Večne zamrznutá pôda sa roztápa. Ohrozuje cesty, veľké potrubia i celú planétu

Večne zamrznutá pôda sa roztápa. Ohrozuje cesty, veľké potrubia i celú planétu
Zdroj foto: TASR/AP (ilu)
Topenie večne zamrznutej pôdy v Arktíde, ktoré môže uvoľniť obrovské množstvo skleníkových plynov, ohrozuje nielen miestnu infraštruktúru, ale aj celú planétu. Vyplýva to z novej štúdie, ktorú tento týždeň zverejnil odborný časopis Nature.

Informuje o tom agentúra AFP. Permafrost, ktorý bežne ani v lete nerozmŕza, pokrýva 30 miliónov kilometrov štvorcových planéty, z toho približne polovicu v Arktíde. Obsahuje dvojnásobok množstva oxidu uhličitého, ako je v atmosfére a trojnásobok množstva, ktoré sa do vzduchu dostalo od roku 1850 z ľudskej činnosti. Teplota sa v Arktíde pre zmeny klímy zvyšuje rýchlejšie ako vo zvyšku sveta, a to o dva až tri stupne Celzia v porovnaní s teplotou pred priemyselnou revolúciou. Odborníci v regióne rovnako zaznamenali mnoho meteorologických anomálií.

Nekontrolované živly

Večne zamrznutá pôda, ktorá má z definície najmenej po dobu dvoch rokov teplotu nula stupňov Celzia a menej, zaznamenala v rokoch 2007 až 2016 zvýšenie teploty v priemere o 0,4 stupňa Celzia. Rastúce teploty permafrostu "vyvolávajú obavy z rýchleho topenia a potenciálneho uvoľňovania oxidu uhličitého", uviedla autorka štúdie Kimberley Minerová, ktorá pracuje v Laboratóriu tryskového pohonu americkej vesmírnej agentúry NASA.

Podľa štúdie dôjde do roku 2100 ku strate približne štyroch miliónov kilometrov štvorcových večne zamrznutej pôdy, a to i v prípade, že sa podarí zastaviť globálne otepľovanie. Výskum uvádza, že úlohu budú zohrávať tiež požiare. Počet týchto nekontrolovaných živlov by mohol do polovice storočia vzrásť o 130 až 350 percent, čím by sa z večne zamrznutej pôdy uvoľňovalo stále viac oxidu uhličitého. 

Ohrozené sú cesty a ropovody

Podľa ďalšej štúdie vedenej Janom Hjortom, výskumníkom z fínskej univerzity v Oule, je bezprostredne ohrozených takmer 70 percent ciest, potrubí, miest a fabrík postavených na večne zamrznutej pôde. Zvlášť ohrozené je Rusko. Takmer polovica ropných a plynových polí v ruskej Arktíde sa nachádza v oblastiach permafrostu. V roku 2020 pri ruskom meste Norilsk uniklo pre topiaci sa permafrost z nádrže tepelnej elektrárne vyše 21-tisíc ton nafty a maziva, ktoré sa dostali do niekoľkých riek a do jazier. Cesty a ropovody sú ohrozené topením večne zamrznutej pôdy tiež v Severnej Amerike.

Hoci vedecké poznatky o permafroste sú stále hlbšie, zostávajú nezodpovedané niektoré otázky, vrátane toho, koľko oxidu uhličitého sa môže uvoľniť. Podľa Minerovej a jej kolegov nie je topenie permafrostu dostatočne zohľadnené v modeloch globálneho otepľovania. Nie je tiež jasné, či topenie povedie k zalesneniu arktickej oblasti, kde budú rastliny schopné absorbovať uvoľnený oxid uhličitý alebo k vysušeniu oblasti s častejšími požiarmi.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá