ROZHOVOR: Vysoké školy čakajú existenčné problémy, nerozumiem prístupu politikov, hovorí zástupca študentov

ROZHOVOR: Vysoké školy čakajú existenčné problémy, nerozumiem prístupu politikov, hovorí zástupca študentov
Zdroj foto: TA3 / David Duducz
Vysoké školy sa opäť dostávajú do sporu s ministerstvo školstva. Teraz už nejde o novelu zákona o vysokých školách, ale dôvodom sú protipandemické opatrenia. Zástupcom univerzít i študentov prekáža, že kým na základných a stredných školách také obmedzenie nie je, tak na vysokých školách sa má vyučovať v režime OP.

S týmto návrhom nesúhlasí ani Študentská rada vysokých škôl a jej predseda Filip Šuran. Prečo? A ako hodnotí návrh štátneho rozpočtu, ktorý berie vysokým školám desiatky miliónov eur? Čo by to pre ne znamenalo v praxi?

Nesúhlasíte s názorom ministra školstva, že by mala výučba na vysokých školách prebiehať v režime OP. V praxi by to znamenalo, že vyučujúci by museli okrem vyučovania skupiny študentov priamo v školách zabezpečiť aj online vyučovanie skupiny doma. Máte ešte ďalšie dôvody, prečo s tým nesúhlasí Študentská rada VŠ?

Má to dve roviny. Jednou je nastavenie na režim OP, druhou je samotný prístup rezortu. Extrémne nám prekáža, ako sa na jednej strane venuje pozornosť základným a stredným školám, kde bol prijatý školský semafor s presnými postupmi pre dané školy, aby sa zabezpečila prezenčná výučba a v tom istom čase sa pre vysoké školy nastavila jedna kolónka v covid automate, kedy sa povedalo, že sú závislé na farbe okresu bez ohľadu na to, aký je režim v týchto školách, ako vedia zamestnanci zabezpečiť hygienické opatrenia a podobne. To bolo ešte v auguste. Dnes máme tú istú situáciu - venujeme sa základným a stredným školám, chceme robiť všetko pre prezenčnú výučbu, minister za nich bojuje, ale keď príde na vysoké školy, tak sa len pokrčia plecia a rozhodne sa, že sa pôjde v režime OP. Lebo je to najjednoduchšie, nie je to domyslené a pocit z toho je taký, ako keby na vysokoškolákoch nezáležalo. Nie je to otázka ministerstva školstva, ale aj rezortu zdravotníctva. Pre nás je však na komunikáciu prioritným partnerom ministerstvo školstva. Od začiatku sme vyzývali vysokoškolákov k očkovaniu, drvivá väčšina delegátov ŠRVŠ je zaočkovaná, veríme, že očkovanie je jedinou cestou z pandémie. Na niektorých školách zaočkovanosť študentov presiahla aj 80 či dokonca 90 percent. Časť študentov však zaočkovaná nie je a v praxi si preto režim OP nevieme predstaviť. Vyučujúcemu sa zdvojnásobí počet seminárov alebo počet prednášok? Jednu bude mať onlajn, druhú prezenčne? Alebo bude prednášať prezenčne a časť študentov bude mať pripojenú onlajn? Veď to je technicky a personálne nerealizovateľné.

Pri ktorých študijných odboroch je vyučovanie "z domu" úplne nezmyselné?

Sú to niektoré technické a prírodné vedy, sú to odbory, ktoré vyžadujú účasť študentov v laboratóriách. Napríklad chemici, ktorí potrebujú ísť do laboratória... Ako by to praktizovali z domu? Čo ak taký študent nesplní požiadavku OP režimu? Veď bez praktických znalostí neprejde cez semester.

Spomenuli ste zaočkovanosť na niektorých vysokých školách aj na úrovni 80 či 90 percent. Celoslovenský priemer za vysokoškolských študentov je 75 percent, čo je vysoko nad rámec priemeru v spoločnosti. Prečo podľa vás toto minister nevidí, respektíve prečo neudelí týmto školám kompetenciu, aby samé rozhodli, aspoň v tých prípadoch, kedy je zaočkovanosť vysoká?

Neviem. Navyše vysoké školy ukázali aj zodpovednosť. V marci 2020 na začiatku pandémie takmer všetky zatvorili svoje brány a prešli na dištančnú výučbu. Celý čas robia všetko pre zachovanie zdravia študentov, posledné takmer dva roky fungovali prevažne dištančne. Teraz, keď je čas im to nejako vrátiť, alebo zabezpečiť systém, že by sa samé rozhodli, tak to nie. Určite by sa našli školy alebo aspoň fakulty, ktoré by preferovali onlajn výučbu. To je v poriadku. Ale mal by sa vymyslieť nejaký systém a nie len povedať - vy idete v režime OP, ste dospelí, mali ste sa dať zaočkovať. Takto sa proste nepostupuje. Richard Sulík sa do krvi bije s Igorom Matovičom a Borisom Kollárom, riešia ktorá služba môže byť otvorená, napríklad kaderníctvo áno, kozmetické salóny nie. A tu sa bavíme o vysokoškolákoch a ich ústavnom práve na vzdelanie. Bavíme sa o perspektívach našej najmladšej generácie a tu sa to odbije režimom OP.

Nemôže ísť zo strany ministerstva o pomstu za reakciu vysokoškolského prostredia na návrh zákona o VŠ?

To pochybujem. Už sme sa v tejto téme posunuli. V októbri, či novembri, kedy bol odpor k novele najväčší, bol návrh úplne iný, ako je výsledné znenie v parlamente. Väčšina problematických častí, proti ktorým sme protestovali, bola úplne odstránená.

Žiadate o zvolanie relevantných aktérov, ktorí zanalyzujú hrozby, no zároveň aj potreby vysokoškolského prostredia, a navrhnú taký systém prezenčnej výučby, ktorý bude vyhovujúci a bezpečný. Kto sú tí aktéri?

Mali by to byť zástupcovia vysokoškolských reprezentácií, tí, ktorí by dali vklad potrieb do diskusie. Mali by to byť zástupcovia ministerstiev školstva a zdravotníctva a mali by tam byť odborníci - epidemiológovia. Ide nám o vytvorenie malej skupiny, ktorá by sa na problém pozrela a nastavila by pravidlá tak, aby si školy mohli nastaviť prezenčnú výučbu.

Zvažujete pre tento problém OP podobné akcie, ako tomu bolo pri vysokoškolskej novele? Je v hre napríklad pochod alebo štrajk?

Zatiaľ veríme v riešenie pomocou diskusie. Dnes je horšia pandemická situácia ako na jeseň, protest aj preto nezvažujeme. Veríme, že sa ako dospelí ľudia dohodneme a nastavíme kritériá. Nemusí to byť ani otázka na ministerstvo školstva či zdravotníctva a na ich analytikov, veď je veľa kvalifikovaných schopných ľudí v rámci vysokoškolského prostredia, ktorí by radi prispeli k vytvoreniu napríklad vysokoškolského semaforu.

Vláda pod ťarchou nesúhlasu niektorým skupinám ustúpila, povolila napríklad účasť zástupcov kultúrnej obce na zasadnutiach, kedy by sa prijímali opatrenia. Žiadate aj vy o niečo podobné? Počúva vás niekto v tomto smere?

Začína sa ozývať náš hlas v rámci médií, začínajú na to reagovať aj rektori, takže momentálne je skoro na hodnotenie toho, či nás niekto počúva, alebo či ministerstvá čakajú len na to, že to prehrmí.

Ďalšou témou týchto dní, ktorá sa bytostne dotýka vysokých škôl, je návrh rozpisu dotácií pre verejné vysoké školy v tomto roku. Ten doslova pobúril rektorov škôl. Máte z pohľadu študentov predstavu, čo bude znamenať medziročný pokles dotácie pre verejné vysoké školy o 27 miliónov eur a deficit z roku 2021 vo výške 18 miliónov eur spolu s odhadom zvýšených nákladov na energie? Rektori hovoria o hrozbe odlevu študentov a mladých pedagógov a vedcov do zahraničia, zároveň podľa nich bude prekážkou realizácie ohlasovanej vysokoškolskej reformy.

Súhlasíme s rektormi, zastávame rovnaký názor. Pokles financií pre vysoké školy je výsmechom. Nepozeráme sa v tejto veci len na ministerstvo školstva, ale predovšetkým na ministerstvo financií, ale aj na bývalé vlády, ktoré nastavili takýto postupný pokles a priškrtenie. Navyše sa tu bavíme aj o náraste cien energií. Pri domácnostiach či firmách to riešilo ministerstvo hospodárstva, ale pri vysokých školách nikto. Pritom to môže byť pre školy likvidačné. Na jednej strane ministerstvo hovorí, že novela zákona o VŠ zastaví odlev študentov do zahraničia a pritom dávame vysoké školy do pozície, že musia ísť "na doraz", rektori musia rozmýšľať, či prepustia dvadsať zamestnancov, alebo či budú mať v zime čím kúriť. Niektoré štúdijné odbory môžu byť zrušené. Je problém pri unikátnych odboroch, ktoré sa vyučujú len na jednom pracovisku. Bavíme sa napríklad o katedre jazykov filozofickej fakulty, kde už avizovali problémy s konkrétnymi programami, napríklad vyučovanie taliančiny. Keď príde z rozpočtu menej peňazí, každý rektor bude musieť rozhodnúť. Prepustí pedagogických alebo nepedagogických zamestnancov? Alebo obmedzí prevádzkové náklady, čo ani nie je často reálne, lebo nie je už z čoho? Ako by zaplatili pedagógov, ktorí by museli tú istú prednášku odučiť dvakrát - prezenčne aj dištančne?

Prečo vlastne k tomuto poklesu vo financovaní prichádza - teda okrem našponovaného štátneho rozpočtu?

Pretože niekto v roku 2018 vypracoval analýzu, podľa ktorej vyšlo, že máme na Slovensku veľa vysokoškolských učiteľov. Tento názor si potom osvojila aj vláda. Pritom len porovnali počet študentov a pedagógov z rokov 2009 až 2013 a porovnali to so súčasnosťou. A vyšlo im, že keď vtedy vedel jeden vyučujúci zabezpečiť priemerne 25 študentov, tak prečo teraz jeden zabezpečuje len 20 študentov. A tak vlastne došlo k úvahe, že načo je ich toľko, prepustite ich a budete mať peniaze na druhých. Zabudlo sa na vedecké postavenie vyučujúcich, na to, že keď vtedy to bolo katastrofálne, prečo by to malo byť ešte horšie? Slovenské vysoké školstvo je dlhodobo podfinancované, ukazujú to naše porovnania, aj tie medzinárodné. Vyučujúci si musia niektoré pomôcky zabezpečovať z vlastného vrecka alebo sa snažiť o niektorý z mála grantov. Nehovoriac o platoch vyučujúcich, stave internátov, budov vysokých škôl atď. Každá vláda mala plno rečí o prioritizácií školstva, v programových vyhláseniach to mali všetky vlády, no financie tomu nikdy nezodpovedali.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá