Grékov vydesilo nočné rokovanie ministrov eurozóny
Krajinu vydesil výsledok rokovania ministrov financií, ktorí odložili rozhodnutie o uvoľnení ďalšej tranže z úveru Aténam na pondelok 26. novembra.
Samaras: Ide o osud eurozóny
Grécky premiér Antonis Samaras v tejto súvislosti varuje, že v hre nie je len osud jeho krajiny, ale aj spoločnej európskej meny, a teda celej eurozóny. Informovali o tom agentúry AP a Reuters.
Samaras pripomenul, že jeho vláda zaviedla všetky opatrenia ktoré od Grécka požadujú veritelia - Európska únia a Medzinárodný menový fond. "Naši partneri spolu s MMF musia tiež urobiť to, k čomu sa zaviazali," vyhlásil.
Agentúre Reuters sa podarilo získať dokument, ktorý ministrom slúžil ako podklad pri rokovania, Grécko nedokáže znížiť štátny dlh na úroveň 120 % hrubého domáceho produktu do roku 2020, ako to požaduje MMF bez toho, aby mu členovia eurozóny neodpustili časť dlhu. S tým ale viaceré štáty na čele s Nemeckom nesúhlasia. Podľa Berlína by to bolo nelegálne. Ďalšou možnosťou je predĺženie tohto termínu o dva roky - a proti tomu je zase generálna riaditeľa MMF Christine Lagardeová.
Odpísať či neodpísať?
Podľa dokumentu sa štátny dlh Grécka v tomto roku vyšplhá na 170 % HDP. "Odpísanie časti dlhu by bol najpohodlnejší a jednoduchý spôsob pre postihnutú krajinu... ale naším cieľom je boj s príčinou a koreňmi zadlženosti," vyhlásil Norbert Barthle, poslanec a hovorca pre rozpočet kresťanských demokratov, strany kancelárky Angely Merkelovej. Zároveň upozornil, že eurozóna by tak vyslala "fatálny signál" ostatným zadlženým štátom.
"Prinieslo by to tri dôsledky, ktoré považujeme za zlé," povedal Barthle pre rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk: "Stálo by nás to ďalšie peniaze, bol by to signál pre Írsko, Portugalsko a eventuálne aj Španielsko, pretože by sa začali hneď pýtať, prečo musia akceptovať tvrdé podmienky (úverov) a presadzovať nepríjemné opatrenia .. a malo by to tiež dôsledky na zákon o rozpočte."
Rozhovor s Karolom Piovarcsym, riaditeľom Saxo Bank pre strednú a východnú Európu