ROZHOVOR: Predstavte si planinu bez stromov. Rok po tornáde nám najviac chýba zeleň, hovorí starosta Lužíc

ROZHOVOR: Predstavte si planinu bez stromov. Rok po tornáde nám najviac chýba zeleň, hovorí starosta Lužíc
Zdroj foto: ta3/Martin Rinčo
Starosta obce Lužice
Kým sa domy a infraštruktúra v obci Lužice dostanú do štádia pred tornádom, potrvá to ešte asi dva roky. Horšie to bude so stromami. V páse zasiahnutých obcí, ktorými sa živel prehnal, pociťujú dôsledky klimatických zmien intenzívnejšie. Chýba tam zeleň. Starosta Tomáš Klásek, hovorí, že kým budú opäť v tieni stromov, potrvá to desiatky rokov.

V rozhovore sa dočítate:

  • koľko domov zbúrali a opravili,
  • čo sa ešte nepodarilo opraviť,
  • ako tornádo ovplyvnilo klímu v obci,
  • na koľko ešte odhadujú opravy,
  • či evidujú úbytok obyvateľov po tornáde,
  • či dostali všetku sľubovanú pomoc,
  • aká je medzi ľuďmi nálada,
  • či sa v Lužiciach dnes stavia inak.

Ako sa za posledný rok zmenila vaša práca na obecnom úrade? Máte zrejme oveľa viac práce.

Je toho skutočne oveľa viac. Celá minuloročná jeseň bola ešte o tornáde. Potreby a skutočnosti, ktoré tu boli, nám neumožňovali robiť nič iné. Ostatná agenda musela tiež bežať, ale bola v určitej miere posunutá do úzadia. Dnes sa to už dostáva do inej pozície - kultúrne akcie sú rozbehuté, ľudia sú už stabilizovaní v zmysle prác na svojich nehnuteľnostiach. Posúva sa to. Pripravujeme projekty, dotačné záležitosti, aby sme mali na financovanie. Práce okolo tornáda ešte sú. Myslím, že nás ešte čakajú dva roky v zmiernenej miere.

Koľko domov zničilo pred rokom tornádo, a koľko sa podarilo opraviť, a koľko ste museli zbúrať?

U nás to bolo tak, že sme mali zasiahnutých približne 200 objektov. Dominovali rodinné domy, záhradné chatky v oblasti Kratin, zeleň, spolu asi 200 objektov, plus, obecné objekty, zdravotné stredisko, nájomný dom, skladové priestory. Ďalej to vzalo dva veľké priemyselné areály - v našom prípade Moravské naftové doly a a ešte jednu firmu, kde boli škody či už na stavbách, alebo technológiách, a potom zeleň, o ktorej som hovoril. Finančné prostriedky z verejných zbierok sme vyplatili asi 180 žiadateľom vyplatili peniaze, niektorí nespĺňali podmienky alebo nebola miera poškodenia taká veľká. Od 300-tisíc, kto mal demolíciu, po 50-tisíc, čo predstavovalo narušenie fasády, okien a pod. Vyplatili sme asi 16 miliónov.

Tornádo zničilo domy, vzdelávacie a kultúrne inštitúcie, záhrady, elektrické vedenie, vypadli služby. Aké pozostatky škôd na obecnej infraštruktúre evidujete ešte po roku? Čo sa vám v obci ešte podarilo a čo nepodarilo opraviť?

Zeleň. Povedal by som, že je dominantná, chýba tu. Keď je vyrastená, ako táto lipa pred nami, ochladzuje územie. V tomto páse (pozn. poškodených obcí) tu teraz zeleň nemáme a klimatický efekt je znásobený. Viac sa to tu zohrieva. Je to veľký problém pre toto územie, a zároveň veľké nebezpečie. 

Robíme na dome zdravia, to sme mali už pripravený projekt, chystáme projekty služieb obecnej polície, projekt centra voľnočasových aktivít mládeže. V rekreačnej zóne sme zbúrali reštauráciu aj kvôli statike aj pre prevádzkové vady, a celý priestor na juhu obce budeme rekonštruovať.

Na aké časové obdobie odhadujete ešte opravy? 

Z všeobecného hľadiska dva roky, nehovorím o zeleni. Chceme ju vysadiť čo najskôr. Kým budeme v tieni stromov, potrvá to desiatky rokov. Odhadujem, že občania budú potrebovať ešte tento rok, plus, nejaké drobnosti ešte aj budúci rok. Znova, obnova záhrad a zelene budú mať dlhodobejší charakter. Som presvedčený, že by to obyvatelia mohli mať dokončené tento, resp. budúci rok.

Niektorí starostovia hovorili až o piatich rokoch.

Som možno optimista. Samozrejme, bude záležať na rýchlosti stavebného konania, stavebnom povolení, financovaní. Áno, niektoré obce majú rozsah a zmenu v širšom meradle. Moravská Nová Ves má zasiahnutý celý centrálny priestor, Rozumiem, že tam to bude trvať dlhšie.

Stretli ste sa s tým, že sa obyvatelia vašej obce odsťahovali pre obavy z ďalšej pohromy inam?

Viem o jednej rodine. Išlo o majiteľku nehnuteľnosti, ktorá musela mať úplnu demoláciu. Predala to a odsťahovala sa. O inej neviem.

Bol záujem o jej pozemok?

Bol.

Koľko obyvateľov sa dodnes nemohlo vrátiť do svojich predošlých domovov?

Okrem tých siedmich, ktorí mali úplne demolácie si myslím, že všetci už bývajú. Ide maximálne o 10 rodín, inak sú všetci už od jesene späť. Prví sa nasťahovali už na konci prázdnin, v septembri. Niektorí menej zasiahnutí, ktorí mali rozbitú strechu, tak sa ani nevysťahovali a žili v provizórnych podmienkach a zostali vo svojich nehnuteľnostiach.

Poskytujete niektorým ubytovanie?

Poskytovali sme ho v prvých dňoch, počas dvoch-troch týždňov. Od toho času už nie. Nebolo to potrebné. Ľudia sa o seba postarali. Oceňujem prístup ich rodín, známych, kamrátov. V Hodoníne bola možnosť krízového nocľahu, my sme takúto možnosť ponúkali v športovej hale. Najhorší bol ten prvý večer, a prvé dva dni do víkendu, kedy boli ľudia v šoku. Naraz sa tu vyskytli ľudia, ktorí prišli s igelitovou taškou, kde mali nejaké doklady a tričko. V šoku a neznalí toho, čo bude ďalej. Vedeli, že s ich nehnuteľnosťou, či bytom je koniec. Boli vo veľmi zlom psychickom rozpoložen. To boli najhoršie okamihy.

Dostala sa vám všetka pomoc, ktorú sľúbila po tornáde vláda?

To je samostatná kapitola. Od vtedy sa u nás striedala vládna garnitúra. Čo sa týka štátu, vnímam to v niekoľkých rovinách. Po prvé, štát poskytol materiálnu pomoc cez hasičov, zo štátnej hmotnej rezervy, aj keď išlo o pohonné hmoty, a ďalšie záležitosti. V tom krízovom manažmente, v krízovej práci, to štát zvládol cez hasičov a svoje zložky, jednotky. Tam nie je čo vytknúť. 

Z vlastnej skúsenosti musím oceniť prácu Štátneho fondu podpory investicíí. Je to fond, ktorý podporuje výstavbu a obnovy majetku fyzických osôb. Z vlastnej skúsenosti viem, že to fungovalo, funguje, hoci môžu byť prípady, kde sa to ešte zadrháva. Vôľa ľudí bola však značná. Pani riaditeľka fondu so zamestnancami tu boli niekoľkokrát, úradovali priamo z obcí, čo nám veľmi pomohlo, že sa zložito nemuselo všetko vybavovať. V tomto štát zafungoval. Za štátny fond by som chcel oceniť pani riadteľku Pejpalovú.

Ďalej existovala obnovovacia pomoc pre obce. Samozrejme, bolo vytvorené veľké PR. V Lužiciach bol premiér, ministri Havlíček, Schillerová, Dostálová. Vytvorený bol aj nemalý zmätok. Podmienky boli, nechcem povedať, že nejasné - ten, kto rozdeľuje, si stanovuje podmienky - je to tak v prípade obce i štátu. So štátom sme rokovali niekoľkokrát cez kraj. Neviem, či tie podmienky boli nastavené úplne dobre a zrozumiteľne. Tam to hapruje.

Vo februári sme už mali novú vládnu garnitúru. Bol tu premiér Fiala so skupinou ministrov, navštívil nás minister pre miestny rozvoj, ministerka životného prostredia, minister priemyslu a obchodu. Požiadali sme ich o nejaké úpravy a zmeny. Asi v piatich bodoch tri zmeny už nastali, ale tie dve najhlavnejšie ešte nie. Mám informácie, že by mali prejsť. Ešte sú v obehu a nie sú ešte "zúradované". V krízovom riadení štát určite fungoval, pomoc pre občanov fungovala v poriadku, ale z hľadiska obnov pre obce vedieme také boje, ale nie je to nič nového, tak to vždy bolo, je a bude.

Po tornáde sa zdvihla veľká vlna solidarity, panuje vo vašej komunite aj po roku? Aká je dnes medzi občanmi nálada?

Nálada sa mení. V prvých dňoch po šoku bola nejaká (pozn. solidarita) a pomoc neziskoviek bola obdivuhodná. Vážim si dve veci z hľadiska ich práce. Boli tu rýchlo a boli rýchlo zorientovaní v konkrétnych problémoch. Poznali najrýchlejšie z nás situáciu v domoch. Vedeli to úplne prví. Informácie poskytovali krízovému štábu, kooperovali sme s nimi. Zohrali dôležitú úlohu, mali databázu, poznali potreby ľudí. Prví začali rozdeľovať finančné prostriedky. Na účtoch mali rýchlo financie. V priebehu 14 dní, max. troch týždňov, išli od nich prvé peniaze. Poznali miesta, mali kontakty na ľudí, išlo to rýchlo. Zohrali úplne nezastupiteľnú úlohu. Charita tu pôsobí do dneška. Následne ešte vykonali dve kolá, kde kontrolovali a chodili medzi ľudí zisťovať, ako na tom sú. Rozhodne tu obstáli.

"Mieša sa tu nádej, že sa to nezopakuje, s obavou, že to môže prísť kedykoľvek."

Mnoho ľudí si muselo svoje domy nanovo vystavať a zbúrať pôvodné. Premýšľajú dnes pri stavbách domov ľudia inak?

Nedokážem to posúdiť. Opatrenie proti povodniam sú dané, urobia sa hrádze, dom sa postaví vyššie a nie v záplavovom území. Vieme, kam by voda pri povodni až prišla - tam sa opatrenia dajú robiť. Ale proti tornádu neviem, či sa dá vytvoriť nejaká betónová bariéra, hrádza. Prekryť celé územie sa tiež nedá. Nemyslím si, že by tu niekto volil nejaké super špeciálne technológie. Funguje tu viera, že sa to nezopakuje, ale zároveň aj neistota po tom všetkom, čo sa dnes deje. Mieša sa tu nádej, že sa to nezopakuje, s obavou, že to môže prísť kedykoľvek.

Veľa sa v tejto súvislosti hovorilo o krytoch. Plánuje ich obec vystavať, poznáte prípadne prípady, kedy by si ich po skúsenosti s tornádom ľudia vystavali?

O kryte neuvažujeme. Nachádzame sa na Morave, nie sú tu kryty, máme však pivničky. Tu v Lužiciach má mnoho ľudí "svoj sklípek" priamo pod garážou alebo na záhrade. Neviem, o nikom, kto by si v Lužiaciach staval kryt. Špeciálne opatrenie  tohto typu obec nechystá.

Za posledné obdobie výrazne vzrástli ceny stavebných materiálov, často je na ne aj dlhšia čakacia doba. Evidujete, že by mali poškodení obyvatelia problém dostať niektoré materiály?

Problém s materiálom, kapacitou remeselníkov, stavebných firiem je od počiatku. V prvej fáze bolo remeselníkov aj dobrovoľníkov mnoho, ale potom, keď sa to dostalo do fázy odborných prác, museli prísť firmy.  Kapacita bola obmedzená, bola rôzna kvalita a prístup firiem. Vážim si, že mnohí z tých, ktorí prišli, robili nejaký čas zdarma, potom začali pracovať, úplne pochopiteľne, za finančné prostriedky. Samozrejme, ako ste povedali, tá cena je rozdielna. Ak by niekto dostal 300-tisíc v septembri, a ak by dostal 300-tisíc teraz, sú to dve rozdielne veci. Čiastka je rovnaká, ale objem toho, čo si za to kúpite je rozdielny.

Keď som si čítala články súvisiace s prvým výročím tragédie, veľa ľudí uvádzalo, že sa obáva každého mráčika. Je to tak?

Je to tak. Veľmi to vnímam. Akonáhle sa tu zamračí alebo sa zdvihne vietor, ľudia sledujú aplikácie v mobiloch, stále pozerajú predpovede. Ak prichádza nejaká búrka, informácie sa šíria ako lavína.  Neistota, strach, napätie sú enormné

Okrem toho, že ste starostom, ste aj obyvateľom, ktorého majetok zasiahlo tornádo. Ako si spomínate na chvíle, kedy udrel prírodný živel? Čo ste ako prvé riešili?

Prišli sme o polovicu domu - o obývateľné podkrovie a strechu. Našťastie, nikomu sa nič nestalo. Boli len nejaké odreniny, škrabnutia u partnerky, krv v tvári, bolo to zvládnuteľné. Dalo sa to do poriadku. My sme od začiatku júla prespávali u známych a netere, ktorá sa tu privydala. Mali sme zázemie u našich kamarátov. Synovi v podkroví nič nezostalo. Zariadenie, ktoré sa nepoškodilo, sme mali odložené u druhých známych. Potom sme sa po 14. dňoch presťahovali do penziónu, kde sa mali dve miestnosti, kuchyňu a sociálne zázemie. Tam sme zostali do konca mája.

"Akonáhle sa tu zamračí alebo sa zdvihne vietor, ľudia sledujú aplikácie v mobiloch, stále pozerajú predpovede. Ak prichádza nejaká búrka, informácie sa šíria ako lavína.  Neistota, strach, napätie sú enormné."

Bolo to ťažké, náročné a tvrdé. Na jednej strane bola starosť o obec, na druhej o prácu na dome. Oceňujem, že na začiatku, kedy som sa 100-percentne venoval obci, mi pomohla partnerka, deti, sestry, bratranci, švagri, kamaráti - celá rodina. Minimalizoval som starosť o dom. Nechal som to na nich, mal som voči nim dôveru. Vždy som len priletel na dve minúty. Povedal som im len, čo sa musí urobiť a hneď som zmizol. Keď som sa vrátil mali hotové a čakali na ďalšie pokyny. 

Boli sme jedni z posledných, ktorí začali s rekonštrukciou. Začali sme až v septembri, mali sme to celý čas prekryté. Robili sme aj nejaké úpravy. Vážim si kamarátov a príbuzných, že nám pomohli. Bol som svedkom a aktérom mnohých silných príbehov. Boli silné aj z pozitívnej, aj z negatívnej stránky, ktoré ma mrzia a bolia. Sme ľudia, nie anjeli. Bola to nemalá skúsenosť, nemalý nápor. Priznám sa, že som unavený, nemal som dovolenku celý rok, ak nepočítam predĺžený víkend. Siahol som si na dno, fyzicky aj psychicky.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá