Ruská agresia voči Ukrajine môže byť aj šancou, ako zvýšiť bezpečnosť v Európe
Zvyčajne je to zlé znamenie, ak rozhovory začínajú tým, že jedna zo strán máva zbraňou. Presne tak sa to javí, keď pri dialógoch ruských diplomatov so severoamerickými a európskymi kolegami majú Rusi za sebou 100 000 vojakov pripravených napadnúť Ukrajinu.
Čo žiada Rusko
Rozhovory medzi Ruskom a USA sa začali v Ženeve 10. januára, od stredy pokračujú v Bruseli na zasadnutí Rady NATO - Rusko a skončia na pôde Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe 13. januára. O téme píše The Economist. Putin chce, aby sa NATO vzdalo akejkoľvek ďalšej expanzie – všade, nielen na Ukrajine a v Gruzínsku, ktoré sú bývalými sovietskymi štátmi.
Rusko taktiež žiada právo veta na rozmiestnenie vojsk a vojenské cvičenia vo východných častiach územia NATO a na vojenskú spoluprácu so všetkými bývalými sovietskymi krajinami.
Mnohé z týchto požiadaviek sú natoľko extravagantné, že odpoveďou na ne môže byť odmietnutie, čo by mohlo vytvoriť aj zámienku pre ďalšiu inváziu na Ukrajine. Razantné kroky diplomacie by však mohli pomôcť zastaviť dlhý rozklad vzťahov medzi Ruskom a západom. Aj keby rozhovory zlyhali, NATO by mohlo vyjsť silnejšie, jednotnejšie a s jasnejším pohľadom na hrozbu, ktorej čelí.
Výhody a nevýhody
Niektoré okolnosti sú v Putinov prospech. Má výhodu agresora, ovláda časový plán a rozsah potenciálneho útoku, ak by k nemu došlo. Nie všetko však ide podľa Putinových predstáv. Ukrajina ľudnatosťou pripomína Irak. Aj keby ruské sily mali byť schopné poraziť Ukrajinu v bitke, udržanie častí územia by mohlo Rusov vyjsť draho.
Ďalším problémom Putina je, že jeho agresia zjednotila NATO a dala mu nový účel. Spojené štáty Európanov ovplyvnili zdieľaním podrobných spravodajských informácií o obrovskom počte vojakov hromadiacich sa v blízkosti ukrajinských hraníc.
Západ by mal mať pri dialógu s Ruskom dva ciele: odradiť Putina od vojny na Ukrajine a posilniť európsku bezpečnosť. Západ sa zároveň môže snažiť ubezpečiť Putina jasným vyhlásením, že hoci Rusko nemá formálne veto v otázke, kto vstúpi do NATO, ani Ukrajina, ani Gruzínsko sa nestanú jeho členmi.
Druhý cieľ, ktorým je zvýšenie bezpečnosti v Európe, môže tiež znížiť napätie týkajúce sa Ukrajiny. Niektoré ruské požiadavky by mohli byť základom pre rozhovory, z ktorých budú mať prospech obe strany. Ide o regionálnu dohodu o rozmiestnení raketových síl alebo opatrenia na budovanie dôvery, aby boli cvičenia menej nebezpečné. Tém na diskusiu nie je málo, od Arktídy cez kybernetickú bezpečnosť až po nové raketové technológie.
Otázkou nie je, či sú takéto rozhovory možné, sú jednoznačne aj v záujme Ruska, ale či ich Putin naozaj chce. Rokovania však môžu posilniť aj jeho postavenie ako svetového lídra. Hlboké pochybnosti o skutočných zámeroch Putina znamenajú, že NATO musí preukázať, že je pripravené brániť svojich členov.