V Bruseli sa uskutoční mimoriadny summit, rokovať sa bude o vyslaní medzinárodnej mierovej misie na Ukrajinu
V Bruseli sa uskutoční mimoriadny summit Severoatlantickej aliancie, na ktorom budú lídri rokovať aj o vyslaní medzinárodnej mierovej misie na Ukrajinu. Poľský návrh však vyvoláva obavy, aby tento krok neviedol k zatiahnutiu aliancie do priameho konfliktu s Ruskom. V Bruseli je prítomný aj americký prezident Joe Biden. Slovensko zastupuje prezidentka Zuzana Čaputová. Virtuálne má vystúpiť aj Volodymyr Zelenskyj.
Stoltenberg počas stretnutia s novinármi uviedol, že lídri 30-člennej organizácie sa stretávajú "v kľúčovom momente pre našu bezpečnosť". Dôvodom mimoriadnych rokovaní spojencov, ktoré predchádzajú tradičnému summitu naplánovanému na koniec júna v Madride, je ruská invázia na Ukrajinu. Šéf Aliancie v tejto súvislosti pripomenul, že spojenci na summite vypočujú posolstvo ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý sa im prihovorí formou videohovoru.
Prijmú ďalšie rozhodnutia
Podľa Stoltenberga spojenci po prepadnutí Ukrajiny preukázali svoju jednotu a aj silnú podporu pre Ukrajinu, pričom NATO konalo rýchlo a spoločne na ochranu a obranu všetkých svojich spojencov. Vyústilo to do situácie, že v Európe, v členských krajinách Aliancie, sú teraz státisíce spojeneckých vojakov vo zvýšenej pohotovosti a 100.000 len z USA. Pod priamym velením NATO sú aj sily rýchleho nasadenia v počte 40.000 vojakov, väčšinou vo východnej časti Aliancie, ktoré majú podporu leteckých a námorných síl.
"Na summite prijmeme ďalšie rozhodnutia. Očakávam, že lídri odsúhlasia posilnenie pozície NATO vo všetkých oblastiach. S výrazným zvýšením počtu našich síl vo východnej časti Aliancie. Na súši, vo vzduchu i na mori," uviedol Stoltenberg. Spresnil, že prvým krokom bude rozmiestnenie štyroch nových bojových skupín NATO – v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku. Dodal, že spolu s už existujúcimi silami v pobaltských krajinách a Poľsku bude mať Aliancia osem mnohonárodných bojových skupín na svojom východnom krídla, od Baltského až po Čierne more, čo posilní politiku odstrašovania a obrany z dlhodobého hľadiska.
Od summitu očakáva Stoltenberg aj opätovné vyjadrenie podpory Ukrajine, ktorá má podľa Charty OSN právo na sebaobranu. Spresnil, že krajiny NATO pomáhajú Ukrajincom presadzovať toto základné právo. Prejavuje sa to v zintenzívnení vojenskej podpory – poskytovaní protitankových a protivzdušných obranných systémov, dronov, paliva a munície –, v podobe finančnej pomoci a v prijímaní miliónov utečencov z Ukrajiny.
"Očakávam, že spojenci schvália poskytnutie ďalšej podpory. Vrátane pomoci v oblasti kybernetickej bezpečnosti a vybavenia, ktoré má Ukrajine pomôcť chrániť sa pred chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými hrozbami," vysvetlil Stoltenberg. Zároveň upozornil, že NATO má zodpovednosť zabezpečiť, aby vojna neeskalovala za hranice Ukrajiny a nestala sa konfliktom medzi NATO a Ruskom.
Summit ako podpora aj pre iné krajiny
Summit by mal byť podľa neho aj potvrdením podpory pre ostatných partnerov ohrozených "ruským tlakom", pričom menoval najmä Gruzínsko a Bosnu a Hercegovinu. Upozornil, že v spolupráci s EÚ im NATO musí pomôcť zachovať si svoju suverenitu a právo prijímať nezávislé rozhodnutia.
V neposlednom rade sa spojenci budú zaoberať aj úlohou Číny v rusko-ukrajinskej vojne, lebo Čína poskytla Rusku politickú podporu a pomáha Moskve šíriť dezinformácie. "Spojenci sa obávajú, že Čína by mohla poskytnúť materiálnu podporu ruskej invázii. Očakávam, že lídri vyzvú Čínu, aby plnila svoje povinnosti člena Bezpečnostnej rady OSN a nepodporovala ruské vojnové úsilie," vysvetlil Stoltenberg. Očakáva tiež, že lídri podporia aj výzvu pre Bielorusko, aby ukončilo svoju spoluúčasť na ruskej invázii. Zhoda lídrov NATO sa na summite očakáva aj v oblasti väčších investícií do obrany, bez čoho nebude možné posilňovania bezpečnosti.