Jadrová energia môže byť zelená, s hlbinnými úložiskami to však nie je také jednoduché
Návrh Európskej komisie o zaradení jadra a plynu medzi zelené energie je zásadným prelomom v energetickej politike Európskej únie. Nedá sa však jednoznačne skonštatovať, že jadro a plyn dostali zelenú. Háčik je v podmienke vybudovať trvalé hlbinné úložisko na vyhoreté jadrové palivo. O tom, čo znamená zmena prístupu únie k jadru a plynu sme hovorili s energetikom Petrom Líškom.
O jadre treba hovoriť
"Je čas, aby sa hovorilo úplne otvorene o jadrovej energetike, aj o jej dôsledkoch na životné prostredie," povedal Líška. Pripomenul, že štúdia, ktorú si dala urobiť Európska komisia vo svojom výskumnom centre, potvrdila, že jadrová energetika nemá o nič vážnejší alebo väčší vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí, ako akákoľvek iná technológia. Je to len otázka diskusie a presvedčenia konkrétnych ľudí, že elektráreň nepredstavuje nebezpečenstvo, myslí si Líška.
Čo si máme predstaviť pod pojmom "trvalé hlbinné úložisko na vyhoreté jadrové palivo"? Líška vysvetlil, že princípom trvalého úložiska je izolácia. Hlbinné úložisko má od životného prostredia izolovať izotopy, ktoré sú v ňom uložené, aby sa nedostali von ani po stáročiach.
Bez nebezpečenstva
V úložisku je niekoľko bariér, ktoré bránia úniku. "Tie bariéry sa skladajú z kovového obalu, potom z rôznych betónov a bitumenov, ktoré neprepúšťajú vodu," spresnil Líška s tým, že ide o ťažké prvky. "Dostať taký ťažký prvok, ako olovo či železo, do pôdy, aby sa vyplavilo a potom sa šírilo v takej koncentrácii, aby mohlo byť nebezpečné, je v podstate technicky nemožné," vyjadril sa.
"Pokiaľ sa úložisko urobí tak, ako je to vymyslené, tak by nemalo hroziť žiadne šírenie aktivity do okolia ani po niekoľko sto rokoch. Samozrejme, ide o to, čo sa do toho úložiska ešte bude dávať," povedal Líška s tým, že takéto úložiská sú zároveň aj "narušením princípu cirkulárnej ekonomiky, ktorá je teraz veľmi propagovaná".
Líška vysvetlil, že vyhorené jadrové palivo funguje momentálne ako zdroj energie pre iné reaktory. "Tam sa dokáže využiť až 50 percent vyhoreného paliva, ako nové palivo, takže je ho škoda dávať do zeme, zabetónovať a zaliať," priblížil energetik. "Až nebude dostatok energie, dostatok zdrojov, tak to vyhorené jadrové palivo bude ešte dobré na využívanie, preto vlastne väčšina štátov neuvažuje o tom, že by v krátkej dobe uložili toto palivo do zeme," doplnil.
Celú reláciu Tak takto?! si môžete pozrieť tu: