Popravy, propaganda, jadrové zbrane a čistky v rodine. Kim vládne tvrdou rukou už 10 rokov
Príliš mladý. Príliš slabý. Príliš neskúsený. Od chvíle, ako sa Kim Čong-un pred desiatimi rokmi po náhlej smrti svojho otca Kim Čong-ila ujal moci, sa mu podarilo vyvrátiť všeobecné pochybnosti, ktoré sprevádzali jeho prvé pokusy o rozšírenie brutálnej dynastickej nadvlády jeho rodiny nad Severnou Kóreou.
Píše o tom agentúra AP. Analytici predpovedali, že by sa KĽDR po smrti Kim Čong-ila mohla dočkať nejakej obdoby regentskej vlády, kolektívneho vedenia alebo dokonca vojenského prevratu. Ale Kim Čong-un akékoľvek pochybnosti rozdrvil s pomocou stoviek popráv a čistiek zameraných proti členom vlastnej rodiny i predstaviteľom "starej gardy". Toto nemilosrdné upevnenie moci spolu s budovaním nadživotného kultu svojej osobnosti, ktoré sa zdá byť ako stvorené pre starostlivo vedenú televíznu propagandu, umožnilo Kimovi dať jasne najavo, že jeho moc je absolútna.
Ani summity s Trumpom nezabrali
V piatok uplynulo desať rokov od chvíle, kedy smrť Kim Čong-ila otvorila jeho najmladšiemu synovi Kim Čong-unovi cestu k moci. Na prvého severokórejského diktátora nového tisícročia však možno len teraz čakajú najťažšie chvíle jeho vlády, ktoré mu prinášajú súbeh drvivých medzinárodných sankcií proti KĽDR, pandémie covidu a rastúce ekonomické problémy krajiny.
Pokiaľ Kim nedokáže dodržať sľub, ktorý dal verejnosti, že bude rozvíjať nielen program jadrových zbraní, ale aj umierajúcu ekonomiku - čo však mnohí odborníci považujú za nemožné - môže to znamenať značné problémy pre jeho ďalšiu vládu. Po miernom hospodárskom raste, ktorý sa mu niekoľko rokov darilo dosahovať vďaka obchodu a trhovo orientovaným reformám, nasledovalo od roku 2016 sprísnenie medzinárodných sankcií po tom, ako Kim Čong-un urýchlil svoju snahu o získanie jadrových zbraní a rakiet dlhého doletu, ktoré by mohol namieriť na Spojené štáty a ich ázijských spojencov.
V rokoch 2018 a 2019 sa Kim hral vo svetle reflektorov celosvetovej pozornosti vďaka summitom s bývalým americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Teraz však uviazol doma a stretáva sa s úpadkom ekonomiky, ktorý zhoršilo uzatvorenie hraníc v dôsledku pandémie.
Rokovania s Washingtonom sú už viac ako dva roky na mŕtvom bode po tom, čo sa mu od Trumpa nepodarilo vymámiť toľko potrebné zmiernenie sankcií. Zdá sa, že vláda Trumpovho nástupcu Joea Bidena sa nemieni usilovať o akúkoľvek dohodu so Severnou Kóreou, dokiaľ Kim Čong-un neprejaví ochotu ukončiť svoj program jadrových zbraní. O tom však severokórejský vodca hovorí ako o "drahocennom meči" a najväčšej záruke prežitia krajiny.
Sankcie ako páka na Kima
Zatiaľ má síce Kim stále situáciu pevne pod kontrolou, ale zdá sa čím ďalej, tým je menej pravdepodobné, že dosiahne svojich deklarovaných cieľov, ktorými je súčasne udržanie jadrových zbraní a zaistenie prosperity pre svoje zbedačené obyvateľstvo. Tieto ciele Kim vytýčil pri svojom prvom verejnom prejave vo funkcii vodcu KĽDR na začiatku roku 2012, kedy sľúbil, že si Severokórejci "už nikdy nebudú musieť uťahovať opasky".
Podľa Pak Won-kona, profesora severokórejských štúdií na Soulskej univerzite Ewha, môže spôsob, akým bude Kim v nasledujúcich rokoch hospodáriť, rozhodnúť o dlhodobej stabilite jeho vlády, a možno aj o budúcnosti jeho rodinnej dynastie. "Program jadrových zbraní, ekonomika a stabilita režimu sú vzájomné prepojené. Pokiaľ sa nevyrieši jadrová otázka, a nezlepší sa ekonomika, mohlo by to otvoriť priestor pre nespokojnosť a nepokoje v severokórejskej spoločnosti," uviedol Pak.
Kim zúfalo potrebuje dosiahnuť zrušenie sankcií, ktoré proti KĽDR presadili Spojené štáty, aby mohol vybudovať ekonomiku krajiny poškodenú desiatkami rokov zlého hospodárenia a agresívnych vojenských výdavkov. Úľava od sankcií však nemusí prísť, pokiaľ Kim nepodnikne konkrétne kroky k denuklearizácii.
Napriek svojej ochote organizovať summity so severokórejským vodcom, neprejavil Donald Trump vôľu ustúpiť v otázke sankcií, ktoré označil za hlavnú páku, ktorú Washington na Pchjongjang má. A ťažko povedať, či sa Kim niekedy dočká ďalšieho amerického prezidenta, ktorý by bol ochotný s jeho krajinou rokovať rovnako ako Donald Trump.
Americko-severokórejská diplomacia sa však rozpadla po druhom summite vo februári 2019, kedy Američania odmietli požiadavky KĽDR na podstatné zrušenie sankcií výmenou za demontáž stárnuceho jadrového zariadenia, čo by znamenalo, že sa KĽDR vzdá iba svojej časti jadrového potenciálu.
Jedny z hlavných ekonomických cieľov Kim Čong-una sťažila celosvetová pandémia ochorenia Covid-19, pre ktorú KĽDR uzatvorila hranice, a ochromila tak obchod s Čínou - svojím jediným významným spojencom. Podľa juhokórejskej rozviedky sa ročný obchod Severnej Kórey s Čínou od septembra 2021 znížil o dve tretiny na 185 miliónov dolárov. Severokórejských predstaviteľov rovnako znepokojuje nedostatok potravín, prudko rastúce ceny tovaru, nedostatok liekov a ďalších základných životných potrieb. V krajine sa preto podľa juhokórejskej rozviedky urýchlilo šírenie chorôb prenášaných vodou, ako napríklad brušný týfus.