Svet vidí genocídu, Čína prevýchovu teroristov. Ujgurský problém sa k olympijskej idyle nehodí
Pri príležitosti olympiády v Pekingu sa čínsky režim usiluje prezentovať krajinu v tom najlepšom svetle. Faktom je, že Čína má niekoľko kapitol, o ktorých nerada hovorí. Jednou z tých, ktoré dnes rezonujú najviac, sú kroky voči moslimským etnickým skupinám, najmä Ujgurom.
Milión ľudí na prevýchove
Čína čelí obvineniam zo spáchania zločinov proti ľudskosti a pravdepodobne aj genocídy proti ujgurskému obyvateľstvu a iným prevažne moslimským etnickým skupinám v severozápadnom regióne Sin-ťiang. Píše o tom BBC. Organizácie pre ľudské práva sa domnievajú, že Čína v posledných rokoch zadržala viac ako milión Ujgurov proti ich vôli v rozsiahlej sieti, ktorú štát nazýva „prevýchovné tábory“. Státisíce Ujgurov obvinil a potrestali odňatím slobody.
Existujú aj dôkazy o tom, že Ujguri sú zneužívaní na nútenú prácu a ženy sú násilne sterilizované. Niektorí bývalí väzni z táborov tiež tvrdili, že boli mučení a sexuálne zneužívaní. Medzi niekoľkými krajinami, ktoré obvinili Čínu zo spáchania genocídy v Sin-ťiangu, sú aj Spojené štáty. Správy obviňujúce Čínu zo zločinov proti ľudskosti zverejnili popredné ľudskoprávne skupiny Amnesty a Human Rights Watch. Čína všetky obvinenia popiera a tvrdí, že jej systém „prevýchovných“ táborov slúži na boj proti separatizmu a islamistickej militantnosti v regióne.
Kto sú Ujguri?
V Sin-ťiangu, ktorý je oficiálne známy ako Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, žije asi 12 miliónov Ujgurov, väčšinou moslimov. Ujguri hovoria vlastným jazykom, ktorý je podobný tomu tureckém. Považujú sa za kultúrne a etnicky blízkych národom Strednej Ázie. Tvoria menej ako polovicu populácie Sin-ťiangu.
V posledných desaťročiach došlo k masovej migrácii Číňanov Han ktorí sú prevládajúcim etnikom Číny, do Sin-ťiangu. Presuny údajne zorganizoval štát, aby rozriedil tamojšiu ujgurskú populáciu. Čína bola tiež obvinená z útokov na moslimské náboženské osobnosti, zo zákazu náboženských praktík v regióne, ako aj z ničenia mešít a hrobiek. Ujgurskí aktivisti sa obávajú, že ich kultúre hrozí vymazanie.
Strategicky podstatný región
Sin-ťiang leží na severozápade Číny a je najväčším regiónom krajiny. Podobne ako Tibet je autonómny, čo znamená, najmä teoreticky, že má určité právomoci v oblasti samosprávy. V praxi však oba regióny podliehajú veľkým obmedzeniam centrálnej vlády.
Sin-ťiang je prevažne púštny región a produkuje asi pätinu svetovej produkcie bavlny. Skupiny pre ľudské práva upozorňujú, že veľká časť tejto bavlny vznikla vďaka núteným prácam. V roku 2021 niektoré západné značky odstránili bavlnu Xinjiang zo svojich dodávateľských reťazcov, čo viedlo aj k odporu proti týmto značkám z strany čínskych celebrít.
Región je tiež bohatý na ropu a zemný plyn a vzhľadom na jeho blízkosť k Strednej Ázii a Európe ho Peking vníma ako dôležité obchodné spojenie. Začiatkom 20. storočia Ujguri nakrátko vyhlásili nezávislosť regiónu, no v roku 1949 sa dostali pod úplnú kontrolu novej čínskej komunistickej vlády.
Obvinenia voči Číne
Viaceré krajiny vrátane USA, Kanady a Holandska obviňujú Čínu zo spáchania genocídy. Genocída podľa medzinárodného dohovoru znamená „úmysel úplne alebo čiastočne zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu“. Podľa správ, ktoré presiakli z Číny, dochádza okrem okrem integrovania Ujgurov v táboroch aj k násilným masovým sterilizáciám ujgurských žien a k oddeľovaniu detí od ich rodín.
O genocíde sa hovorí aj v najvyšších politických kruhoch. Britský minister zahraničných vecí Dominic Raab uviedol, že zaobchádzanie s Ujgurmi predstavuje „strašné porušovanie najzákladnejších ľudských práv“ a britský parlament v apríli 2021 vyhlásil, že Čína pácha v Sin-ťiangu genocídu.
Výbor OSN pre ľudské práva už v roku 2018 uviedol, že má dôveryhodné správy o tom, že Čína zadržiava až milión ľudí v „centrách boja proti extrémizmu“ v Sin-ťiangu. Austrálsky inštitút pre strategickú politiku našiel v roku 2020 dôkazy o viac ako 380 týchto „prevýchovných táboroch“, čo je oproti predchádzajúcim odhadom nárast o 40 %.
O krutosti voči Ujgurom svedčia aj uniknuté dokumenty známe ako China Cables. Opisujú, že tábory majú slúžiť ako prísne strážené väznice s tvrdou disciplínou a trestami. Ľudia, ktorým sa z nich podarilo utiecť, hlásili fyzické, psychické aj sexuálne mučenie. Ženy hovorili o masovom znásilňovaní a sexuálnom zneužívaní.
Separatistické nálady
Od 90. rokov v regióne Sin-ťiangu vzrástli separatistické nálady, ktoré občas prerástli do násilia. V roku 2009 zomrelo pri stretoch v Sin-ťiangu asi 200 ľudí. Číňania z obetí vinili Ujgurov, ktorí chceli vlastný štát. V posledných rokoch však masívny bezpečnostný zásah čínskeho režimu potláča odpor ujgurskej menšiny.
Sin-ťiang momentálne pokrýva všadeprítomná sieť dohľadu, ktorú tvorí polícia, kontrolné stanovištia a kamery, ktoré skenujú všetko od poznávacích značiek až po ľudské tváre. Podľa Human Rights Watch polícia tiež používa mobilnú aplikáciu, pomocou ktorej sleduje správanie ľudí, napríklad to, koľko elektriny spotrebujú a ako často používajú vchodové dvere.
Od roku 2017, keď prezident Si Ťin-pching vydal príkaz, podľa ktorého by všetky náboženstvá v Číne mali byť čínske, došlo k ďalším tvrdým zásahom. Aktivisti tvrdia, že Čína sa snaží vykoreniť ujgurskú kultúru.
Čo hovorí Čína?
Čína všetky obvinenia z porušovania ľudských práv v Sin-ťiangu dôsledne popiera. V roku 2019 uviedla, že všetkých zo svojho „prevýchovného“ táborového systému prepustila, hoci svedectvá z regiónu naznačujú, že mnohí sú stále zadržiavaní a mnohí boli prevezení z táborov do formálnych väzníc.
Čína sa snaží argumentovať, že zásah v Sin-ťiangu je nevyhnutný na potlačenie terorizmu a vykorenenie islamistického extrémizmu. Tábory sú vraj účinným nástrojom na prevýchovu väzňov v boji proti terorizmu. Trvá na tom, že ujgurskí militanti vedú násilnú kampaň za nezávislý štát, pričom plánujú bombové útoky, sabotáže a občianske nepokoje. Čína sa nepriznáva ani k masovým sterilizáciám a tvrdí, že obvinenia z nútenej práce sú „úplne vymyslené“.