Podľa Šeligu by zmluva s USA prispela k väčšej bezpečnosti krajiny

TA3 TASR
7.1.2022 17:50

Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi Slovenskom a Spojenými štátmi by prispela k väčšej bezpečnosti krajiny. Slovensko si tiež musí vybrať, či chce USA ako spojenca alebo chce zostať niekde v medzipriestore. V piatok to uviedol poslanec Národnej rady SR za stranu Za ľudí Juraj Šeliga.

Rokovanie koaličnej rady
TA3 / David Duducz

Diskusia o dohode s USA bude podľa jeho slov pokračovať na budúci týždeň počas rokovania vlády, neskôr aj v parlamente. Debaty súvisiace so zmluvou Šeliga očakával, tému podľa neho využili najmä tí, ktorí radi klamú.

"Účasť vojsk ktorejkoľvek inej armády ako našej na našom území podlieha súhlasu Národnej rady SR bez ohľadu na to, či bude alebo nebude schválená táto zmluva. Rovnako je pre mňa komická predstava, že sem niekto dovezie jadrové zbrane a schová ich do garáže na letecký benzín. To slúži len ako politický argument," skonštatoval Šeliga.  

Chceme byť súčasťou NATO?

Podľa neho tiež nie je pravda, že by príslušníci amerických vojsk vôbec nepodliehali slovenskej jurisdikcii pri spáchaní trestného činu na našom území. "Je to na dohode medzi SR a USA, akým spôsobom a v akom režime by tieto stíhania išli," zdôraznil Šeliga.  

Je však presvedčený, že krajina si musí vybrať, kto je jej spojencom. "Či chceme byť súčasťou NATO, či chceme, aby USA boli naším spojencom, alebo chceme zostať niekde v medzipriestore," dodal Šeliga.

Platiť by mala 10 rokov

Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi SR a USA by umožnila americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného. Platiť by mala desať rokov. Potom zostáva platná alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.

V prvej vlne má dohoda umožniť čerpať približne 100 miliónov dolárov na modernizáciu obrannej infraštruktúry. Akákoľvek infraštruktúra, ktorá bude postavená, bude majetkom SR. Dohodu kritizovala opozičná parlamentná strana Smer-SD aj mimoparlamentný Hlas-SD. Naopak, zastal sa jej premiér Eduard Heger či minister obrany Jaroslav Naď.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok