ROZHOVOR: Kauza šikany z Miloslavova: Bulvarizácia a medializácia spôsobuje retraumatizáciu obete, hovorí psychológ

ROZHOVOR: Kauza šikany z Miloslavova: Bulvarizácia a medializácia spôsobuje retraumatizáciu obete, hovorí psychológ
Zdroj foto: TASR/Roman Hanc
ilustračné foto
Vzťah človeka k človeku po dvoch rokoch existencie v pandémii eskaluje. Dospelí sa k sebe správajú neúctivo, píšu si verejné nenávistné komentáre, zosmiešňujú sa. Ak toto vnímajú deti a mladí ľudia za normálne, je to zdvihnutí prst pre nás všetkých, upozorňuje psychológ Marek Madro z internetovej poradne Ipčko.

Štatistiky k násiliu na deťoch sú známe len z pohľadu násilia v rodine, z pohľadu násilia medzi deťmi samotnými nie. Častokrát ide o celú škálu verbálnych či fyzických prejavov, ktoré nie je ani možné kvantifikovať. O akom veľkom fenoméne hovoríme z pohľadu vašej skúsenosti? Koľko detí trpí šikanou, až fyzickou, zo strany školského okolia?

Na našich linkách pomoci - IPčko.sk, Krízová linka pomoci a Dobrá linka sme v roku 2021 zaznamenali 9140 komunikácií, v ktorých sa spomínalo fyzické, psychické, sexuálne násilie v offline aj online priestore a konflikty medzi rovesníkmi.

Aké sú dôvody tejto šikany?

Tie dôvody sú rôznorodé. Môže to byť túžba po moci, snaha ovládnuť a ovládať niekoho iného, osobnostné charakteristiky a temperament, rodinné prostredie a atmosféra v ňom, snaha o odplatu, tlak kolektívu, úzkosť, napätie, strach, citová deprivácia, túžba po pozornosti, túžba po zážitkoch, odplata, pocit menejcennosti, frustrácia, agresivita. Každý z nás je iný, odlišne reagujeme na rôzne situácie a preto nie je možné určiť len nejaký 1 dôvod, príčinu či spúšťač šikanovania.

Deti sa vracajú do škôl. Myslíte si, že zo správ zachytili túto udalosť z Miloslavova? Budú to „riešiť"?

Veríme, že sa do škôl táto téma dostane, pretože nie je možné si myslieť, že sa nás to netýka, keď sme na druhej strane Slovenska. Technológia, viralita a zdieľanie spôsobujú to, že sa to „stále deje“ a deje sa v mobiloch detí a mladých ľudí. Veľmi odporúčame vytvoriť bezpečný a citlivý priestor na otvorený rozhovor. U žiakov a študentov táto situácia vyvolala rôznorodé reakcie v podobe širokej škály emócií či zmien v správaní. Každý človek na takúto náročnú situáciu reaguje jedinečne. Rozhovorom a podporou vytvoríme pre žiakov bezpečný priestor s možnosťou otvoreného a dôverného dialógu a dáme najavo, že v škole alebo v triede nie je žiadna téma tabu. Tento pocit je pre mladého človeka v tomto krehkom a citlivom období nenahraditeľný a potrebný.

Médiá prinášajú k téme aj zábery z „miesta činu“, sú plné krutosti, bolesti a nedôstojného správania sa človeka k človeku. Aký vplyv môže mať ich odvysielanie na samotnú obeť, hoci je rastrovaná, alebo pre ďalšie násilnícke gangy, ktoré môžu inšpirovať na snahu dostať sa do správ. Prípadne na obete podobných činov?

Zdieľanie, šírenie, bulvarizácia a medializácia citlivého obsahu na sociálnych sieťach spôsobuje retraumatizáciu samotnej obete z tohto tragického incidentu, ale aj tých ktorým sa niečo podobné stalo alebo deje. Obeť tohto útoku sa aktuálne vyrovnáva s tým, čo sa jej stalo, cíti nejakú fyzickú bolesť po úderoch a prežíva široké spektrum emócií.

Médiá však prirodzene bojujú s konkurenciou, chcú mať spravodajskú výhodu, obhajujú svoje správanie snahou o informovanosť.

Je v poriadku, že chceme poukázať na čin, ktorý sa nemal stať, ktorý je hodný odsúdenia a povedať mu rázne „nie“, ale nie je nutné na to používať takéto citlivé obsahy, ktoré obeť znovu zraňujú, rozrušujú a nepomáhajú eliminácii traumatických dopadov ani u obeti a ani u nepriamo zasiahnutých.

Do akej miery sme pod správanie detí podpísaní aj my, dospelí? Predsa agresivitu v spoločnosti medzi dospelými môžeme vidieť v každodennom živote, v diskusiách na internete, hocikde na ulici.

Situácia v našej spoločnosti je mimoriadne napätá, vyhrotená a polarizovaná. Vzťah človeka k človeku po dvoch rokoch existencie v nepoznanej a ohrozujúcej situácii eskaluje. Dospelí sa k sebe správajú neúctivo, píšu si verejné nenávistné komentáre, zosmiešňujú sa. Ak toto vnímajú deti a mladí ľudia za normálne, je to zdvihnutí prst pre nás všetkých.

Predseda parlamentu Boris Kollár chce útočníkov prevychovať v polepšovni. Je to dobrý nápad?

Považujeme za dôležité, aby sme sa ako spoločnosť postavili takémuto správaniu a zastavili sme takéto činy, ktoré sa, žiaľ, diali a dejú. Táto nešťastná situácia je výzvou a apelom na systémovú zmenu a nastavenie efektívnej prevencie v našej spoločnosti.

Od ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) chce žiadať jasné kroky, akým spôsobom sa na Slovensku zamedzí takejto šikane. Je to vôbec možné?

Verím v to. Ako som povedal, je to ten najsilnejší a najemotívnejší podnet, ktorý by mal posunúť systém a hľadať efektívne riešenia a nastaviť nazeranie na prevenciu. Máme tu úplne odlišnú generáciu mladých ľudí, ak chceme byť pre nich užitoční a vyzbrojiť ich zručnosťami, ktoré oni a svet potrebujú, musíme aktualizovať prevenciu na túto generáciu mladých ľudí, ich jazyk a ich svet.

Aké riešenie by ste v danej situácii navrhli vy? Čo by mala spoločnosť robiť?

Vyjadriť svoj postoj je v poriadku, ale zastavme túto nenávistnú vlnu na sociálnych sieťach, pretože zlo plodí iba ďalšie zlo. Sme zasiahnutí, šokovaní, smutní, pobúrení…máme mnoho emócií, ale podporovať agresivitu a násilie nie je riešenie a nikdy nič efektívne neprinieslo. Povedzme NIE násiliu a ponúkajme možnosti pomoci.

Okrem politikov sa k téme vyjadril už aj generálny prokurátor. Maroš Žilinka nariadil preskúmanie prípadu vrátane správnosti právneho posúdenia skutku v trestnej veci. Taktiež krajskému prokurátorovi uložil, aby sa udalosťami zaoberal komplexne, nielen z pohľadu trestnoprávneho, ale aj možného uplatnenia oprávnení prokurátora v netrestnej oblasti – starostlivosti o maloletých. Veríte, že sa rozhýbu stojaté vody tejto témy?

Opäť môžem povedať iba to, že verím, že si pred týmto nezakryjeme oči, budeme riešiť situáciu komplexne, zodpovedne, bez návalu emócií, ktoré teraz prirodzene máme. Potrebujeme zmenu a potrebujeme zabrániť opakovaniu takýchto situácii a to môžeme urobiť iba vtedy, keď budeme mať funkčný a podporujúci systém.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá