V Tatrách sa odtrhla kamenná lavína, turistom sa naskytol apokalyptický pohľad. Ako vzniká?

V Tatrách sa odtrhla kamenná lavína, turistom sa naskytol apokalyptický pohľad. Ako vzniká?
Zdroj foto: Reprofoto: Facebook.com/This is Slovakia
Lavínu sa podarilo turistom zachytiť na video
Turistom vo Vysokých Tatrách sa naskytol v sobotu podvečer pohľad ako z filmu o konci sveta. Pri Zelenom plese sledovali, ako sa z Malého Kežmarského štítu odtrhla kamenná lavína, ktorá za sebou zanechávala kotúľajúce sa skaly a kúdole prachu. Horská záchranná služba ešte v stredu upozorňovala, že po lavíne aj naďalej padajú uvoľnené kamene.

Odtrhnutie veľkej kamennej lavíny z masívu Kežmarského štítu potvrdili aj horskí záchranári, žiadosť o pomoc ani zranených turistov v súvislosti s lavínou neevidovali. Záchranári vydali varovanie, že zo severnej steny Malého Kežmarského štítu po lavíne neustále padajú kamene. V oblasti neodporúčajú žiadne aktivity.

"Išlo o kamennú lavínu uvoľnenú pravdepodobne spadnutím menšieho skalného bloku a následným nabalením väčšieho množstva sute. V oblasti evidujeme stále známky nestability sute a kamenia, nakoľko zo severnej steny neustále padá dole rôzne množstvo skál," uviedol pre ta3 Martin Buliak zo Strediska lavínovej prevencie.

Rizikom je každý žľab

O lavínach sa viac hovorí v súvislosti so snehom než s kameňmi, čo potvrdil aj Peter Spitzkopf zo Správy Tatranského národného parku. Kamenná lavína nie je bežný jav, vyskytuje sa zriedkavo. "Naposledy si pamätám veľkú kamennú lavínu, napr. v roku 2014 v Javorovej doline v blízkosti turistického chodníka, ktorú zaznamenali aj turisti na mobil. Často však spadne kamenná lavína bez očitého svedka a v lokalite, ktorá nie je bežnému turistovi prístupná, a preto sa o nej dozvedáme až neskôr pri iných našich činnostiach," vysvetlil.

Zdroj video: Jana Sirágiová - Beňovičová via Facebook

Nebezpečne vyzerajúce prírodné divadlo sa najčastejšie vyskytuje na prelome ročných období a v lete počas intenzívnych zrážok. "Často je kamenná lavína spôsobená tým, že sa pôsobením napr. rozmŕzaním alebo silnými zrážkami uvoľní obrovské množstvo sutín, ktoré sa v žľaboch alebo pod skalnými stenami a v ryhách akumulovali procesom zvetrávania často bez zreteľného pohybu aj niekoľko rokov, či desaťročí," pokračoval Spitzkopf.

Predvídať miesta, v ktorých by kamenná lavína mohla spadnúť nie je úplne jednoduché. Ak dôjde k optimálnym podmienkam, riziko predstavuje každý žľab. Ako Spitzkopf bližšie opísal, k javu môže dôjsť vtedy, ak sa nahromadí dostatočná masa sutiny, náhle sa uvoľní, rozmrzne alebo vymyje dlhotrvajúcimi alebo intenzívnymi zrážkami pri sklone väčšom ako 22 stupňov. Vo Východných Tatrách sa vyskytuje až 362 všetkých dráh sutinových prúdov, uvádza profesor Rudolf Midriak vo svojej publikácii.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá