ROZHOVOR: K šíreniu západonílskej horúčky prispievajú aj klimatické zmeny, tvrdí Krčméry

TA3/Adrián Potančok, Milan Špak
22.7.2022 16:45

V piatok na Slovensku zaznamenali po troch rokoch nový prípad ochorenia na západonílsku horúčku. O rizikách tohto ochorenia, jeho šírení, ako aj o vývoji vakcín naň sme sa rozprávali s infektológom a odborníkom na tropickú medicínu profesorom Vladimírom Krčmérym.

komár vírus Nemecko 1140px (SITA/AP)
SITA/AP

Bola táto správa pre vás prekvapením?

Nie, pretože v rokoch 2018 a 2019 bolo v neďalekom Maďarsku, najmä v Egerskej župe, zistených niekoľko stoviek prípadov, na Južnej Morave asi 20 prípadov. Ide len o prípady, o ktorých vieme. Odhadujem, že na Slovensku bolo za posledných päť rokov taktiež niekoľko stoviek prípadov, no keďže príznaky sú nešpecifické, diagnostiku zrejme nebolo u nás potrebné rozširovať na subtropické vírusy.

Aká je situácia v okolitých krajinách? Stúpajú tam počty prípadov?

V Maďarsku a Burgenlande, ako aj v severnom Taliansku a na Francúzskej riviére sa tri vírusy prenášané tropickými a subtropickými komármi, teda Chikungunya, Zika a západonílska horúčka, vyskytujú v posledných 15 rokoch pravidelne. Naštastie, klinický priebeh je vzhľadom na dobrú zdravotnú infraštruktúru priaznivý a nenúti nás k špecifickej diagnostike, takže ochorenie zaradíme medzi "chrípku", a to najmä, keď pacient pricestuje domov už zdravší.

Prispieva k šíreniu tohto ochorenia aj klimatická zmena v súvislosti s čoraz vyššími teplotami aj v strednej Európe?

Presne tak, s každým zvyšovaním priemernej ročnej teploty sa hranica komárov, ktoré prenášajú horúčky tohto typu, ale aj maláriu, posúvajú o 100 kilometrov na sever. Tým nechceme nikoho strašiť, len pripraviť na to, že po tropickú Chiku netreba ísť za 3-tisíc eur na Seychely, ale dostanete ju za 300 eur v Rimini alebo Marseille. Pre Ziku netreba cestovať do Ria de Janeiro, ale dala sa získať pred šiestimi rokmi omnoho lacnejšie, napríklad na Madeire. U nás vidíme najčastejšie importovane Dengue, ktorá je spomedzi hemoragických horúčok najsmrteľnejšia, hneď po Žltnej zimnici. Ú nás sa posledné dve vyskytujú výlučne importovane z juhovýchodnej Ázie.

V čom je toto ochorenie nebezpečné? Môže mať pacient aj dlhodobejšie problémy?

U neimportovaných prípadov z trópov ide o časté ochorenie a 80 percent nakazených má ľahký priebeh. Prípady spred štyroch rokov z Maďarska a troch rokov z Moravy mali väčšinou ľahký priebeh. Vychádzame však z nereprezentatívneho denominátora stoviek pacientov. Keď ich budú desaťtisíce ako pri covide a chrípke, budeme presnejšie vedieť predvídať rizikové faktory pre mortalitu. Väčšina akútnych prípadov prebehne ako chrípka, asi 5 percent však môže prebiehať ako hemoragická nefritída, ťažká artropatia či centrálna neuroinfekcia, prognóza je však dobrá. Dlhodobé následky sú vo forme chronického únavového syndrómu. Nefrologické, hematologické,neurologické, reumatologické následky môžu pretrvávať až mesiace.

Aké sú základné body čo najúčinnejšej prevencie?

V čase, keď komáre štípu najviac, teda pri východe a západe slnka, treba byť dôsledne oblečený. Mladým párom tráviacim svadobnú cestu na ostrovoch Indického oceánu (Seychely, Maurícius, Réunion, Maldivy, Komory), ktoré milujú západy a východy slnka, odporúčam pripoistiť si krytie všetkých zdravotných nákladov v danej krajine. Zdravotná infraštruktúra je v endemických oblastiach značne heterogénna a nestačí mať len poistku základnej prvej pomoci, pretože hospitalizácia a liečba ťažkých stavov trvá aj mesiac.

Je už na toto ochorenie vyvíjaná nejaká vakcína?

Na západonílsku horúčku v EÚ nie je licencovaná žiadna vakcína. Na podobnú hemoragickú horúčku Dengue máme už druhú vakcínu, jej vývoj trval pomerne krátko. Proti Zike a Chikungyunya máme vakcínu vo fáze III, teda je na spadnutie. Na Žltú zimnicu máme vakcínu takmer sto rokov, tá je do väčšiny tropických destinácií povinná, stačí však len jedna dávka.

Sú známe aj ďalšie ochorenia podobného typu, prenášané hmyzom, ktoré by mohli v blízkej budúcnosti ohrozovať už aj obyvateľov strednej Európy?

Áno, západonílska horúčka je prvým veľvyslancom šírenia nových i starých tropických komárov. Z vírusov nasledujú Zika, Chikungunya a Dengue a ďalej aj neimportovaná malária. Minulý rok sme mali na juhu Balkánu už niekoľko ohnísk malárie. To nasvedčuje, že hranica šírenia vektorov v dôsledku globálneho otepľovania nám prinesie nové a zaujímavé výzvy v infektológii a tropickej medicíne, ale aj rozšíri armamentárium vakcín, antivirotík a antimalarík.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok