Moskovský súd udelil pokutu nositeľovi Nobelovej ceny za mier

TA3 TASR
19.1.2022 09:00

Súd v Moskve udelil pokutu nezávislému denníku Novaja Gazeta i jeho šéfredaktorovi Dmitrijovi Muratovovi, lebo v textoch denníka nešpecifikovali, že píšu o organizácii vyhlásenej v Rusku za zahraničného agenta. Takáto špecifikácia je podľa zákona povinná.

Rusko Moskva 1140px (TASR/AP)
TASR/AP

Ako v stredu informovala agentúra Interfax, súd v Moskve uznal 14. januára Novú Gazetu a Muratova za vinných zo spáchania priestupku a udelil im pokuty vo výške 40-tisíc a 4000 rubľov (približne 460 a 46 eur).

Podľa Interfaxu sa v rozhodnutí súdu neuvádza, ktorá  zakázaná organizácia nebola v texte Novej gazety náležite vyznačená - médiá v Rusku to zvyčajne riešia hviezdičkou pri názve danej organizácie a dôvetkom pod čiarou, v ktorom ozrejmia, že podľa zákona ide o zahraničného agenta.

Finančnú odmenu si neponechal

Muratov sa na jeseň minulého roku stal spolulaureátom Nobelovej ceny za mier spolu s filipínskou novinárkou Mariou Ressaovou. Vo svojej reakcii na udelenie prestížnej ceny Muratov uviedol, že Nobelovu cenu prijme a prevezme si ju, a nebude ako sovietsky spisovateľ a disident Boris Pasternak, ktorý v roku 1958 získal Nobelovu cenu za literatúru, ale pre hrozbu vyhostenia zo svojej vlasti ju odmietol prevziať.

Finančnú odmenu spojenú s Nobelovou cenou si Muratov neponechal, ale na základe hlasovania predplatiteľov Novej gazety ju poslal na účty neziskových organizácií starajúcich sa o ťažko choré deti a do nadácie na podporu zdravotníkov.

Putin Muratova varoval

Ruské vedenie síce Muratovovi zablahoželalo k udeleniu Nobelovej ceny, ale prezident Vladimir Putin súčasne pripustil, že aj Muratov môže byť vyhlásený za zahraničného agenta, ak poruší v Rusku platný zákon.

Označenie zahraničný agent vyvoláva konotácie z čias studenej vojny. Od takto označených subjektov sa vyžaduje, aby v celom svojom obsahu dôsledne uvádzali, že sú "zahraničnými agentmi", čo výrazne ovplyvňuje napríklad ich príjmy z reklamy.

Pokiaľ ide o takto "onálepkovaných" novinárov, pre nich zaradenie medzi "zahraničných agentov" znamená komplikácie a prináša im aj obmedzenia pri výkone práce: majú napríklad zakázaný vstup do ruského federálneho parlamentu, musia ruské úrady pravidelne informovať o svojej činnosti a záväzne používať pridelené označenie.

Označenie "zahraničný agent" udeľujú ruské úrady na základe zákona z roku 2012, podľa ktorého sa používa pri každej mimovládnej organizácii prijímajúcej peniaze zo zahraničia. V roku 2017 bola platnosť zákona rozšírená tiež na médiá a od roku 2019 aj na jednotlivých novinárov a aktivistov.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok