Emocionálne prejedanie: Ak neustále priberáte, môže byť za tým vaša psychika

Niekedy jeme, pretože sme naozaj hladní, no inokedy majú naše divoké chute na svedomí city. V takom prípade hovoríme o emocionálnom prejedaní, ktoré je príčinou nadváhy takmer u každého druhého človeka.

Pocity z jedenia

Prepojenie medzi potrebou jedenia a psychikou je veľmi jednoduché. Obe ovláda tá istá časť v mozgu, konkrétne hypotalamus. Veľmi zjednodušene vysvetlené, určité jedlá sa vám preto prepájajú s detstvom. A je pritom jedno, či ide o dobrú spomienku na krupicovú kašu alebo zlú spomienku na tekvicový prívarok.

Keby ste si začali podrobnejšie všímať, čo a kedy jete, zistili by ste, že pri určitom type nálady siahate po rovnakej skupine jedál, napríklad po sladkom. A pri inej emócii máte zas chuť dookola na mastné. Práve to viedlo vedcov k tomu aby prepojili konkrétne ľudské pocity s kategóriami potravín.

Smútok zaženie sladké

So smútkom, depresiou i úzkosťou sa spájajú sladké pokrmy. Preto je bežné vidieť, ako ženy napríklad po rozchode alebo hádke s partnerom siahajú po zmrzline, čokoláde alebo koláčiku.

Pri strese a nervovom vypätí zas telo reaguje chuťou na slané. Na rozčúlenie pomáhajú napríklad chrumkavé alebo tuhé potraviny, ktoré potrebuje človek poriadne požuť a vybiť si určitú energiu a zlosť i týmto podvedomým spôsobom.

Pocity pod kontrolou

Práve týmto spôsobom, keď sa nekontrolujeme a necháme svojim pocitom voľný priechod, sa môže každý z nás stať emocionálnym jedákom. Niekto má k tomu väčšie sklony, iný menšie, v závislosti od stability vašej psychiky alebo aj výchovy. Pretože ak vás raz rodičia naučili jesť pravidelne a dodržiavať aj pri stravovaní určitý režim a rád, máte menšie predpoklady, že budete zajedať stres či smútok.

Keď rozoznáte, že u vás ide o emocionálne zajedanie, musíte sa rozptýliť. Napríklad, nájsť si inú činnosť, aby sa vaša psychika ustálila a nenútila vás siahať po čokoláde či čipsoch.