Z Mníchovskej konferencie odzneli varovania pre Rusko. V prípade invázie ho čakajú rozsiahle sankcie
Kríza vyvolaná sústreďovaním ruských vojsk v okolí hraníc Ukrajiny je jednou z hlavných tém Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, ktorá sa koná počas tohto víkendu. Vo svojich vystúpeniach sa jej venovali aj šéf NATO Jens Stoltenberg a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorí varovali Kremeľ, že prípadná invázia voči Ukrajine by mala pre Rusko vážne vojenské a ekonomické dôsledky.
Vystúpili Stoltenberg aj von der Leyenová
Informovala o tom agentúra AFP. "Ak chce Kremeľ dosiahnuť to, aby mal na svojich hraniciach menej NATO, bude tam mať (v dôsledku svojich súčasných aktivít) naopak viac NATO," povedal počas vystúpenia v Mníchove Stoltenberg. Severoatlantická aliancia podľa neho v reakcii na kroky Moskvy "prijme všetky potrebné opatrenia na ochranu a obranu" svojich členských krajín.
Ursula von der Leyenová sa vo svojom vystúpení sústredila na vážne hospodárske dôsledky možného ruského útoku voči Ukrajine. Ak sa Kremeľ rozhodne pre takúto agresiu, bude nasledovať "rozsiahly balík" finančných a ekonomických sankcií. "Rusko sa tým môže pripraviť o svoju budúcu prosperitu," varovala šéfka eurokomisie.
Spojené štáty chcú naďalej rokovať
"Sme stále otvorení diplomatickému riešeniu. Ale ak to nebude fungovať, bude to mať následky. A tie budú tvrdé a rýchle," vyhlásila Harrisová, ktorú citovala agentúra DPA.
Viceprezidentka varovala, že po prípadnej ruskej invázii budú nasledovať nielen ekonomické sankcie, v dôsledku ktorých Rusko utrpí "bezprecedentné" finančné straty, ale aj vojensko-bezpečnostné opatrenia pri ruských hraniciach. "Nezastavíme sa pri hospodárskych krokoch. Ešte viac posilníme ochranu krajín na východnom krídle NATO," povedala Harrisová podľa agentúry AFP.
Podľa Scholza riziko nie je zažehnané
V konflikte týkajúcom sa Ukrajiny nebadať podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza ani náznak uvoľnenia. "V Európe opäť hrozí vojna. A riziko jej prepuknutia vôbec nie je zažehnané," povedal na konferencii Scholz. Správu priniesla agentúra DPA.
Kancelár znova varoval Rusko pred útokom na Ukrajinu a vyzval na rokovania. Na rozmiestnenie viac ako 100-tisíc ruských vojakov pri hraniciach Ukrajiny nevidí Scholz nijaký dôvod. Postoj Ruska, ktoré považuje otázku možného členstva Ukrajiny v NATO ako dôvod na vojnu, považuje za "paradoxný", pretože o nej sa v najbližšom čase nebude rozhodovať.
"Vojenská agresia voči Ukrajine by bola vážnou chybou. A my nechceme, aby k tomu došlo," povedal Scholz. Západ je podľa neho s Moskvou pripravený rokovať, ale treba rozlišovať medzi neudržateľnými požiadavkami Ruska a legitímnymi bezpečnostnými záujmami.
Právo na slobodný výber zoskupenia, do ktorého chce nejaký štát patriť, nemôže byť predmetom dohadovania, zdôraznil Scholz. "Existujú bezpečnostné problémy, ktoré sú dôležité pre obe strany. Predovšetkým transparentnosť zbraňových systémov a cvičení, mechanizmy na vyhýbanie sa riziku či nové prístupy ku kontrole zbraní," konštatoval. Vo verejnej diskusii bol však tento vývoj zatienený globálnymi problémami, akými sú pandémia koronavírusu a boj proti klimatickej zmene.
V poradí 58. Mníchovská bezpečnostná konferencia sa začala v piatok a potrvá do nedele. Medzi účastníkmi tohto prestížneho podujatia sú aj americká viceprezidentka Kamala Harrisová, generálny tajomník OSN António Guterres či ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Zástupcovia Ruskej federácie však na konferencii chýbajú, podľa agentúry DPA do Mníchova nepricestovala ruská delegácia po prvý raz od roku 1991.