Bola symbolom obetavosti a odhodlania. Bojovníčka za demokraciu sa genocíde len prizerala

Bola symbolom obetavosti a odhodlania. Bojovníčka za demokraciu sa genocíde len prizerala
Zdroj foto: ČTK
Aun Schan Su Ťij sa vzdala rodiny a strávila 15 rokov v domácom väzení, aby bojovala za demokraciu v Mjanmarsku, za čo ju ocenili Nobelovou cenou mieru. Po získaní moci čelila kritike za nečinnosť v prípade násilia páchanom na Rohingoch. Teraz ju nová vláda odsúdila na dva roky väzenia za podnecovanie nepokojov a porušovanie proticovidových pravidiel.

Mjanmarská líderka Aun Schan Su Ťij bola kedysi symbolom vytrvalosti, nesmiernej obetavosti a odhodlania. Fascinujúci životný príbeh tejto ženy inšpiroval mnohých ľudí po celom svete a za svoj boj za demokraciu získala v roku 1991 Nobelovu cenu za mier. Su Ťij sa dobrovoľne vzdala slobody a opustila svoju rodinu, aby sa postavila proti armáde, ktorá vládla v Mjanmarsku celé desaťročia. Keď ju vyhlásili za víťazku, stále sa nachádzala v domácom väzení, kde dokopy strávila 15 rokov. Medzinárodná komunita vtedy označila Su Ťij za "výnimočný príklad sily bezmocných", píše BBC.

Po prepustení z domáceho väzenia viedla v roku 2015 stranu Národná demokratická liga (NLD) k víťazstvu v prvých voľbách po 25 rokoch. Napriek prekážke v ústave, ktorá jej bránila, aby sa stala oficiálnou líderkou Mjanmarska, bola Su Ťij vymenovaná za štátnu radkyňu. Táto pozícia bola vytvorená špeciálne pre ňu, rovnala sa funkcii premiéra a v praxi to znamenalo, že od toho obdobia bola defacto líderkou práve ona. Počas vlády však jej imidž bojovníčky za ľudské práva postupne vybledol, keďže na genocídu moslimskej menšiny Rohingov v Mjanmarsku nereagovala. I keď jej medzinárodná reputácia za túto nečinnosť utrpela následky, v budhistickej krajine sa naďalej tešila veľkej popularite. Ani tá jej však nepomohla vo februári 2021, keď ju počas štátneho prevratu armáda zosadila z funkcie a opäť prebrala kontrolu nad krajinou.

V pondelok 6. decembra nová vláda odsúdila Su Ťij na štyri roky väzenia, ktoré neskôr skrátila na dva roky. Dôvodom verdiktu bolo "podnecovanie nepokojov a porušovanie proticovidových pravidiel". Čas, ktorý od februára strávila vo väzení, sa z trestu odráta. Zvyšok si má odpykať v dome, v ktorom ju armáda od jej zatknutia drží. 76-ročná Su Ťij však čelí ďalším deviatim obvineniam, ktoré by mohli znamenať, že vo väzení strávi zvyšok svojho života. Najnovší trest pre Su Ťij pravdepodobne podnieti ďalšie protivládne demonštrácie, ktoré sa po celej krajine konajú od februára. Podľa denníka The New York Times odvtedy armáda zabila 1303 ľudí a zatkla vyše 10-tisíc ďalších. 

Prečo je Su Ťij pre armádu hrozbou?

Su Ťij je dcérou mocného vládcu Aun Schana, ktorý bol zakladateľom modernej mjanmarskej armády. V roku 1947 sa mu podarilo vyslobodiť Mjanmar spod britskej kolonizácie a dosiahnuť nezávislosť. V tom istom roku bol však zavraždený nepriateľskou stranou a vyhlásenia nezávislosti sa tak nedožil. Jej mama bola taktiež významnou političkou v novovytvorenej vláde a vďaka jej vplyvu Su Ťij študovala na Oxfordskej univerzite v Anglicku, kde získala magisterský titul. Za muža si vzala anglického historika Michaela Arisa, ktorému porodila dvoch synov a popri výchove dosiahla doktorandský titul v orientálnych a afrických štúdiách na Londýnskej univerzite. 

V roku 1988 sa Su Ťij vrátila naspäť do Mjanmarska, aby sa postarala o svoju chorú matku. Keď videla situáciu v krajine, rozhodla sa zostať a prijať pozíciu líderky prodemokratického hnutia. O rok neskôr ju vláda vedená armádou zatkla a poslala do domáceho väzenia. Odtiaľ mohla kedykoľvek odísť pod podmienkou, že sa vzdá mjanmarského občianstva a do krajiny sa viac nevráti. Su Ťij túto ponuku odmietla, keďže nechcela, aby jej ľud trpel pod diktátorským režimom. Jej manžel v roku 1999 podľahol rakovine a Su Ťij ho za 10 rokov strávených vo väzení videla len pätkrát. Taktiež bola odlúčená od svojich dvoch synov, ktorí zostali žiť v Anglicku. Opäť sa s nimi stretla až v roku 2011, keď ju armáda prepustila z domáceho väzenia. 

Su Ťij si ako stratégiu určila politiku nenásilia a vďaka tomu získala neuveriteľnú podporu svojich občanov a medzinárodnej komunity, ktorí neustále apelovali na jej prepustenie. To samozrejme hnevalo mjanmarskú armádu, keďže tento nátlak spôsobil, že ju museli koncom roka 2010 z väzenia prepustiť. Olej do ohňa pridalo aj suverénne víťazstvo strany NLD v roku 2015 a spôsob, akým obišla ústavu a vytvorila si vlastnú líderskú pozíciu. 

Politickí experti tvrdia, že Su Ťij mala vždy chladný vzťah s generálom Min Aung Hlaingom, ktorý zorganizoval februárový prevrat, pri ktorom prišla o moc. Napriek tomu v roku 2019 neslávne obhajovala v holandskom Haagu zásah armády proti moslimskej menšine Rohingov z roku 2017, čím rozhnevala medzinárodnú komunitu, ktorá dokonca žiadala, aby vrátila späť Nobelovu cenu. Predtým, ako sa Su Ťij dostala k moci, bola vokálnou priekopníčkou demokratického prechodu a ľudských práv v Mjanmarsku. Namiesto toho jej vládu poznačili nesplnené sľuby a eskalujúce etnické konflikty. Tie sprevádzali etnické čistky viac ako milióna Rohingov, vrátane mimosúdnych popráv, masových vrážd, mučenia, znásilňovania a núteného vysídľovania.  

Su Ťij však aj naďalej zostáva medzi občanmi populárnou. Prieskum z roku 2020 ukázal, že až 79 percent ľudí jej dôveruje, čo je deväťpercentný nárast oproti roku 2019. Derek Mitchell, bývalý veľvyslanec USA v Mjanmarsku pre BBC povedal: "Príbeh Aun Schan Su Ťij hovorí rovnako veľa o nás ako aj o nej. Možno sa nezmenila. Možno bola konzistentná a my sme len nevedeli celú komplexnosť toho, aká je. Musíme si uvedomiť, že ľudské osoby by sme nemali stavať na piedestál a priraďovať im obraz ikony, pretože za týmto obrazom sú to tiež stále iba ľudia."

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá