Ako sa EÚ postaví k umelej inteligencii? Otvárame jej etický rozmer, má slúžiť človeku, hovorí Lexmann

Ako sa EÚ postaví k umelej inteligencii? Otvárame jej etický rozmer, má slúžiť človeku, hovorí Lexmann
Zdroj foto: SITA/AP
Európsky parlament sa na tohtotýždňovom plenárnom zasadaní v Štrasburgu zaoberal aj správou Osobitného výboru EP pre umelú inteligenciu v digitálnom veku, ktorá varuje pred zaostávaním Európskej únie v globálnych technologických pretekoch. Na prácu končiaceho výboru upozornili aj slovenskí europoslanci Miriam Lexmann a Ivan Štefanec, ktorí sa tejto téme venujú.

Europoslanci vo schválenom uznesení tvrdia, že verejná diskusia o využívaní umelej inteligencie by sa mala zamerať na jej potenciál pri dopĺňaní človeka v oblasti zdravia, životného prostredia či zmeny klímy; pri zvyšovaní kvality života ľudí prostredníctvom personalizovanej medicíny; a pri podpore udržateľného rastu a zamestnanosti. Únia by sa mala správať ako globálny normotvorca a nedovoliť, aby globálne normy v oblasti UI vyvinuli iní, nedemokratickí aktéri. 

Poslankyňa Miriam Lexmann, ktorá sa v EP téme etickej umelej inteligencie venuje už dlhší čas, uviedla, že víta správu osobitného výboru aj preto, že na úrovni Európskej únie sa pripravuje zákon o umelej inteligencii a jeho tvorcovia už poznajú požiadavky jedného z európskych spoluzákonodarcov.

"Je dôležiťé, že táto správa silne otvára etický rozmer umelej inteligencie. Tá má vždy slúžiť človeku a konečné slovo má mať vždy človek," vysvetlila. To je podľa nej dôležité aj v geopolitickom kontexte, keď totalitné režimy zneužívajú UI na potláčanie ľudských práv a sú obavy, že umelá inteligencia, ktorá sa vymyká etickým štandardom, by sa mohla dostať do EÚ prostredníctvom obchodu. Preto považuje za potrebné, aby Únia bola "hlavným regulátorom" umelej inteligencie a nastavila pravidlá, podľa ktorých bude UI fungovať.

Zbrane umelej inteligencie

V geopolitickej oblasti správa EP hovorí o autonómnych smrtiacich zbraniach, ktoré by podľa Lexmann mali byť na trhu EÚ zakázané. Zaoberá sa aj trhom práce s tým, že pracovníci by vždy mali vedieť, že majú dočinenia s UI, aby vedeli, ako umelá inteligencia používa ich dáta a kontroluje výkaz práce, a tiež aby vedeli, či hovoria so živým človekom alebo s nejakým algoritmom vytvoreným umelou inteligenciou. "Toto je dôležité pre psychiku, pre otvorenie sa umelej inteligencii, a tiež pre jej reguláciu. Aby sme vedeli, kde a kedy ju môžeme pozitívne využiť pre človeka a kde sú riziká, ktoré treba eliminovať," vysvetlila.

Lexmann privítala, že správa Európskeho parlamentu hovorí aj o väčšom využití umelej inteligencie pri práci z domu, na čo ona dlhodobo upozorňuje. Počas pandémie napríklad slovenskí zamestnanci v IT sektore zamestnaní v Nemecku nemohli pracovať z domu zo Slovenska, hoci išlo o prácu na jednotnom trhu EÚ. Umelá inteligencia by aj vďaka jej pripomienkam z EP mala tieto možnosti uľahčiť a vyjsť v ústrety pracovníkom na diaľku.

Zaostávame za USA a Čínou

Ivan Štefanec, ktorý pracoval v uvedenom výbore Európskeho parlamentu, tvrdí, že EÚ má len zlomok investícií do UI v porovnaní s Čínou alebo USA. Únia podľa jeho slov zaostáva desaťnásobne a potrebuje tieto investície zvýšiť, čo teraz členským krajinám umožňujú ich plány obnovy v oblasti digitalizácie.

"Potrebujeme však aj zadefinovať oblasti, ktoré sú dôležité pre nás, lebo nikto doteraz na svete nezadefinoval, čo je dôležité pri umelej inteligencii," upozornil. Podľa jeho slov ide o tri hlavné princípy: dôveru spotrebiteľov v UI, čo sa týka aj ich dostatočnej informovanosti; jasne zadefinovanú zodpovednosť, keďže ide o veľké množstvo spracovávaných dát; a do tretice je to konečné rozhodovanie človeka pri používaní UI.

"Umelá inteligencia môže byť len dobrým sluhom. Môže sa však stať, že bude aj zlým pánom, a preto je dôležité, aby slúžila človeku. Vždy konečné rozhodnutie, kedy a ako použiť umelú inteligenciu, musí mať človek," odkázal Štefanec.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá