ROZHOVOR: Opičie kiahne k nám prídu neskôr. Krčméry radí sporadické prípady hospitalizovať
Ak vám opice ukradnú mobil, oželejte ho. Možno ušetríte za hospitalizáciu. Hoci sa opičie kiahne potvrdili už v Česku, Poľsku aj Maďarsku stále nie je dôvod na paniku. Slovensko bude podľa infektológa Vladimíra Krčméryho jednou z krajín, kam kiahne prídu neskôr a spočiatku pôjde len o sporadický výskyt. O tom, ako postupovať pri infekcii, či sa izolovať a čoho sa vyvarovať sme sa pýtali v rozhovore.
V rozhovore sa dočítate:
- či ostať v karanténe po kontakte s opicou,
- ako postupovať po hryze či po poškriabaní opicou,
- ako sa líšia príznaky u detí a dospelých,
- ako udržiavať hygienu počas výskytu kiahní,
- aké opatrenia zaviesť doma,
- či použiť na kiahne púder,
- ktoré krajiny oželieť počas letnej sezóny,
- aké opatrenia zaviedlo Slovensku proti šíreniu kriahní.
Infektológ a lekár Vladimír Krčméry je členom konzília odborníkov Ministerstva zdravotníctva SR a členom Ústredného krízového štábu.
Krčméry o opičích kiahňach: V zoo opatrne, opiciam sa vyhnite. Čo si myslí o karanténe?
Blížia sa prázdniny, deti budú s rodičmi chodiť po výletoch. V relácii TA3 Téma dňa ste upozornili na kontakt s opicami v zoo. Ako by mali rodičia postupovať, ak dôjde dieťa do kontaktu s opicou?
U nás na Slovensku nie sú zatiaľ prípady nákazy, t. j. iba nežné ošetrenie povrchovej rany, pri hryznej rane chirurgické ošetrenie, v zahraničí aj s antirabickou profylaxiou. Pokiaľ budú u nás v mestách Bratislava, Košice a Bojnice prvé prípady, potom po kontakte, napr. poškriabaní, odporúčam postexpozičnú profylaxiu alebo vakcináciu (Slovensko dovezie do konca júna najmenej dvetisíc dávok vakcín cez ministerstvo zdravotníctva) alebo antivirotikom, ak ide o rizikového pacienta.
Ak sa dieťa dostalo do kontaktu s opicou, napríklad v zoo, malo by zostať v karanténe? Ako dlho?
Iba v prípade, že sa objavia v zoo u nás prvé prípady, zatiaľ v EÚ takéto prípady zvierat v zoo hlásené neboli, iba u ľudí.
Opice, konkrétne makaky, sa spájajú s Gibraltárom na juhu Pyrenejského polostrova, kde sú veľkou atrakciou. Je podľa vás nebezpečné tam cestovať?
Je to bezpečné, pokiaľ sa vyhneme kontaktu s opicami. Obdivujme ich z diaľky, nekŕmme. Ak nám ukradnú mobil alebo foťák, oželejme to, ušetríme možno hospitalizáciu, karanténu atď.
Líšia sa príznaky opičích kiahní u detí a u dospelých?
Majú o niečo kratšiu inkubačnú dobu, u ľudí je to 5-21 dní, obyčajne však okolo 10, u opíc je to 7-14 dní, zriedkavo dlhšie. Kiahne sú iba na rukách, tvári a chodidlách, u ľudí môžu byť aj na tele.
Je vhodné sa pri infekcii opičími kiahňami v štádiu s pľuzgiermi sprchovať, resp. umývať kožu mydlom? Ako udržiavať hygienu?
Áno, nie je žiadna prekážka pre telesnú hygienu. Naši pacienti v Afrike sa sťažovali na horšiu toleranciu teplej vody, studené sprchy okrem prípadnej horúčky aj znižujú často svrbenie, ktoré je zdrojom poškriabaní a stareptokokových a stafylokokových autoinfekcií.
Aké hygienické opatrenia treba zaviesť v domácnosti, ak sa niekto z rodiny nakazí opičími kiahňami? Kedy volať lekárovi?
Pri súčasnej sporadickej forme by som pacientov odporučil hospitalizovať na infekčnom oddelení (kým nepríde ďalšia vlna koronavírusu alebo inej epidémie, tak je to zatiaľ možné). Aj kvôli liečbe komplikacií, najmä autoinfekcií pri škrabaní, kedy dochádza k stafylokokovému impetigu. Izolácia nakazených je v počiatočnom štádiu a sporadickej forme každej epidémie dôležitá.
Pri ovčích kiahňach sa nanášal na jednotlivé pľuzgiere tekutý púder. Je vhodné ho použiť aj pri opičích kiahňach?
V prípade silného svrbenia aj antihistaminiká, pri otvorení pľuzgierov a celkovo príznakoch aj antibiotické masti. V USA, Európskej únii a viacerých afrických štátoch je dostupné aj systémové antivirotikum, indikované pri ťažkých a systémových formách (ktoré sú zriedkavé, napr. celulitídy, pneumónia, meningoencefalitída), Európska únia už objednala niekoľkotisíc dávok.
Blíži sa dovolenková sezóna, ktoré krajiny by sme mali oželieť vzhľadom na výskyt opičích kiahní?
Západnú subsaharskú Afriku. Treba sledovať aj informačný web WHO (pozn. Svetovej zdravotníckej organizácie), ktorý ukazuje pravidelne údaje o šírení do Európy, toho času najviac prípadov je v Spojenom kráľovstve, Španielsku, ale situácia sa mení každý týždeň. Zatiaľ je v EÚ menej ako tisíc prípadov, teda nie je dôvod na paniku.
Očakávate, že sa s uvoľnenou letnou atmosférou, kultúrnymi podujatiami či diskotékami objavia prvé prípady opičích kiahní aj na Slovensku?
Frekvencia zahraničného turizmu je v strednej Európe malá, väčšina turistov bude v mediteránnej Európe, t. j. Balkán, Grécko, Taliansko, Francúzsko a Španielsko, ako aj v krajinách s veľkými letiskami, teda Holandsko, Nemecko, Anglicko. Neočakávam masovy výskyt, skôr sporadické prípady. Až do času, kedy nedôjde k rozšíreniu v Rakúsku, Česku a Maďarsku, podobne ako pri covide, Slovensko bude podľa mňa jednou z krajín, kam táto choroba príde neskôr a spočiatku sporadicky.
Na Slovensku mnohým zostala na pandémiu nepríjemná pamiatka vo forme postcovidového syndrómu. Aké následky mali ľudia, ktorí sa infikovali opičími kiahňami?
Tu zatiaľ údaje z Európy nemáme, lebo všetci sú v rekonvalescencii cca 1-3 mesiace, potrebujeme viac času. Súhlasím, že v súčasnosti je postcovidový syndróm najnebezpečnejšia epidémia, ktorá je vo svete za posledných najmenej 20 rokov, sú krajiny, kde 20 percent prekonaných má postcovidový syndróm, a asi päť percent ťažkú formu, ktorá ich dočasne alebo trvale vylučuje z pracovnej schopnosti, čo bude mať pre ekonomiku v EÚ a USA desivý dopad.
Rovnako má postcovidový syndróm devastačný dopad na duševné zdravie, takže pozornosť farmaceutického priemyslu a klinickej medicíny sa bude orientovať najbližšie roky na liečbu tejto neskorej, neočakávanej, ale katastrofálnej komplikácie Covid-19. Pri nedostatku sestier a lekárov infektológov, imunológov, a najmä psychiatrov, budú dôsledky covidu v chronickej fáze (tzv. long covid, postcovid, CFS-chronic fatigue syndrome atď.) najbližších päť rokov najväčšou zdravotníckou katastrofou pre ľudstvo a jeho ekonomiku, životnú úroveň atď.
Súčasné sporadické epidémie, ako sú opičie kiahne, cholera a aviánna chrípka (pozn. vtáčia chrípka), sú v tejto fáze, našťastie, pod kontrolou epidemiológov, to neznamená, že sa najmä pri leteckých zánosoch z trópov nepoučíme z covidu, ziky, eboly a ďalších epidémií za posledných 10 rokov.
Prípad opičích kiahní potvrdili už aj v susednom Česku, Poľsku a rovnako aj v Maďarsku. Je čas zamyslieť sa nad opatreniami proti šíreniu kiahní?
Ministerstvo zdravotníctva aj Ústredný krízový štáb už pred tromi týždňami prijali opatrenia, ktoré nateraz nie sú na komunikáciu navonok, ale skôr dovnútra rezortov, lebo netreba spúšťať panické predpovede najmä v čase, kedy je Európa stigmatizovaná cez postcovidový syndróm úzkostne depresívnym syndrómom (má ho asi tretina prípadov s postcovid syndrómom).
Objednali sme vakcíny, lieky, radi by sme cez verejných zdravotníkov a Úrad verejného zdravotníctva zaškolili čím viac v teréne pôsobiacich zdravotníkov, najmä sestry, záchranárov a lekárov, žiaľ, nemáme koho, lebo v primárnej sfére, ako som spomenul aj medzi mnohými odborníkmi, je ich katastrofálny nedostatok, nielen na Slovensko, ale v celej Európskej únii. Sme radi, že naše médiá túto epidémiu, hoci je len v sporadickej forme, nezľahčujú, čo sa stalo pri zike (takmer sa zrušili olympijské hry v Brazílii). Rýchlo zabúdame na SARS, Mers, ebolu atď.
Na dlhodobé riešenie masových ochorení, pandémií, infekčných či neinfekčných chorôb potrebujeme 4-8 rokov, teda prijať na Slovensku dostatočné množstvo sestier, lekárov, fyzioterapeutov, záchranárov, psychológov, veď komplexná liečba postcovidového syndrómu, okrem dvoch lekárov potrebuje aj psychológa (najmä, ak nemáme psychiatrov), fyzioterapeuta, komunitné sestry, laboratórnych diagnostikov, verejných zdravotnikov... Dlhodobé riešenie ktorejkoľvek epidémie, či príde zoonotická chrípka alebo sa zmutujú vírusy u diviny či hospodárskych zvierat zánosom zo subtrópov a trópov, je v investícii do ľudských zdrojov v zdravotníctve. Vo všetkých kategóriách.