Na summit v Madride budeme dlho pamätať, uviedol v Téme dňa Valášek
V Poľsku bude natrvalo americká vojenská základňa a Švédsko s Fínskom vstúpia do Severoatlantickej aliancie. To sú síce len predbežné, ale zároveň prevratné výsledky samitu NATO v Madride. Označí NATO Rusko za svojho nepriateľa? Tvorí sa nová svetová zahraničná politika, alebo sa len vraciame do čias bipolárneho rozdelenia sveta?
Severoatlantická aliancia rozhodla o prizvaní Fínska a Švédska do svojich radov. Hlavy štátov a vlád štátov NATO na summite v Madride zároveň súhlasili s podpísaním prístupových protokolov s týmito dvoma krajinami. Vyplýva to z tlačového vyhlásenia summitu.
Tomáš Valášek, nezaradený poslanec NR SR patriaci do klubu strany Progresívne Slovensko, bývalý veľvyslanec SR pri NATO, označil prijatie Švédska a Fínska za “nie úplne nové“. Avšak podotkol, že zväčšovanie vojenskej prítomnosti NATO v Európe je rozhodne krok do neprebádaného územia. “To, že zvyšujeme záložné sily sedem až osemkrát, je pamätihodné,“ povedal. Summit v Madride označil za prekvapivý, ale “budeme na neho dlho pamätať“.
“Možno hovoriť o prelomovom summite,“ povedal Peter Kmec, nezaradený poslanec NR SR patriaci do klubu strany Hlas-SD, bývalý veľvyslanec SR v USA. Vyzdvihol dôležitosť summitu kvôli rozšíreniu severoatlantickej aliancie o bývalé neutrálne krajiny ako sú Švédsko a Fínsko. “Došlo k výraznej zmene v bezpečnostno-politickom prostredí na európskom kontinente, pretože sa zmenila bezpečnostná stratégia NATO,“ povedal Kmec. “Bude to mať dopady na vzťahy s Ruskom,“ dodal.
Čaputová: Agresia Ruska je dôvodom, prečo sa dve neutrálne krajiny chceli pridať k NATO
Rozšírenie vojenskej prítomnosti v Poľsku označil Valášek znova za kvalitatívne, keďže ide podľa neho o rozšírenie operácie, ktorá už predtým existovala. “Aliancia urobila zásadný posun, lebo zmenila taktiku na vojnu s Ruskom,“ uviedol. Podľa neho, keďže Rusko nebolo predtým považované za nepriateľa, východná hranica NATO bola chránená nízkym počtom vojakov, ktorých hlavný cieľ bol ustupovať a spomaliť postup ruskej armády. “Po novom je stratégia aliancie neustúpiť ani centimeter, čo vyžaduje mať dostatok síl na východnom krídle NATO,“ dodal.
Kmec zdôraznil, že vytvorenie vojenskej základne stáleho veliteľstva v Poľsku je výsledkom aktuálneho hodnotenia bezpečnostného prostredia v strednej Európe. “Je vidno, aj v situácii okolo Kaliningradu, že bezpečnostná situácia sa výrazne komplikuje,“ povedal. Posilňovanie vojenskej prítomnosti spojencov označil za dôsledok tejto situácie ako aj konfliktu na Ukrajine. “Spolupráca Poľska a USA je strategickým cieľom tejto krajiny,“ povedal Kmec. “Pre Poľsko je Rusko dlhodobo veľmi komplikovaný partner, Ruská federácia je z pohľadu Poľska bezprostredná hrozba už desaťročia,“ dodal.
Celú časť relácie Téma dňa si môžete pozrieť tu: