ROZHOVOR Rakovina štítnej žľazy je častejšia u žien, hovorí expert. Údajne ňou však trpí i Putin
Dá sa bez nej žiť, no jej činnosť treba nahradiť liekmi. Najčastejším príznakom rakoviny štítnej žľazy je hrčka v prednej časti krku. V rámci "samo-vyšetrenia" si ju môžete prehmatať alebo pozorovať prednú časť krku v zrkadle pri pití vody. Častejšia je u žien, no vyskytuje sa aj u mužov. Spomína sa aj v súvislosti s Vladimirom Putinom, ktorý sa obklopil špecialistami na rakovinu štítnej žľazy. Na to, či sa ľudia začali po veľkých nákupoch jódových tabliet zaujímať viac aj o svoju štítnu žľazu nám odpovedal ORL špecialista docent Miroslav Tedla.
V rozhovore sa dočítate:
- ako pracuje štítna žľaza po jadrovom útoku,
- či sa dá bez nej žiť,
- ako si "samo-vyšetriť" štítnu žľazu,
- ako rakovina štítnej žľazy mení naše správanie,
- ako dlho trvá liečba,
- či so správami o údajne chorom Putinovi vzrástol záujem o ochorenie.
Ak sa pozrieme na nedávne udalosti, Slováci po rozkaze Vladimira Putina o uvedení jadrových zbraní do pohotovosti, skupovali jódové tabletky. Pulz nám zvýšilo aj dočasné obsadenie dvoch jadrových elektrární na Ukrajine. Ako začne pracovať naša štítna žľaza, ak by došlo k jadrovému útoku?
Pri jadrovom výbuchu sa do atmosféry dostane rádioaktívny jód, ktorý sa dostane do organizmu a je následne z krvného obehu absorbovaný štítnou žľazou. Pokiaľ sa do tela dostane rádioaktívny jód vo veľkom množstve, môže v budúcnosti zapríčiniť vznik rakoviny štítnej žľazy. Najzraniteľnejšie sú batoľatá a malé deti, u ľudí nad 40 rokov je riziko menšie. Rakovina štítnej žľazy sa môže vyvinúť najskôr za päť až desať rokov.
Dá sa bez štítnej žľazy žiť?
Množstvo ľudí podstúpi každoročne takzvanú totálnu tyroidektómiu, teda sa im chirurgicky z rôznych dôvodov odstráni celá štítna žľaza. Bez štítnej žľazy sa dá žiť, je však potrebné nahrádzať jej činnosť hormónmi štítnej žľazy, ktoré sa do tela dodávajú formou rannej tabletky. Je dôležité, aby bola tabletka prijatá aspoň 30 minút pred jedlom alebo pitím.
Ktorí pacienti sú "náchylnejší" na rakovinu štítnej žľazy? Aká je zvyčajne ich anamnéza? U ktorej vekovej skupiny sa najčastejšie objavuje rakovina štítnej žľazy?
Termín rakovina štítnej žľazy môže označovať viacero chorôb. Veľmi zjednodušenie môže ísť o tzv. diferencovaný karcinóm štítnej žľazy (papilárny alebo folikulárny), čo je zvyčajne veľmi dobre liečiteľné ochorenie. Na druhej strane rakovinou štítnej žľazy je aj tzv. anaplastický karcinóm štítnej žľazy, ktorý je naopak jedným z najzhubnejších rakovinových ochorení so zlou prognózou. Našťastie je omnoho zriedkavejší ako diferencovaný karcinóm. Medzi typy rakoviny štítnej žľazy sa zaraďuje aj tzv. medulárny karcinóm. Najčastejším príznakom rakoviny štítnej žľazy je hrčka v prednej časti krku. U agresívnych typov môže byť prvým príznakom zachrípnutie, prípadne pocit dychovej tiesne/dusenia.
Docent Miroslav Tedla je slovenský lekár a ORL špecialista. Venuje sa otorinolaryngológii v celej šírke odboru, špeciálne sa zameriava na chirurgiu štítnej žľazy a prištítnych teliesok (viac ako 100 operácií ročne), chirurgiu slinných žliaz, onkologickú chirurgiu hlavy a krku, chirurgiu hrtana a hlasiviek, chirurgiu nosa a prinosových dutín a na poruchy prehĺtania.
Zdroj: mirotedla.sk
Rakovina štítnej žľazy postihuje trikrát častejšie ženy ako mužov. Spýtam sa jednoducho - čím je ženské telo pre rakovinu štítnej žľazy príťažlivejšie ako mužské?
Rakovina štítnej žľazy je častejšie diagnostikovaná u žien ako u mužov. Napríklad drobné papilárne (diferencované) karcinómy sú u žien diagnostikované asi 4x častejšie ako u mužov, tieto typy rakoviny štítnej žľazy sú veľmi dobre liečiteľné. V porovnaní s tým sú vážnejštie typy rakoviny štítnej žľazy prítomné takmer rovnako u oboch pohlaví. V súčasnosti nie je úplne jasné prečo je rakovina štítnej žľazy častejšia u žien. Čiastočne môžu byť na príčine hormonálne rozdiely medzi pohlaviami.
Gynekológovia pravidelne na prehliadkach pripomínajú ženám samovyšetrenie prsníkov. Dá sa "samo-vyšetriť" aj štítna žľaza?
Štítnu žľazu je možné vyšetriť aj v domácich podmienkach. Ide o orgán nachádzajúci sa medzi jugulárnou jamkou nad prsnou kosťou a ohryzkom (štítna chrupka hrtana). Túto oblasť je možné prehmatať prstami, pokiaľ pri prehmataní cítite v strednej časti krku hrčku, je vhodné vyšetrenie lekárom, nakoľko môže ísť o uzol štítnej žľazy, ktorý môže byť v určitom percente zhubný. Iná možnosť samovyšetrenia je pred zrkadlom. Pacient by si mal pozorovať prednú časť krku pri pití vody, pri prehltnutí sa štítna žľaza pohybuje zhora nadol, pokiaľ je prítomný väčší uzol, tak sa dá jeho pohyb pri prehĺtaní pozorovať v zrkadle. Pri takomto zistení je takisto odporúčané vyšetrenie u lekára.
S akými príznakmi rakoviny štítnej žľazy sa najčastejšie stretávate v rámci vašej praxe? Poznáte to na pacientovi na pohľad?
Ako chirurg štítnej žľazy sa väčšinou stretávam s pacientom, ktorý už bol vyšetrený špecialistom pre choroby štítnej žľazy - endokrinológom. Endokrinológ určí vhodný liečebný postup, pokiaľ ide o chirurgický výkon, ten realizujeme ako špecialisti na chirurgiu štítnej žľazy na otorinolaryngologickom resp. chirurgickom pracovisku. Rakovina sa môže nachádzať v uzle štítnej žľazy, ktorý sa dá vidieť/nahmatať ako hrčka v strednej časti krku medzi hrudnou kosťou a ohryzkom.
Môže sa rakovina štítnej žľazy prejavovať na duševnom stave pacienta? Ako mení rakovina štítnej žľazy jeho správanie?
Diagnóza rakoviny má, samozrejme, dosah na duševný stav pacienta. Môže sa prejaviť viacero emócií ako sú smútok, úzkosť, hnev. Rôzni pacienti môžu na rovnakú diagnózu zareagovať rôzne.
Ak si pacient nahmatá alebo mu zistia na ultrazvuku "uzly", čo to pre neho znamená? Hneď po diagnostikovaní ich odstránia?
U veľkej časti populácie sa počas života vyvinú uzly v štítnej žľaze. Uzly možno opísať ako tkanivo štítnej žľazy, ktoré sa dá nahmatať, prípadne rozpoznať na ultrazvukovom alebo inom zobrazení štítnej žľazy. Pokiaľ je zistený uzol na štítnej žľaze, je potrebné ho vyšetriť ultrazvukom, veľmi často lekár navrhne zrealizovať punkciu uzla tenkou ihlou. Bunky ktoré sa takto získajú, je možné vyšetriť mikroskopicky. Taktiež sa vyšetruje funkcia štítnej žľazy. Na základe vyššie uvedených vyšetrení, anmnézy a prípadne ďalších vyšetrení, ako je napríklad scintigrafické vyšetrenie, CT, MRI či molekulárne genetické vyšetrenie sa stanoví riziko malignity vo vyšetrovanom uzle. Pokiaľ je vyššie, zvyčajne sa odporučí operácia štítnej žľazy, a teda vybratie celej žľazy alebo jej časti s podozrivým uzlom.
Každý pacient, ktorý zistí, že jeho zdravie nie je v poriadku, si v tej chvíli praje čo najskoršie uzdravenie. Zrejme je to individuálne, ale predsa, ako dlho zvyčajne trvá liečba rakoviny štítnej žľazy?
Rakovina štítnej žľazy sa lieči chirurgicky, časť pacientov potrebuje liečbu rádioaktívnym jódom, prípadne ďalšiu nechirurgickú liečbu. Rekonvalescencia po nekomplikovanej chirurgickej liečbe diferencovaného karcinómu štítnej žľazy trvá zvyčajne dva týždne. Indikácia a spôsob podávania liečby rádiojódom, prípadný počet opakovaní takejto liečby ako aj to, ako je liečba tolerovaná je u každého pacienta individuálny. Poliečebné sledovanie (follow-up) je dlhodobý a trvá roky.
Vieme zabrániť rakovine štítnej žľazy prevenciou?
Veľká časť pacientov s rakovinou štítnej žľazy nemá identifikované žiadne rizikové faktory, t.j. nebolo možné vyhnúť sa vzniku rakoviny prevenciou. Potvrdeným rizikovým faktorom je radiácia oblasti krku v detstve. Z toho dôvodu je treba radiačnú expozíciu krku v detstve redukovať na minimum. Niektoré typy rakoviny štítnej žľazy (medulárny karcinóm) môžu byť dedičné. Pokiaľ je takáto záťaž v rodine prítomná, je možné v niektorých prípadoch rozvoju rakoviny štítnej žľazy zabrániť tým, že sa preventívne odstráni.
O rakovine štítnej žľazy sa v poslednom období hovorí aj v súvislosti s Vladimirom Putinom, ktorý týmto ochorením údajne trpí. Vnímate, že by sa po týchto nepotvrdených správach ľudia začali viac zaujímať o toto ochorenie?
Vladimír Putin je globálne exponovaná osobnosť, a áno, počul som bulvárne správy, že môže byť liečený na malignitu štítnej žľazy. Vo všeobecnosti pokiaľ choroba známej osobnosti zvýši záujem o nejaké ochorenie, tak je vhodné, aby sa to využilo na informovanie o tom ktorom ochorení, aby o ňom boli k dispozícii správne informácie a pokiaľ je to možné, aby sa využili v prevencii či skorom odhalení prvých príznakov toho ktorého ochorenia. Vo všeobecnosti je pri malignitách včasná diagnostika kľúčom k čím lepšiemu zvládnutiu choroby.