Mečiar: Slovákov ich reprezentácie väčšinou zrádzali

„Bolo to hľadanie a úprimné obhajovanie záujmov aj Čechov aj Slovákov, o ktorom sme vedeli, že musí skončiť kompromisom. V dobe, keď inde boli vojny, sme si boli vedomí, že sa nesmie stať nič, čo by viedlo k akémukoľvek konfliktu. Čestnosť a zásadovosť oboch strán boli pri rokovaniach najpodstatnejšie,“ uviedol Mečiar vo vyhlásení, ktoré agentúre SITA poskytlo ĽS-HZDS. Mečiar vtedy na týchto rokovaniach viedol slovenskú delegáciu po júnových voľbách, v ktorých zvíťazilo jeho HZDS. Na českej strane bol jeho partnerom Václav Klaus, ktorý doviedol koalíciu ODS-KDS k volebnému víťazstvu v Čechách. „Pri detailnom poznaní Václava Klausa ho hodnotím ako najvýznamnejšiu osobnosť českej politiky vôbec,“ vyhlásil Mečiar.

Pripomenul, že aj v minulosti bolo o česko-slovenských vzťahoch veľa rokovaní. „Dohody neboli plnené a vždy v neprospech Slovákov. Treba priznať, že Slovákov ich reprezentácie väčšinou zrádzali alebo ustupovali. Ak sa zásadnejšie postavili za záujmy Slovenska, "vždy mali miesto vo väzení".

Podľa slov bývalého slovenského premiéra sa počas rokovaní z roku 1992 vybudoval nový model vzťahov Čechov a Slovákov, ku ktorému sa Európska únia ešte len približuje. „Rokovania síce boli komplikované, ale dané slovo bolo zákonom,“ tvrdí. Ako dodal, Slovensko sa stalo štátom bez krviprelievania, bez ekonomických strát, so zachovaním priateľstva a dobrých vzťahov v medzinárodnej politike. „Len my samy sa spochybňujeme,“ myslí si expremiér.

Rozdelenie spoločného štátu sa podľa Mečiara udialo v súlade s medzinárodným právom a ústavnými zákonmi federálnych orgánov. Vznik nástupníckych štátov Českej a Slovenskej republiky bolo rozhodnutím národných orgánov oboch štátov, argumentuje Mečiar. „Vzťahy Čechov a Slovákov nezanikli, len s problematických vnútroštátnych vzťahov sa stali pozitívne vzťahy medzištátne,“ vyhlásil. Slovensko bolo prijaté celým svetom ako partner a štát, otvoril sa mu celý svet, aj keď politicky sa oslabila väzba na Prahu. „Slovenský problém je v tom, že tí, čo boli proti, vykonávajú štátnu moc a propagandisticky deformujú historickú pravdu. Iba hlupák plače nad tým, že vzťahy Čechov a Slovákov boli povýšené na vyššiu úroveň,“ uzavrel expremiér.

Kováč neveril, že sa udrží federácia

Neočakával som, že sa federácia udrží, ale ani to, že veci pôjdu tak rýchlo, ako išli – spomína na obdobie delenia československej federácie a vzniku dvoch samostatných štátov prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč. „Neveril som, že sa dajú v rámci federácie riešiť tie problémy, ktoré cítila slovenská strana,“ uviedol Kováč pre agentúru SITA. Politická reprezentácia, ktorá prišla po Nežnej revolúcii z novembra 1989 a demokratizácii spoločnosti, bola podľa Kováča postavená aj pred problém, ako doriešiť otázku usporiadania vzťahov vo vnútri spoločného štátu. „Čechov to nemrzelo, že je takýto stav, ale mrzelo to Slovákov,“ dodáva.

Naši vtedajší predstavitelia si podľa prvého prezidenta boli vedomí, že už aj v minulosti boli pokusy o rovnoprávne postavenie Slovenska, ale prijatím ústavy v roku 1920 sa na to všetko pozabudlo. “Naopak, vytvoril sa pojem československý národ, čechoslovakizmus a to malo veľmi ďaleko od toho, čo vtedajší slovenskí predstavitelia chceli,“ hovorí Kováč. Priznáva, že aj on patril medzi tých, čo mali túžbu, aby bolo Slovensko samostatné. V minulom období sa však o tom nedalo nielen hovoriť, ani len nahlas uvažovať.

„Vznikol pojem buržoázny nacionalizmus a všetci tí, čo sa nejakým spôsobom politicky angažovali za rovnoprávne postavenie Slovenska boli označení, že sú nasiaknutí buržoáznym nacionaliznom,“

Michal Kováč sa zúčastnil aj na rokovaniach českej a slovenskej delegácie, ktoré dohadovali ďalšiu podobu fungovania štátu. Podľa jeho slov nenastolila slovenská strana požiadavku dvoch samostatných štátov, ale do vyjednávaní išli s požiadavkou konfederácie. „Chceli sme zabezpečiť, aby aj Slovensko malo približne rovnaké možnosti hovoriť do politiky, ako mali Česi,“ vysvetlil Kováč. Existujúca podoba federácie, ktorú zakotvil ústavný zákon z roku 1968, totiž takúto možnosť podľa neho nezabezpečila. Kováč si neskôr uvedomil, že ani nemohla, lebo vznikla v totalitnom štáte - predstava slovenskej strany by sa dala uplatniť len v demokratických podmienkach. V tom období pokračoval trend, že investície na hlavu občana boli stále vyššie v Čechách než na Slovensku, rovnako ako tvorba HDP. „My sme predpokladali, že tento stav nemôže byť trvalý a že treba hľadať riešenia, aby sa nemuselo hovoriť, že jedni na druhých doplácajú,“ povedal prvý slovenský prezident.

Po dvadsiatich rokoch samostatného fungovania ČR a SR sú podľa Kováča oblasti, v ktorých sme na tom lepšie my, v iných zas naopak Česi - po ekonomickej stránke sme na tom podľa bývalého prezidenta stále horšie, ako Česká republika. „Ale čo je vôbec horšie, je celkové politické ovzdušie, stav krajiny, jej postavenie. Najväčšie problémy vidím v tom, že Slovensko podobne ako aj Česko nezabezpečujú spravodlivý vývoj. Ukazujú sa vážne morálne problémy. A s tým všetkým si zatiaľ nevedia vlády – ani v Čechách, ani na Slovensku poradiť, ako to riešiť,“ poznamenal. Aj napriek pretrvávajúcim problémom nemožno podľa Kováča povedať, že celkom stojíme na jednom mieste. „Ideme dopredu, ale je to veľmi pomalé,“ myslí si prvý slovenský prezident. Súčasne podľa neho zisťujeme, že narastajú aj problémy, ktoré na začiatku existencie samostatného štátu ani neexistovali.