Japonsko po havárii vo Fukušime neposkytlo adekvátnu lekársku starostlivosť

Grover vo svojej správe tvrdí, že Japonsko posudzovalo riziko rádioaktívneho zamorenia príliš optimisticky.
Obyvateľstvo a zamestnanci jadrovej elektrárne Fukušima mali navyše len obmedzený prístup k lekárskym kontrolám. Mnohí zamestnanci elektrárne, ktorí mali časovo obmedzené pracovné zmluvy, nemajú možnosť stálej kontroly svojho zdravotného stavu, cituje zo správy agentúra AP. Podľa Groverovej správy, opierajúcej sa o jeho zistenia počas 11-dňového pobytu v oblasti, veľa obyvateľov sa sťažuje na nemožnosť zoznámiť sa s výsledkami svojich zdravotných prehliadok a testov. Havária v jadrovej elektrárni vo Fukušime z roku 2011 bola dôsledkom veľmi silného zemetrasenia a ním vyvolaných vĺn cunami. Japonská vláda je doteraz terčom kritiky za to, že zamlčiavala a nezverejňovala kľúčové informácie o radiácii.

Ako dnes informovala agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na japonskú agentúru Kjódo, podľa záverov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je riziko vzniku onkologických ochorení u detí starších ako rok a dospelých, ktorí žili v blízkosti Fukušimy, krajne nízke. WHO však pripúšťa, že v najbližších 15 rokoch môže stúpnuť počet onkologických pacientov v oblastiach najviac zasiahnutých rádioaktívnym odpadom - týka sa to najmä detí, ktoré mali v čase havárie rok a menej. WHO očakáva, že do 15 rokov sa u detí tejto vekovej kategórii môže častejšie ako u ich vrstovníkov prejaviť predovšetkým rakovina štítnej žľazy a leukémia.
Publikované závery sú zatiaľ len predbežné, konečnú správu zverejní WHO do konca roka. Na prognózy ochorení vedci použili aj údaje zhromaždené po havárii jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyle a po výbuchu atómových bômb v Hirošime a Nagasaki.