NATO má sily v pohotovosti. Do Estónska prišli stíhačky, počet vojakov by navýšilo aj Rumunsko
Šesť amerických stíhačiek typu F-15 pristálo v stredu na leteckej základni v Estónsku, aby tam v čase vyhrotenej situácie medzi Ruskom a Ukrajinou posilnili tzv. východné krídlo Severoatlantickej aliancie. Bukurešť rokuje s Washingtonom a Parížom o možnostiach zvýšenia počtu francúzskych a amerických vojakov v Rumunsku.
Stíhačky majú ostať v Estónsku týždeň a pol, uvádza agentúra Reuters. "Šesť stíhačiek bude nasadených do konca budúceho týždňa," povedal hovorca leteckej základne Ämari na severozápade Estónska. Veliteľstvo letectva NATO uviedlo, že tieto stíhačky v Estónsku posilnia misiu Aliancie zaisťujúcu protivzdušnú obranu Pobaltia.
Spoliehajú sa na NATO
NATO zároveň už skôr oznámilo, že vo štvrtok vyšle Dánsko na neďalekú litovskú základňu Šiauliai štyri stíhačky typu F-16. Tieto lietadlá majú podľa veliteľstva Aliancie spolupracovať s ďalšími spojeneckými krajinami v celom Pobaltí a popri protivzdušnej obrane sa tam zúčastňovať aj na leteckých manévroch.
Pobaltské krajiny Estónsko, Litva a Lotyšsko, ktoré boli v minulosti súčasťou Sovietskeho zväzu, avšak teraz sú členmi NATO a EÚ, nedisponujú vlastnými stíhačkami a pri ochrane svojho vzdušného priestoru sa spoliehajú na NATO, pripomína Reuters.
Rusko hovorí o "hystérii"
NATO v pondelok informovalo, že svoje sily uvádza do pohotovosti a východnú Európu posilňuje loďami a stíhačkami, avšak o nasadení amerických stíhačiek v Estónsku sa vtedy nezmienilo. Rusko tento krok Aliancie, vyvolaný hromadením ruských vojakov pri hraniciach s Ukrajinou, odsúdilo ako "hystériu" Západu.
Rusko zhromaždilo v ostatnom čase pri svojich hraniciach s Ukrajinou približne 100.000 vojakov. Západ to považuje za prípravu na potenciálnu inváziu na Ukrajinu, čo Moskva odmieta. Spojené štáty a ich spojenci však Rusku pohrozili, že ak na Ukrajinu zaútočí, zavedú proti nemu tvrdé sankcie.
Posilniť obranu chce aj Rumunsko
"Neustále hovorím, že sme pripravení na našom území umožniť spojencom z NATO zvýšenie ich vojenskej prítomnosti," povedal rumunský prezident Klaus Iohannis. Dodal, že "Rumunsko je v kontakte s oboma spojencami za účelom vytvorenia konkrétnych spôsobov, ako to zrealizovať".
Iohannisove slová prišli po stretnutí rumunskej Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť, ktorá sa zaoberala otázkami bezpečnosti v súvislosti s hromadením ruských vojakov pri ukrajinských hraniciach. Kľúčom k deeskalácii napätia sú podľa rumunského prezidenta diplomatické rozhovory. Dodal, že rada v stredu zhodnotila potenciálny vplyv konfliktu na podniky a energetický a bankový sektor. Témou bol tiež možný prílev utečencov z Ukrajiny, s ktorou má Rumunsko spoločnú 600-kilometrovú hranicu.
Ako pripomína Reuters, v Rumunsku sa nachádza mnohonárodnostná jednotka NATO o veľkosti takmer 4000 vojakov. USA však majú v Rumunsku a Bulharsku svoje sily umiestnené aj na samostatných základniach. "Súčasná kríza opäť dokazuje, že konsolidácia spojeneckej prítomnosti na východnom krídle vrátane našej krajiny je veľmi dôležitá," uzavrel Iohannis.