Útok na Kapitol aj po roku vrhá tieň. Polícia prešla reformou, Spojené štáty sú rozpoltené

TA3 ČTK
6.1.2022 08:00

Pokus o prevrat, jeden z najčiernejších dní amerických dejín, najhorší útok na srdce demokracie za viac než 200 rokov. Aj takto opisovali politici i médiá chvíle, keď do Kapitolu vtrhol dav stúpencov dosluhujúceho prezidenta Donalda Trumpa a premenil ho na bojovú zónu. Od tejto udalosti ubehol už rok.

Dav, ktorý odmietal prijať porážku Donalda Trumpa v prezidentských voľbách, vtrhol do Kapitolu 6. januára 2021. Nasledujúcich 12 mesiacov prinieslo stíhanie stoviek výtržníkov, reformu policajného zboru chrániaceho Kongres, ale aj pokračovanie násilnej rétoriky.

Čierny deň pre demokraciu

Výjavy z tohto dňa šokovali nielen Američanov, ale aj komentátorov a politikov po celom svete. Budova Kongresu zahalená dymom, výtržníci spolu s polonahým mužom s kožušinovou čapicou uprostred zasadacej sály Senátu, ochranka so zbraňami strážiaca zabarikádované dvere Snemovne reprezentantov či maketa šibenice a pokrik "obeste Mikea Pencea".

Útok na Kapitol ČTK

Rozsah násilností, ktoré sa udiali, pritom ešte stále vychádza na povrch. V decembri napríklad vyšetrovatelia zverejnili trojhodinový záznam z bezpečnostnej kamery v priestore, ktorý bol dejiskom zrejme najintenzívnejších stretov medzi políciou a demonštrantmi.

Násilnosti vypukli okolo 13. hodiny miestneho času, teda v podstate v rovnakú chvíľu, ako v Kongrese začínala ceremoniálna schôdza oboch komôr k výsledkom prezidentských volieb. Rozvášnený dav najprv prerazil zátarasy na západnej strane Kapitolu a zabral priestor pod budovou. Zhruba o hodinu neskôr sa prví výtržníci dostali dovnútra.

Polícia čelila značnej presile. Na takýto scenár nebola pripravená. Lídri bezpečnostných zložiek si po chaose vyslúžili kritiku, predovšetkým kvôli tomu, že na sociálnych sieťach sa už predtým otvorene hovorilo o útoku na Kapitol.

Útok na Kapitol TASR/AP

Policajný zbor Kapitolu za posledných 12 mesiacov prešiel výraznou zmenou. Má nové vedenie, vyšší rozpočet i nové vybavenie. "Sme oveľa lepšie pripravení," uviedol veliteľ zboru Thomas Manger. Ten má aktuálne vďaka novému zákonu možnosť povolať na pomoc národnú gardu.

Práve príchod týchto posíl viedol pred rokom k obnoveniu poriadku v areáli Kongresu. Predchádzala tomu evakuácia zákonodarcov i vypäté momenty, keď zamestnanci Kapitolu či novinári hľadali úkryt pred útočníkmi. Tí prenikli do rôznych kútov komplexu vrátane senátnej sály či kancelárie šéfky snemovne Nancy Pelosiovej.

Odhaduje sa, že do budovy Kongresu vtrhlo až 800 ľudí. Výsledkom bol neporiadok a rozbité okná, desiatky zranených policajtov a päť mŕtvych vrátane 35-ročnej ženy, ktorú ochranka zastrelila, keď s vlajkou okolo krku preliezala cez rozbité okno.

Trump svoju prehru neuznal

Ani krviprelievanie nezabránilo rýchlemu dokončeniu procesu certifikácie prezidentských volieb. Kongres ešte v ten večer obnovil rokovanie a potvrdil víťazstvo Trumpovho súpera Joea Bidena. "Snažili sa narušiť našu demokraciu. Nepodarilo sa im to," vyhlásil vtedy líder republikánov Mitch McConnell.

"Neúspešná vzbura" ako neskôr nepokoje opísal, bola akýmsi vyvrcholením niekoľkomesačnej Trumpovej snahy podkopať dôveru vo výsledky volieb. Republikánsky prezident nikdy porážku neuznal. Šíril nepodložené tvrdenia o podvodoch s hlasmi a tlačil na činiteľov v niekoľkých kľúčových štátoch, aj keď relevantné autority zásadné problémy s priebehom hlasovania neodhalili.

Trump však opakoval svoj príbeh o "ukradnutých voľbách" aj v prejave zo 6. januára, krátko pred vypuknutím nepokojov. Zároveň vyzval svojich priaznivcov k pochodu na Kapitol a po vpáde otáľal s výzvou, aby ľudia miesto opustili.

Za jeho vtedajšie vyjadrenia mu deaktivovali účty sociálne siete Facebook a Twitter, iný trest ale neprišiel. Republikánski zákonodarci sa aj cez istú počiatočnú kritiku, až na výnimky, za Trumpa postavili, keď proti nemu demokrati vzniesli ústavnú žalobu za "podnecovanie k vzbure". Rok po násilnostiach zostáva Trump vodcovskou osobnosťou Republikánskej strany, zatiaľ čo vyšetrovanie udalostí zo 6. januára sa stalo novým zdrojom konfliktov medzi republikánskymi a demokratickými politikmi.

Dve tváre Spojených štátov

Ich postoje sú odrazom celej krajiny. Prieskum pre verejnoprávne vysielacie spoločnosti NPR a PBS napríklad ukazuje, že zatiaľ čo 89 % voličov Demokratickej strany považuje vpád Trumpových stúpencov za "vzburu a ohrozenie demokracie", z republilkánov to len každý desiaty vidí rovnako. Podľa iného prieskumu zase len štyria z desiatich republikánov hodnotia udalosť ako veľmi alebo extrémne násilnú.

Minuloročný 6. január sa podobne ako prezidentské voľby v roku 2020 stal predmetom mnohých dezinformácií a konšpiračných teórií. Opakovane sa napríklad objavuje nepravdivé tvrdenie, že účastníci nepokojov neboli ozbrojení, čo v nedávnom vyhlásení uviedol aj Trump. 

Rozšírila sa aj nepodložená teória, že za násilím neboli stúpenci vtedajšieho prezidenta, ale agenti FBI či niekto iný. "Viem to!" hovorí v reportáži CNN Trumpova fanynka Lisa. Trestné stíhanie výtržníkov pripisuje "demokratickým sudcom a ľuďom, ktorí boli na výplatnej páske demokratov".

Obvinenia si v súvislosti s výtržnosťami a útokmi na policajtov vypočulo viac ako 700 ľudí, odznelo aj niekoľko trestov odňatia slobody. Obavy z nového politického násilia však pretrvávajú. "Kedy budeme môcť použiť zbrane? Koľko volieb ukradnú, než tých ľudí zabijeme?" Pýtal sa v októbri istý divák na mítingu pravicového hnutia Turning Point USA v štáte Idaho.

Medzitým čelia zákonodarci a volební úradníci v rôznych amerických štátoch vyhrážkam. "Život je ďaleko od normálu. 6. január nie je minulosť, je to každý deň," napísali komentátori denníka The New York Times.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok