FOTO: Jazero prvýkrát za sto rokov vyschlo, nemá vodu. Kedysi sa tam deti chodili čľapkať

FOTO: Jazero prvýkrát za sto rokov vyschlo, nemá vodu. Kedysi sa tam deti chodili čľapkať
Zdroj foto: Profimedia
Vyschnuté jazero Sáwa v Iraku
Husám Akúlí si pamätá na miesto pri jazere Sáwa, kam sa jeho dve dcéry chodili čľapkať do vody. Chodia tam stále, ale už dva roky majú pod nohami len suchú zem. Jazero, ktoré nemá žiaden prítok a napája sa z Eufratu systémom podzemných puklín, tento rok prvýkrát za svoju storočnú históriu úplne vyschlo.

Dôvodom, prečo sú teraz na mieste niekdajších azúrových vôd saliny, sú zlé rozhodnutia miestnych investorov, nezáujem vlády a klimatické zmeny. Sáwa je len jednou z obetí zlého vodohospodárstva v Iraku znásobeného opakovanými obdobiami sucha a zmenou klímy, napísala agentúra AP. Boj o čoraz vzácnejšiu vodu sa prejavuje ako boj investorov, poľnohospodárov a pastierov. Najpostihnutejší sú najchudobnejší Iračania.

Jazero opradené legendami

"Bývala to perla juhu, teraz je to naša tragédia," hovorí päťdesiattriročný Akúlí z blízkej Samávy, ktorá je strediskom chudobnej provincie Musanna. Toto územie medzi Bagdadom a ropnou Basrou patrí k najchudobnejším irackým provinciám. V porovnaní s irackým priemerom tu žije pod úrovňou chudoby trojnásobok občanov. Púštne plochy na severe lemuje úzky pruh polí pozdĺž Eufratu. Rozvoj provincie viazol už za vlády baasistov, čo znásobili následné vojny a západné sankcie. Miestni hovoria oblastiam okolo Sáwy atšán, čiže smädný.

Jazero sa vytvorilo nad vápencovým podkladom a dno je posiate sadrovcami. Nemá prítok ani odtok a dlho nebolo odborníkom jasné, odkiaľ sa jeho voda berie. Vznikli tak miestne legendy a náboženské príbehy, ktoré miestni ľudia považujú za fakty. Akúlí chodil k jazeru ako dieťa s rodičmi a chcel to tak robiť aj so svojimi deťmi. Namiesto toho teraz trávi čas na sociálnych sieťach a vyzýva Iračanov na akciu.

Jazero leží päť metrov nad hladinou mora, je 4,5 dlhé a 1,8 kilometra široké. Objavuje sa v starých islamských textoch, v ktorých sa hovorí, že vzniklo zázrakom v deň Mohamedovho narodenia roku 570. Každoročne k nemu chodievali tisíce pútnikov ponoriť sa do jeho posvätných, bohom požehnaných vôd. Minerálne usadeniny sa používajú na liečbu kožných problémov. Miestni ľudia vysychanie jazera považovali za predzvesť návratu Mohamedovho potomka imáma Mahdího uctievaného šiítmi. "To znamená, že dni sú zrátané," hovorí k tomu s úsmevom Akúlí, pretože podľa tradície má Mahdí prísť pred súdnym dňom.

Okrem toho, že sa jazero napája vodou z puklín pod zemou, sa doň dostáva dažďová voda stekajúca z okolia. V minulých rokoch silné dažde spôsobovali bleskové záplavy. "Voda začala ubúdať pred desiatimi rokmi, ale tento rok prvýkrát zmizla všetka," povedal ochranca prírody Alí Ubajdí. Odborníci hovoria, že to nie je navždy, ale boja sa následkov nelegálnych studní, ktoré hĺbia majitelia blízkych cementární a ďalší podnikatelia. Reagujú tak na ubúdajúce množstvo vody v krajine pri Eufrate. Na začiatku júna, keď poľnohospodári ukončili žatvu a prestali odčerpávať, sa voda začala vracať.

Vzorový príklad zmeny klímy

Cestu k rieke lemujú kôpky soli, ktorá sa ťaží z vykopaných studní. Ako surovina sa soľ používa v mnohých odvetviach. Jej ťažbou sa zaoberá aj Murtaza Alí. Zo zmiznutia vody zo Sávy obviňuje nečinnosť vlády. "Mali by zabezpečiť prácu, aby ľudia nemuseli kvôli obžive kopať studne," povedal. Poradca z ministerstva vodných zdrojov Aún Dijáb vie, že zákaz kopania studní a ďalšie ochranné opatrenia by mohli úbytok vody v Sáwe zastaviť, ale tiež to, že by to poškodilo záujmy provinčných predstaviteľov.

Problémy jazera Sáwa ovplyvňujú široký ekosystém. Druhy rýb, nevhodných pre ľudský jedálniček, lovili ťažné vtáky, ktoré sa usádzali na brehoch. Bez rýb si vtáky nájdu inú migračnú trasu alebo zahynú, hovorí Ubajdí. Iračanov čakajú ďalšie ťažkosti. Ministerstvo vodných zdrojov oznámilo, že v porovnaní s vlaňajškom je teraz o 60 percent menej vody. Jazero Sáva je podľa Ubajdího "študijným príkladom klimatickej zmeny v Iraku". "Toto je budúcnosť," povedal.

Miesto je dnes tieňom svojich lepších čias. Ako jediná vodná plocha blízko mesta Samáva bývalo každoročne lákadlom pre tisícky turistov. Zvyšky po nich - plastové fľaše, plechovky a sandále na brehoch sú ódou na to, čo je stratené. Stavby pre výletníkov zostali nedokončené. Väčšina bola po vojne v Perzskom zálive v 90. rokoch a potom po invázii, ktorá roku 2003 zvrhla prezidenta Saddáma Husajna, vyrabovaná.

Jazero Sáva bolo roku 2014 zaradené k mokradiam chráneným Ramsarským dohovorom, ktorá vznikla na ochranu mokradí s medzinárodným významom. Vypovedá o tom bilbord pri jazere. Úrady si od toho sľubovali, že to priláka ďalších turistov a prinesie peniaze na rozvojové projekty. Vznikli plány na vybudovanie ciest a chodníkov okolo jazera, na položenie elektrických sietí. Nič z toho sa nestalo. Akúlí sa v úmornej horúčave obracia a s posledným pohľadom na jazero hovorí: "Verte mi, bývalo krásne."

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá