Väčšina ľudí mi k povolaniu gratuluje, hovorí prvý slovenský balzamovač. Štúdium bolo náročné psychicky aj fyzicky

7.2.2022 15:41

Netradičné, ale potrebné. Presne tak sa dá definovať prvé zriadenie, ktoré je určené na balzamáciu tiel zosnulých. Táto služba zároveň vyrieši viacero problémov, ktoré mali pohrebné služby napríklad pri transporte zosnulých do zahraničia. V TA3 sme sa rozprávali s predsedom SAPaKS Ladislavom Strížom a prvým slovenským balzamovačom Radoslavom Pekarom.

Úmrtnosť na Slovensku medziročne klesla. Koľko ľudí zomrelo minulý rok?
Foto: TASR/AP (ilu.)

Dve desaťročia na patológii

Stríž potvrdil, že balzamovanie je aj u nás potrebnou metódou a niektoré letecké spoločnosti bez tohto úkonu zosnulých vôbec netransportujú. Keď bolo doteraz nutné na Slovensku balzamovať mŕtveho, telá museli posielať do Viedne, Budapešti alebo do Nemecka, čo stálo "dosť financií aj nervov". Stríž je rád, že sa urobili potrebné kroky a metóda balzamovania je dostupná aj u nás.

Prvý slovenský balzamovač pracoval vyše 20 rokov na patológii ako pitevný asistent. Zároveň sa venoval úprave zosnulých. Pri zdokonaľovaní sa v tomto odbore ho práca zaviedla k Petrovi Rambouskovi, ktorý je zakladateľom Inštitútu balzamovačov v Česku. Pekar vysvetlil, že hlavným cieľom balzamovania je zastavenie posmrtných zmien, ktoré sú vyvolané baktériami alebo hmyzom. "Balzamáciou alebo konzerváciou sa dá dosiahnuť čo najprirodzenejší vzhľad zosnulého," spresnil.

Aby sa Pekar mohol venovať svojej profesii, absolvoval dvojročné štúdium u doktora Rambouska v Česku. Štúdium končilo náročnou skúškou, ktorá Pekarovi zabrala skoro 16 hodín. "Je to náročné fyzicky, psychicky aj finančne, veľký problém je s dostupnosťou učiva," vysvetil s tým, že k doktorovi Rambouskovi chodili najmä nemeckí študenti, takže vyučovanie prebiehalo v nemeckom jazyku a študijná literatúra bola v nemčine, francúzštine a angličtine.

Predsudky k pohrebným profesiám

V súčasnosti sa na slovensku balzamovanie využíva najmä pri transportoch tiel. Stríž zdôraznil, že pri balzamovaní ide aj o úpravu tela, napríklad po autohaváriách, keď si príbuzní želajú vystaviť mŕtveho.

Základom balzamácie je balzamačná pumpa. Pomocou nej sa fixačné látky dopravia do cievneho systému zosnulého. "Pumpa pod tlakom vpustí balzamačnú látku do krvného obehu," opísal Pekar. Cez otvorenú žilu zároveň zbavia telo krvi. "Takto sa vlastne prečistí cievny systém," vysvetlil s tým, že telo zároveň treba rozhýbať a uvoľniť.

Ako reagujú ľudia, keď sa dozvedia o Pekarovej profesii? "Väčšina ľudí v mojom okolí mi k tomu gratuluje," povedal. Podľa Pekara majú ľudia stále voči pohrebným prácam predsudky. "Doba ide dopredu a myslím si, že s tým nie je žiadny problém," vyjadril sa. Jedným zo Slovákov, ktorí po smrti prešli procesom balzamovania bol podnikateľ a exminister Alexander Rezeš. Balzamovali ho však v Rakúsku.

Stríž vysvetlil, že balzamovanie je bežné vo Francúzsku, Španielsku či v afrických štátoch. V niektorých štátoch, napríklad v Rumunsku, je balzamovanie povinné. Využívanie balzamácie je zároveň znakom iného prístupu k pochovávaniu a pohrebným rituálom.

Celé štúdio TA3 a rozhovor s hosťami Ladislavom Strížom a Radoslavom Pekarom si môžete pozrieť tu:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"