Európsku komisiu pre nízke kvóty na oxid uhličitý (CO2). Na roky 2008-12 žiadala povolenie vyprodukovať 41,3 milióna ton skleníkových plynov ročne, komisia ich obmedzila na 30,9 milióna ton.
21. februára
Premiér Robert Fico navštívil Líbyu. S predsedom vlády Líbye El Bagdadi Ali Mahmudim rokoval o hospodárskej spolupráci a jej ďalšom prehlbovaní. Sústredil na projekt na splatenie líbyjského dlhu voči SR a na získanie zákazky na opravu a modernizáciu líbyjskej letky vojenských lietadiel L 39.
2. marca
Vo Vojenskom opravárenskom podniku (VOP) v Novákoch došlo po 16:00 k mohutným výbuchom, žiara z nich bola až vo výške 50 metrov. Výbuchy urobili v zemi kráter o priemere 20 metrov, zničených bolo niekoľko budov, ktoré boli na rozlohe viacerých futbalových ihrísk. Pri výbuchu muničného skladu vo VOP Nováky zomreli dvaja ľudia a šesť ľudí bolo nezvestných. Tlaková vlna rozbila okná a výklady obchodov nielen v meste, ale aj v 11 kilometrov vzdialenej Prievidzi a Bojniciach.
27. apríla
Špeciálny súd odsúdil Jozefa M., Dávida B. a Patrika P. v kauze tunelovania nebankových subjektov BMG Invest a Horizont Slovakia. Všetci traja si svoje tresty odsedia v tretej, najprísnejšej nápravno-výchovnej skupine. Jozefa M. pezinský súd odsúdil na 12 rokov nepodmienečne. Dávid B. dostal trest 11 rokov a bude musieť uhradiť škodu spoločnosti Horizont Consulting päť miliónov korún. Patrik P. dostal nepodmienečný trest 10 rokov.
3. októbra
Protest proti opakovanému zneužívaniu návštev maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma na Slovensku, ktoré sú deklarované ako súkromné, na politické vystúpenia, tlmočilo MZV SR maďarskému veľvyslancovi na Slovensku Antalovi Heizerovi.
4. októbra
Predseda PES Poul Nyrup Rasmussen oznámil, že strana Smer-SD ostáva naďalej mimo štruktúr tohto politického zoskupenia.
12. októbra
Podpredseda Európskej komisie a hlavný komisár pre schengenské záležitosti Franco Frattini neskrýval uznanie po tom, čo si v sprievode ministra vnútra SR Roberta Kaliňáka prezrel srdce a oko Schengenu – operačné stredisko Riaditeľstva hraničnej polície v Sobranciach.
8. novembra
Ministri vnútra 27 členských štátov EÚ v Bruseli jednomyseľne podporili rozšírenie v súčasnosti pätnásťčlennej schengenskej zóny o deväť krajín.
12. novembra
Minister zahraničných vecí Ján Kubiš prevzal v Štrasburgu predsedníctvo vo Výbore ministrov Rady Európy (RE) a predstavil program slovenského predsedníctva, ktoré potrvá do mája 2008.
26. novembra
Prípadom študentky Hedvigy Malinovej sa bude zaoberať aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Malinová sa naň obrátila pre "neľudské a ponižujúce zaobchádzanie" slovenských vyšetrovacích orgánov pri vyšetrovaní kauzy útoku na ňu.
27. novembra
Pavol Paška ostal aj po tajnom hlasovaní vo funkcii predsedu NR SR. Návrh na jeho odvolanie podporilo 59 poslancov. Hlasovacie lístky si prevzalo 111 členov zákonodarného zboru, odovzdaných bolo 65. Proti návrhu opozície sa vyslovili traja poslanci a traja sa zdržali.
30. novembra
Z väzby z bratislavského Justičného paláca prepustili dvoch obžalovaných v kauze tunelovania nebankových subjektov BMG Invest a Horizont Slovakia - Davida B. a Patrika P. Obom obžalovaným totiž vypršala maximálna päťročná väzobná doba.
6. decembra
Rada ministrov EÚ pre vnútro a spravodlivosť na zasadaní v Bruseli jednomyseľne schválila vstup Slovenska a ďalších ôsmich pristupujúcich krajín do schengenského priestoru.
13. decembra
Novú zmluvu o Európskej únii (EÚ) podpísali lídri 27 členských krajín únie, vrátane slovenského premiéra Roberta Fica.
Bývalého manažéra skrachovaných nebankových spoločností Horizont Slovakia a BMG Invest Mariána Šebeščáka prepustili z väzenia v Dubnici nad Váhom.
20. decembra
Za zvukov Ódy na radosť slávnostne prepílili predseda vlády Robert Fico a rakúsky kancelár Alfred Gusenbauer závoru na hraničnom priechode Petržalka-Berg. Vstupom do schengenského priestoru sa Slovenská republika stala právoplatným plnohodnotným členom európskych národov, vyhlásil prezident Ivan Gašparovič pri príležitosti vstupu Slovenska do schengenského priestoru.

2008

9. januára
Vláda schválila návrh zákona o periodickej tlači a tlačových agentúrach - tlačový zákon. K právu na opravu do ôsmich dní, ktorá je aj v súčasnom zákone, pridala právo na odpoveď a na dodatočné oznámenie.
14. februára
Predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) v Bruseli rozhodlo o obnovení kandidatúry strany Smer-SD na plnohodnotné členstvo v tejto organizácii.
14. februára
Pápež Benedikt XVI. zriadil arcidiecézu v Bratislave, ktorá sa stala metropolitnou, a zároveň za arcibiskupa metropolitu menoval súčasného pomocného biskupa Bratislavsko - trnavskej diecézy Stanislava Zvolenského.
21. februára
František Mikloško, Vladimír Palko, Pavol Minárik a Rudolf Bauer oznámili odchod z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Mikloško zdôraznil, že išlo o výnimočné rozhodnutie a riskantný krok, ale ide im o zachovanie politických ideálov.
14. apríla
Premiér Robert Fico vo švajčiarskom Berne informoval, že viacerí predstavitelia Slovenskej správy ciest (SSC) z čias vlády Mikuláša Dzurindu čelia obvineniu z ekonomickej trestnej činnosti v súvislosti so stavbou tunela Branisko.
7. mája
Európska komisia (EK) vo svojej konvergenčnej správe skonštatovala, že krajina plní maastrichtské kritéria udržateľne a odporučila Slovensko ako 16. člena eurozóny od januára 2009.
23. júna
Povodne na východe Slovenska si vyžiadali dve obete. Kritická situácia bola v Bardejovskom okrese, kde po výdatných zrážkach na celom území vyhlásili tretí stupeň povodňovej aktivity.
7. septembra
Štrnásť slovenských občanov zahynulo na mieste a 30 zranilo pri dopravnej nehode, ktorá sa stala na chorvátskej diaľnici Záhreb - Split medzi mestami Gospič a Lovinac. Autobus, ktorý viezol turistov z Košíc do prímorského mesta Vodice vyšiel z cesty. V októbri a v novembri zomreli na následky zranení v Košiciach ešte 79-ročná a 67-ročná žena.
23. septembra
Exriaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Ivan Lexa vyhral na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) spor so Slovenskou republikou. Súd uznal Lexove sťažnosti, ktoré podal v septembri 1999 v súvislosti s jeho nezákonnou väzbou v prípade zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Neuznal mu však nepeňažnú ujmu, ktorú žiadal. Slovensko však bude musieť bývalému riaditeľovi SIS vyplatiť do troch mesiacov 8 000 € z pôvodných 17 652 €, ktoré žiadal za náklady a výdavky spojené s týmto konaním.

2009

1. januára
Na Slovensku vstúpilo do platnosti euro.
6.-7. januára
Slovensko nemalo po najväčšom znížení ruských dodávok v histórii dostatok plynu. Spoločnosť SPP-distribúcia, a.s. informovala, že dodávky zemného plynu z Ruska na Slovensko sa úplne zastavili. Ruský plyn dorazil na Slovenko po viacerých rokovaniach až 20. januára.
21. februára
Pri tragickej nehode autobusu a osobného vlaku pri Polomke v okrese Brezno zahynuli 12 obyvatelia Bánoviec nad Bebravou a blízkeho okolia. Ďalších zhruba 20 ľudí bolo zranených.
21. marca 2009
Na Slovensku sa konalo 1. kolo volieb prezidenta republiky. Do 2. kola volieb postúpil Ivan Gašparovič a Iveta Radičová, Gašparovič so ziskom 876 061 hlasov, Radičovú podporilo 713 735 voličov.
4. apríla 2009
Víťazom 2. kola prezidentských volieb sa stal Ivan Gašparovič na základe podpory 1 234 787 voličov, teda 55,53 % všetkých platných hlasov. Jeho protikandidátke Ivete Radičovej 988 808 občanov, čo je 44,46 % zo všetkých platných hlasov voličov.
18. apríla
Pápež Benedikt XVI. vymenoval doterajšieho správcu farnosti Radvaň v Banskobystrickej diecéze a redemptoristu Róberta Bezáka za nového Trnavského arcibiskupa.
23. apríla
Poslankyňa za SDKÚ-DS Iveta Radičová odišla z NR SR. Poslaneckého mandátu sa vzdala po tom, ako 21. apríla 2009 hlasovala aj za svoju kolegyňu Tatianu Rosovú. "Urobila som chybu, ľudské zlyhanie, ktoré ma neskonale mrzí a jediný spôsob, ako sa môžem očistiť, je vzdať sa poslaneckého mandátu," povedala. Radičová odmietla, že urobila podvod a rozhodla sa zostať podpredsedníčkou SDKÚ-DS.
6. júna
Na Slovensku sa konali druhé voľby do Európskeho parlamentu (EP). Voliči rozhodli, že v EP budú SR zastupovať Smer-SD, SDKÚ-DS, SMK, KDH, ĽS-HZDS a SNS.
23. júna
Novým predsedom Najvyššieho súdu SR sa stal bývalý minister spravodlivosti Štefan Harabin. Prezident Ivan Gašparovič ho vymenoval za predsedu NS SR na päťročné funkčné obdobie.
3. júla
Ministerstvo vnútra zaregistrovalo novú politickú stranu Most-Híd, ktorú založili odídenci zo Strany maďarskej koalície (SMK), Béla Bugár, Gábor Gál, Zsolt Simon, László Nagy a Tibor Bastrnák.
18. júla
Na najväčšom letnom hudobnom festivale, trenčianskej Pohode, sa zrútil stan, pod ktorým sa nachádzali počas koncertu stovky ľudí. Incident si vyžiadal smrť dvoch ľudí a desiatky zranených.
10. augusta
V bani v Handlovej zahynulo 20 ľudí. Požiar, ktorý tam vznikol, prišli likvidovať záchranári, no explóziu, ktorá nasledovala, neprežilo jedenásť banských záchranárov a deväť civilných baníkov.
21. augusta
Slovensko oficiálne odkázalo maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi, aby ignoroval pozvanie občianskeho zduženia, odhaľujúceho sochu svätého Štefana a nechodil do Komárna. Maďarsko Slovenskú republiku zažalovalo na európskom súde. Ten však dal v roku 2012 za pravdu Slovensku s tým, že SR na takýto postup mala právo.
19. septembra
Novým predsedom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) sa stal eurokomisár a bývalý podpredseda strany Ján Figeľ.

2010

5. januára
Írska polícia na pol dňa zatkla Slováka žijúceho v Dubline a v jeho byte našla 90 gramov trhaviny hexogén (RDX). Tá sa do Írska dostala v dôsledku nevydarenej bezpečnostnej akcie slovenských bezpečnostných zložiek na letisku v Poprade. Pre nepodarenú akciu slovenskej polície museli v Dubline evakuovať niekoľko domov a úradov a hodinu a pol boli uzatvorené dve ulice.
31. januára
Začal sa štrajk autodopravcov, ktorí žiadali zníženie rozsahu spoplatnených ciest I. triedy z vtedajších takmer 1 500 kilometrov na 333 kilometrov alebo pozastavenie mýta na hlavných cestách do konca júna. 3. februára sa Únia autodopravcov Slovenska (UNAS) rozhodla pre závažné porušovanie práva na štrajk a tvrdý celoslovenský zásah polície štrajk prerušiť a 4. februára rokoval s autodopravcami premiér Robert Fico. Výsledkom rokovaní bola dohoda, že autodopravcovia platiaci mýto budú dostávať faktúry aj s presnými údajmi o prejazdených úsekoch a budú si tak môcť skontrolovať, kde, kedy a za koľko zaplatili.
1. februára
Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda oznámil, že nebude kandidovať v najbližších voľbách do NR. Dôvod tohto kroku súvisel so sériou podozrení, ktoré priniesol premiér Robert Fico a dotýkali sa staršieho financovania SDKÚ-DS. Dzurinda to označil za lož.
22. mája
V Bratislave sa konal historicky prvý Dúhový PRIDE za práva lesieb, gayov, bisexuálov a transgender. Sprevádzali ho útoky radikálov, ktorí útočili dymovnicami i päsťami.
13. júna
Víťazom parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD so ziskom 34,79% platných hlasov voličov. Na druhom mieste sa umiestnila s 15,42% SDKÚ-DS a tretia bola so ziskom 12,14% platných hlasov strana Sloboda a solidarita (SaS). Do parlamentu posunulo 8,52% platných voličských hlasov KDH a 8,12% stranu Most -Híd. Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do NR SR tesne prekročila SNS so ziskom 5,07%.
Opoziční volební lídri strán SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd odmietli rokovania s víťazom volieb Smerom-SD o zostavení vlády.
15. júna
Iveta Radičová sa stala oficiálnou kandidátkou SDKÚ-DS na post premiéra. Rozhodlo o tom prezídium strany na návrh jej predsedu Mikuláša Dzurindu.
Predstavitelia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Mostu-Híd podpísali deklaráciu o povolebnej politickej spolupráci, ktorej cieľom je zostavenie novej vlády. Lídrom koalície sa stala Iveta Radičová.
6. júla
Strany SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd podpísali koaličnú dohodu na štvorročné funkčné obdobie.
15. augusta
V Handlovej a jej okolí spôsobila búrka lokálne záplavy. V meste sa vyliala rieka Handlovka, ktorá sa zmenila na dravú rieku a o život pripravila dvoch mužov.
30. augusta
Streľbu v bratislavskej Devínskej Novej Vsi neprežilo šesť ľudí, siedmou obeťou bol páchateľ, ktorý sa po čine zastrelil. Muž strieľal zo samopalu vzor 58 a mal pri sebe aj dve guľové zbrane a osem plných zásobníkov.
18. septembra
Konalo sa v poradí siedme referendum od vzniku samostatnej SR, no podľa oficiálnych výsledkov, ktoré vyhlásila ústredná komisia, bola celková účasť na ňom len 22,84 percenta.

2011

2. februára
Generálnemu prokurátorovi SR Dobroslavovi Trnkovi sa skončilo funkčné obdobie a kompetencie generálneho prokurátora prevzal 1. námestník generálneho prokurátora Ladslav Tichý. O niekoľko dní sa stal Dobroslav Trnka novým námestníkom generálneho prokurátora.
17. júna
Národná rada (NR) SR zvolila v tajnej voľbe Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Čentéša podporilo 79 z 80 prítomných poslancov, jeden sa zdržal. Do funkcie generálneho prokurátora musí vymenovať prezident Ivan Gašparovič, čo sa však do dnes nestalo.
27. júla
Banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž, ktorého verejnosť vnímala ako jednu z prvých verejných osobností, ktoré sa postavili proti Mečiarovej diktatúre, zomrel vo veku 70 rokov vo svojom sídle v Banskej Bystrici.
7. septembra
Kapitán slovenskej hokejovej reprezentácie Pavol Demitra tragicky zahynul pri leteckom nešťastí neďaleko ruského Jaroslavľa. Zomrel spolu s ďalšími 42 členmi klubu Kontinentálnej hokejovej ligy Lokomotiv Jaroslavľ, ktorí smerovali do Minska na úvodný zápas ligy.
11. -14. októbra
Vláda Ivety Radičovej padla pri hlasovaní o zvýšení záruk a rozšírení kompetencií eurovalu, keď nezískala dôveru poslancov NR SR. Vláda predtým schválila návrh premiérky Ivety Radičovej, aby sa spojilo hlasovanie o eurovale NR SR s vyslovením dôvery vláde. Iveta Radičová návrh odôvodnila tým, že dopustiť izoláciu Slovenska je pre premiéra SR neprijateľné. Vláda Ivety Radičovej po neúspešnom hlasovaní v NR SR 12. októbra opätovne schválila dodatok k rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF) a 13. októbra sa Slovensko napokon po opätovnom hlasovaní v NR SR pridalo k skupine šestnástich krajín eurozóny, ktoré schválili zmeny v eurovale. Prezident Ivan Gašparovič sa 14. októbra rozhodol odvolať celý kabinet a NR SR rozhodla, že predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012.
29. septembra
Núdzový stav vyhlásila vláda Ivety Radičovej pre hromadné výpovede lekárov, keď predstavitelia Lekárskeho odborového združenia (LOZ) nepristúpili na riešenie ich požiadaviek navrhované vládou. Po tom, ako prezident Ivan Gašparovič 16. decembra podpísal novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá rieši niektoré požiadavky vznesené LOZ - zvýšenie platov lekárov v slovenských nemocniciach a definitívne zrušenie transformácie zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti, LOZ štrajkovú pohotovosť zrušilo.
23. novembra
Minister obrany Ľubomír Galko prišiel o kreslo po tom, ako denníky Nový Čas a Pravda 21. novembra 2011 priniesli informácie o odpočúvaní viacerých novinárov, ktoré údajne robilo v uplynulých mesiacoch Vojenské obranné spravodajstvo.

2012

3. februára
Poslanci si po rokoch zrušili priestupkovú imunitu. Od 1. marca 2012 nemôžu beztrestne parkovať na zakázaných miestach či prekračovať rýchlosť. Dôsledky za svoje priestupky budú musieť po novom niesť aj sudcovia a ústavní sudcovia. O priestupkovú imunitu prišli okrem poslancov aj príslušníci bezpečnostných zložiek, vrátane polície, SIS či väzenskej a justičnej stráže, prokurátori aj prezident. Priestupková imunita zostala diplomatom.
10. marca
Na Slovensku sa konali predčasné voľby do NR SR. Na ich vypísaní sa dohodla koalícia - KDH, Most-Híd a SDKÚ-DS s opozičným Smerom-SD po tom, čo 11. októbra 2011 parlament pre nesúhlas SaS neschválil navýšenie eurovalu a vláde Ivety Radičovej tým zároveň nevyjadril dôveru. Víťazom parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD so ziskom 44,41 percenta platných hlasov voličov.
15. marca
Prezident Ivan Gašparovič poveril zostavením vlády predsedu Smeru-SD Roberta Fica. Ten na rokovaní za okrúhlym stolom otvoril možnosť vytvorenia koalície, zvyšné parlamentné strany to však odmietli. Slovensko po prvý raz v novodobých dejinách má jednofarebnú vládu.
4. apríla
Zložením poslaneckého sľubu novozvolených zákonodarcov sa začala ustanovujúca schôdza Národnej rady (NR) SR v šiestom volebnom období. Následne Gašparovič vymenoval za predsedu Vlády SR predsedu strany Smer-SD Roberta Fica. a novú vládu.
27. mája
Poslanci NR SR Daniel Lipšic a Jana Žitňanská vystúpili z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH).
14. júna
Bývalý šéf nebankovej spoločnosti Drukos František Mojžiš si za podvod na tisíckach vkladateľov odpyká 8,5 roka vo väzení. Najvyšší súd mu zamietol odvolanie proti verdiktu Špecializovaného trestného súdu z mája 2011. Proti rozhodnutiu NS SR neexistuje riadny opravný prostriedok.
11. júla
Polícia v San Pedre na ostrove Belize v strednej Amerike zatkla Karola Mella. Najhľadanejšieho Slovála Karola Mella videli len pred pár mesiacmi na verejnom mieste v centre Prahy. Mello je obvinený z objednávky vraždy, na úteku bol od novembra 2006. Medzitým ho zatkli, no znovu sa dostal po prepustení na slobodu. Mella 17. augusta prepustili z belizskej väznice na kauciu vo výške 10-tisíc amerických dolárov (viac ako 8-tisíc eur). Sudca sa stotožnil s názorom jeho obhajoby, že je zadržiavaný ilegálne.
1. septembra
Poslanci stratili trestnoprávnu imunitu, po novom budú nepostihnuteľní len za výroky prednesené v parlamentnej sále a orgánoch Národnej rady SR a za hlasovanie, a to aj po zániku ich poslaneckého mandátu. Vyplýva to z návrhu novely Ústavy SR, ktorú podporilo jednomyseľne všetkých 144 prítomných poslancov, a nadväzujúcej novely Trestného poriadku. Istú výhodu v porovnaní s bežnými občanmi si zákonodarcovia predsa len ponechajú - na ich vzatie do väzby bude potrebný súhlas parlamentu a na zadržanie v prípade pristihnutia pri páchaní trestného činu bude potrebný súhlas mandátového a imunitného výboru. V opačnom prípade budú okamžite prepustení. Sudcov sa zmena nedotkne a trestnoprávna imunita im zostane v doterajšom rozsahu, na ich trestné stíhanie alebo vzatie do väzby dáva súhlas Ústavný súd SR. Návrh na zrušenie trestnoprávnej imunity podpísali predsedovia všetkých poslaneckých klubov.
13. septembra
Konal sa jednodňový výstražný štrajk zamestnancov v školstve, zatvorených zostalo približne 86 percent základných a takmer 70 percent stredných škôl.
2. novembra
Pri betonáži druhého poľa mostnej konštrukcie pri výstavbe diaľničného úseku Jánovce - Jablonov zlyhala 2. novembra podperná konštrukcia. Následkom toho sa zrútila betónovaná časť v dĺžke približne 25 metrov a šírke 15,25 metra. Výška mosta v danom mieste je od 15 do 25 metrov. Nešťastie si vyžiadalo štyroch mŕtvych a jedenásť ľudí sa zranilo.
26. novembra
Väčšina slovenských škôl sa 26. novembra zapojila do časovo neobmedzeného štrajku za zlepšenie financovania školstva. Podľa odborárov sa potvrdili prognózy, podľa ktorých štrajkovalo 80 percent základných a 70 percent stredných škôl. Tisícky učiteľov sa stretli na protestných zhromaždeniach v troch krajských mestách.

TOP videá

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá